Zeitgeschichte

Dejiny Podkarpatskej Rusi patria k tým témam slovenskej historiografie, ktoré neboli dlho spracovávané a slovenskí historici sa k nim „dostali“ až v 90. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa uskutočnili viaceré vedecké konferencie na túto tému, vyšli monografie a zborníky, ktoré predstavujú dejiny Podkarpatskej Rusi ako súčasti medzivojnového Československa. Napriek tomu sa hospodárskym dejinám tohto územia venovala len okrajová pozornosť. Dominovali politické dejiny, dejiny školstva, cirkevné dejiny a pod., ale komplexný obraz doplnený o uvedenú hospodársku problematiku absentoval, resp. bol nedostatočný.

Túto medzeru v poznaní dejín Podkarpatskej Rusi vyplnil svojou prácou slovenský historik Juraj Žadanský, ktorý sa dlhodobo venuje problematike hospodárskeho a sociálneho vývoja najvýchodnejšej časti medzivojnovej ČSR. Témy rozvoja priemyslu, domáckej výroby, trhových vzťahov, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a s tým súvisiaceho vývinu sociálnych vzťahov zasadzuje do kontextu snáh vytvárania jednotného československého trhového hospodárstva na Podkarpatskej Rusi. Monografia je cenným príspevkom k dejinám Podkarpatskej Rusi v rámci Československa.

Monografia sa zaoberá podstatou a vývojom akademického sveta v západnom civilizačnom okruhu od jeho vzniku v antickom Grécku až na prah súčasnosti (po rok 1945). Autor vysvetľuje ideu akadémie a ideu univerzity z historického, kultúrneho a filozofického hľadiska. Výsledkom jeho analýz je poznanie, že jadrom akademického sveta je intelektuálna tvorivosť, teda tvorba poznania a vzdelania, myšlienok a hodnôt. Napriek všetkým premenám a peripetiám dejín, toto intelektuálne jadro zabezpečovalo životaschopnosť a spoločenský význam akademických inštitúcií v každej dobe. Prínos akademických inštitúcií do dejín civilizácie je nezameniteľný a nezastupiteľný. Samostatná kapitola je venovaná vývoju nášho domáceho akademického sveta od veľkomoravského učilišťa po vznik Slovenskej akadémie vied a umení v 20. storočí. Poznanie histórie a tradícií akademického sveta je predpokladom pre pochopenie jeho súčasných problémov (po roku 1945), ktorými sa autor bude kriticky zaoberať v nadväzujúcej práci.

jej zdroje a typy.

Vo svojej najnovšej monografii sa autorka podrobne zaoberá doteraz nespracovanou témou –vznikom prvého ponovembrového systému maďarských strán a paralelným vývojom politickej identity maďarských voličov na Slovensku v rokoch 1989 – 1990. Vo výskume použila rôzne pramene: historické diela a chronológie, výsledky súdobých i neskorších tematicky relevantných sociologických výskumov a výskumov verejnej mienky, stranícke programy, archívne materiály, vyhlásenia politikov a dobovú tlač vychádzajúcu v maďarskom jazyku na Slovensku. Okrem spomínaných prameňov ako prvá spracovala formou oral history podané spomienky maďarských protagonistov novembrových udalostí a predstaviteľov vtedajšej maďarskej politickej elity. Ide o pútavé a dynamické vedecké dielo, venované všetkým, ktorí majú záujem spoznať, odkiaľ a kam smerujeme, a pre ktorých dejiny nie sú len zaprášené zväzky starých spisov, ale pokladnicou skúseností a poučení, ktorých platnosť dodnes pretrváva.

