Zeitgeschichte

Obdobie rokov 1944-1948 patrí medzi najdynamickejšie a najrozporuhodnejšie obdobia slovenských dejín 20. storočia. Táto kniha analyzujúca organizáciu, program a konkrétnu politiku slovenských demokratov vzdáva hold všetkým, ktorí boli ochotni v radoch DS bojovat´proti komunistickej i lúdáckej neslobode a násiliu.

Kniha rozpletá osudy židovskej komunity v okrese Medzilaborce, takmer zničenej nacizmom. 

Cieľom publikácie je otvoriť na Slovensku diskusiu o témach dôvery, patriotizmu a spoločenskej súdržnosti v našej krajine. Kniha chce slúžiť všetkým, ktorí vnímajú tému súdržnosti v našej spoločnosti ako dôležitú: rôznym útvarom štátnej správy, policymakerom, akadémii, médiám aj širšej občianskej spoločnosti. V publikácii nájdete 16 príspevkov od 20 autorov na 367 stranách pútavého textu. Sú medzi nimi 13 vedci zo slovenských univerzít, Slovenskej akadémie vied, Univerzity Karlovej v Prahe, University of Cambridge v UK a University of Agder v Nórsku a 7 takzvaných „experts by experience“, teda odborníkov, ktorí z povahy svojho praktického zamestnania – napríklad integrácia cudzincov, dizajnovanie estónskeho plánu kolektívnej identity, decentralizácia štátu alebo velenie Ozbrojeným silám SR – majú vhľad do problematiky týkajúcej sa spoločenskej kohézie a dôvery.

of Socialism.

The publication Two Sides of the Same Coin presents outcomes of research carried out by a team of authors who have been interested in the field of education under socialism in Slovakia, and at the same time, it is an outcome of the project VEGA No. 1/0106/20 Freedom versus Unfreedom in Education in Slovakia in 1948–1989, supported by the Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic. On one hand, the publication analyses official education, which is always subject to the ruling power in totalitarian regimes and it is one of the most important tools of dissemination of its ideology and a space for education of a “new man”, “new generation”. The publication, however, reflects also “the other side of the coin” - various forms of unofficial education and educational activities that were initiated by anti-regime groups. We have roofed these groups under the term dissent, which, however, was not homogeneous but had several segments (Christian, civic, creative, literary dissent, etc.). Dissent began to be more active especially after suppression of the Prague Spring, in the period of so-called normalization, i. e. from the 1970s.

Niekoľko týždňov po tom, ako na Ukrajine vypukla najprv politická kríza, po ktorej nasledovala revolúcia na Majdane, a po tom, ako Rusi anektovali Krym, sadol do auta a prešiel takmer celú Ukrajinu. Róbert Ondrejcsák tam už predtým chodil dlhé roky. O tom je táto kniha. „Píšem ju preto, aby som pomohol pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí. Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy. Je najdôležitejšou otázkou pre bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy, lebo nejde len o bezpečnosť, ale aj o to, koľko budeme platiť za armádu o päť či desať rokov, koľko nám ostane na nemocnice, školy či diaľnice. A to sa týka každého z nás. Niektorí si to priznajú, niektorí to ignorujú, ale realitu neoklameme – je to aj naša vojna, lebo jej výsledok určí našu budúcnosť,” píše Ondrejcsák v úvode.

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO. Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu.

Druhá publikácia z edície Zamerané na predmet ponúka príbeh Zlatej hviezdy hrdinu ČSSR, najvyššieho štátneho vyznamenania komunistického Československa, ktoré bolo zavedené v roku 1955. Úvod knihy zachytáva stručnú históriu vyznamenaní všeobecne. Nasledujúce kapitoly sú venované pozadiu vzniku a udeľovania čestného titulu Hrdina ČSSR a stručným informáciám o jednotlivých vyznamenaných. Najväčší dôraz je položený na osobnosť Vladimíra Clementisa, ktorému bola Zlatá hviezda hrdinu ČSSR udelená in memoriam a v súčasnosti sa nachádza v zbierkach SNM – Historického múzea. Pozornosť sa orientuje aj na ostatné vyznamenania z Clementisovej pozostalosti, ktoré sa do múzea dostali zo zrušeného Ústavu dejín Komunistickej strany Slovenska. Text je zostavený na základe archívneho a materiálového výskumu.

Druhý diel trilógie, ktorá nie je ďalšou historickou faktografiou na danú tému. Je unikátnou kronikou osobných príbehov v rámci dramatických historických udalostí, ktoré v súčte vydávajú na epos o tom, ako sa v pôrodných bolestiach svetovej vojny a vlastnej krvi rodil moderný slovenský národ. Druhá kniha mapuje jednotlivé septembrové dni Povstania a na každý z nich je tu opäť jeden výnimočný príbeh či ľudský osud. To všetko rámcované známymi historickými udalosťami k danému dňu. Prelína sa tu tak unikátnym spôsobom všeobecná história s osobnými dejinami.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a venuje sa témam spoločenských a kultúrnych zmien a politických hnutí. V knihe Postsedliaci: Slovenský ľudový protest sa nemilosrdne pozerá na Slovákov, vecne a kriticky komentuje naše ilúzie o sebe i naše utkvelé predstavy o fungovaní sveta. Kľúčové udalosti slovenských dejín aj súčasného života glosuje s nadhľadom a oslobodzujúcim ostrovtipom. A kto sú postsedliaci? Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podľa toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, aký kedy žili príslušníci ich rodokmeňa. A aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať. Melancholicky smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. Ich stratégiou prežitia je nemať názor, teda pochopiteľná hra na istotu s cieľom udržať status quo – „len aby horšie nebolo“. V tejto knihe hľadáme spôsob, ako s nimi budovať spoločnú pokrokársku záhradu.

tajnej cirkvi.