Publikácia predstavuje ďalší vedecký výstup z dlhodobého systematického výskumu, ktorý sa realizuje na pôde Ústavu politických vied SAV. Autorskému kolektívu sa podarilo podať ucelený pohľad na vznik samostatnej slovenskej štátnosti v roku 1993. Následne niekoľkí autori, vymedzenú problematiku doplnili aj o ďalšie pohľady, napríklad v oblasti zahraničnej politiky, vzťahu médií a politiky, ako aj o širšie filozoficko-politologické úvahy. Pozornosť venovali aj výskumu zániku spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Vedecký projekt „Cesta slovenskej politiky k samostatnému štátu (1989 – 1993)“ bol od samého začiatku koncipovaný tak, že jeho výsledky budú využívané tiež v aplikovanej podobe – pre potreby učiteľov základných a stredných škôl. Publikácia prináša mnoho zaujímavých a nových informácií a súvislostí, ktoré môžu zaujať tiež širšiu verejnosť.

Jednou z nosných prvkov tajnej cirkvi v období 1969 – 1989 boli malé kresťanské spoločenstvá, nazývané tiež ako „stretká". Autor v knihe sa zaoberá ich vznikom, náplňou, získavaniu členov ako aj ich prínosom v zápase za slobodu v totalitnej komunistickej spoločnosti.

Monografia približuje na pozadí dejín Matice slovenskej v rokoch 1919 – 1938 vývoj postavenia Slovákov v prvej Československej republike. Dokumentuje pozíciu a úlohu Matice v súdobom dianí a v zápase proti čechoslovakizmu, ako aj širší politický a spoločenský kontext, zrkadliaci sa na jej pôde i v počinoch vedúcich predstaviteľov. Približuje oživotvorenie inštitúcie v roku 1919, jej prvé kroky, analyzuje jej následné budovanie a pôsobenie, spoluprácu s inými organizáciami, konštituovanie nových štruktúr a prináša ich podrobné personálne prehľady. Obsiahlejšie sa venuje augustovým slávnostiam v roku 1926, sporu o Pravidlá slovenského pravopisu a prelomovému Valnému zhromaždeniu MS v máji 1932 i ceste matičnej delegácie do USA v rokoch 1935 – 1936. Autorka nezabúda ani na osobnosti formujúce tvár Matice slovenskej, akými boli najmä Jozef Škultéty, Štefan Krčméry či Jozef Cíger Hronský.

-1945.

Problémová mládež nie je výsledkom dnešnej modernej a rýchlej doby. Stretávame s ňou i v minulosti, pričom spoločnosť trápila aj v turbulentných rokoch 1918 1945. Kniha Mládež nad priepasťou prezentuje výsledky výskumu doteraz pomerne opomínanej oblasti sociálnych dejín Slovenska. Sleduje jednak sociálnu starostlivosť o deti a mládež v období medzivojnového Československa a Slovenského štátu vo všeobecnosti, zároveň však vybranými kapitolami približuje problémové skupiny mládeže, ktoré neraz končili v ústavnej starostlivosti. Autorka v knihe odkrýva mechanizmy starostlivosti o deti a mládež na Slovensku, dôvody, prečo sa mládež stávala problémovou, i akým spôsobom bola vedená k náprave. Odhaľuje tak každodenný život tzv. mravne vadnej a úchylnej mládeže za múrmi výchovného ústavu, resp. v rokoch 1938 1945 za múrmi skutočnej väznice v Ilave.

Zaťkove Spomienky nie sú len o povstaní a jeho mieste v československom a slovenskom národnom hospodárstve. Sú obrazom doby, ktorú prežil. Spomienkami na kľúčové udalosti dejín našej vlasti.