Príbeh kňaza a disidenta Vladimíra Jukla bol dlho skrytý. A to napriek tomu, že spolu so Silvestrom Krčmérym zmenili pred rokom 1989 životy tisícom ľudí. Vždy mysleli oveľa viac na druhých než na seba a boli tak ochotní v hrozných podmienkach komunistického žalára pretrpieť aj mučenie. Vladimír Jukl sa po návrate z väzenia, v ktorom strávil vyše 13 rokov, pustil opäť do obetavého angažovania sa pre cirkev a ľudí. Nezvyčajná životná cesta tohoto tajného kňaza bola plná nebezpečenstiev, hlbokých vzťahov i náročných výziev, ktoré prekonával s pokorou a neotrasiteľnou vierou v Boha. V čom pre Jukla spočívala dôležitosť evanjelizácie Ruska? Prečo ho komunistický režim odsúdil na 25 rokov väzenia? Aké plody mala jeho práca v podzemnej cirkvi? Veľký príbeh „generála tajnej cirkvi" rozpráva azda najpovolanejší človek, ktorému bol Jukl učiteľom a spolupracovníkom, František Mikloško.

Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli. Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.

O svoje zaujímavé zážitky, osobné svedectvá a bohaté profesionálne skúsenosti sa delí muž, ktorý stál pri zrode samostatnej slovenskej diplomacie a bol jedným z dvoch zakladateľov slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov v roku 1991. V búrlivých deväťdesiatych rokoch pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do Európskej únie, v rokoch 1994 – 1998 prebojovával Slovensku cestu do EÚ, NATO a OECD. Svojho času bol označený nálepkou „mečiarovec“, hoci samotný Mečiar ho nemal v obľube, ale ako skúseného profesionála ho potreboval. V roku 1996 presadil doma aj na medzinárodnej scéne svoj nový koncept ekonomickej dimenzie diplomacie. Počas pôsobenia v diplomacii zažil, videl a urobil veľa pozoruhodného. Počiatky jeho diplomatickej dráhy siahajú do rokov socialistického Československa a končia sa v dvadsiatych rokoch 21. storočia. Jeho kniha pútavo osvetľuje viaceré aspekty novodobých politických dejín i osobností nášho štátu a čiastočne aj sveta.

Autorka vysvetľuje právnohistorický kontext obmedzovania vybraných ústavných a občianskych slobôd, zvlášť slobody prejavu, tlače a práva na informácie v počiatočnom období ľudáckej vlády na Slovensku. V úvode analyzuje dedičstvo právnych úprav rakúsko-uhorskej a medzivojnovej československej cenzúry. Následne skúma dopad politickej regulácie médií v novej realite podriadenosti nacistickému Nemecku, so zvláštnou pozornosťou k obmedzeniam akademických slobôd a slobody vedeckého bádania a výučby. V záverečnej kapitole sleduje dobudovanie aparátu na ovládnutie informačného priestoru, ako poštová cenzúra, zákaz dovozu periodík, zabavovanie rádioprijímačov, trestanie šepkanej propagandy, podporovanie udavačstva a pod. Publikácia rozširuje poznanie procesu vzniku a upevnenia ľudáckych mocenských štruktúr v rokoch 1938 – 1941.

Reportážna kniha. Príbeh rozdelenej dediny Veľké a Malé Slemence, ktorú po druhej svetovej vojne – povedané slovami hrdinu filmu Hranica z roku 2009 – Sovieti rozkrojili ako bochník chleba, pozná v pohraničí každý. Jej obyvatelia boli ako vystrihnutí z anekdoty o dedinčanovi žijúcom v niekoľkých štátoch bez toho, aby vystrčil päty z dvora. Obec s vyše šesťsto ročnou históriou napokon doplatila na povojnovú sovietsku mocenskú expanziu. Keď sa Sovietom v roku 1944 podarilo dostať za karpatský oblúk, už sa z územia, v minulosti patriaceho najskôr rakúsko-uhorskej monarchii a neskôr na dvadsať rokov medzivojnovému Československu, nestiahli. Naopak, Moskva a Praha podpísali 29. júna 1945 zmluvu o tom, že sa Zakarpatská Ukrajina (československá ústava poznala toto územie pod názvom Podkarpatská Rus, pozn. autorky) stane súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Priestor, kde predtým nestála žiadna hranica, začali vytyčovať hraničnými zábranami. Stavali sa strážne veže, naťahoval sa ostnatý drôt.