Autor knihy Géza Dunajszky není historik. Jako investigativní novinář nabral odvahu a ohlédl se zatabuizovanými tématy, která od roku 1945 zatěžují mírové soužití Slováků a Maďarů, respektivě Čechů –Slováků a Maďarů. Jeho polský původ – původní jméno Dunajewski – byl mu nápomocen přiblížit se k tématu objektivním způsobem, aby ve své knize uváděl masakry spáchanými jménem všech zákeřných ideologií 20. století. Jako jeden z prvních píše o obětech masakrů spáchanými „maďarskými partizány“ (oddíl Petőfiho v župě Nógrád) přesněji maďarsko-polským partyzánským týmem ve své domovině, vúdolí řek Bódva a Slaná v období zima r.1944 – jaro r. 1945. Dále píše o krvavých akcích německých protipratizánských oddílů společně s příslušníky slovenské Hlinkové gardy. Masakry pokračují v slovenských horách, spáchají je partyzáni vycvičeni v Sovětském svazu pod vedením sovětských partyzánských velitelů v období březen 1944 - duben 1945. Série neslavných činů pokračuje i po 4. dubnu 1945, kdy členové zvláštního českého oddílu, zvaném Obranné zpravodajství – OBS založeném v Sovětském svazu v lednu 1945 - pod dohledem sovětských instruktorů dorazili do Bratislavy.

„Kniha sa venuje chudobe na Slovensku v kontexte 21. storočia, kedy ľudstvo rozmýšľa nad tým, že dobyje Mars a bude ho kolonizovať. A pritom nemáme vyriešenú jednu zásadnú vec, ktorou je práve chudoba,“ hovorí Ján Košč, zostavovateľ publikácie K problematike chudoby a sociálnej neistoty na Slovensku v 21. storočí, ktorá vyšla v decembri 2021.

„Mnohí si myslia, že na Slovensku chudoba ani neexistuje alebo sa ju snažia nejakým spôsobom zľahčovať,“ dodáva Košč. Nezávislý sociálno-ekonomický analytik, odborár, občiansky aktivista a spoluzakladateľ Občianskeho združenia Pracujúca chudoba si myslí, že kvalita spoločnosti by sa mala hodnotiť podľa toho, ako sa správa k tým najslabším. Kolektív dvanástich autorov a dvoch editorov v zborníku definuje a vysvetľuje príčiny chudoby, búra spoločenské mýty v súvislosti s chudobou a chudobnými, no hlavne prináša roky podceňovanú a háklivú tému k ľuďom a do verejného diskurzu.

V čase koronakrízy sa situácia s chudobou na Slovensku podľa autorov knihy ešte viac zhoršuje. „Naš sociálny štát je dosť konzervatívny, slabý, podvýživený a nerieši základné problémy chudoby a sociálneho vylúčenia. Lieči iba symptómy, ale nie príčiny,“ vysvetľuje Ján Košč.

Autori sa v štrnástich kapitolách zamerali na skúmanie rôznych aspektov politickej, oficiálnej, systémovej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v Československu v 19. a 20. storočí. Sústredili sa na tri tematické oblasti: volebnú korupciu, „čierne“ financovanie politických strán a štátny, resp. režimový klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najdôležitejšie výsledky analýz patrí zistenie, že politická korupcia vo svojich rôznych podobách spočiatku prispievala etablovaniu a stabilizácii politického režimu a štátu – bez ohľadu na charakter režimu (konštitučnú monarchiu, parlamentnú demokraciu, autoritársky/totalitárny), v stredno- a dlhodobom režime však pôsobila destabilizujúco a dezintegračne.

Kniha predstavuje príbehy odporu voči ľudáckemu režimu, ktoré pootvoria dvere do neprebádaného sveta malých aj veľkých hrdinských činov obyčajných ľudí. Slovenskí vedci a publicisti píšu o viac i menej známych osobnostiach, ktoré sa nebáli postaviť Tisovi, gardistom ani vlastnému strachu. O jednotlivcoch, ktorí mali silu, odhodlanie a odvahu konať „poza Tisov chrbát“. Dočítate sa o študentoch, ktorí sa nepoddali štátnej propagande, o ženách, ktoré bojkotovali potratovú politiku, o diplomatoch, ktorí neposlúchli svojich nadriadených, o vojakoch, ktorí sa búrili proti ľudáckym veliteľom, o rodinách, ktoré napriek hrozbe pomáhali spojeneckým pilotom aj ženách a mužoch, ktorí riskovali svoje životy v boji proti režimu so zbraňou v ruke. Ako bonus kniha prináša text o Jozefovi Tisovi a jeho interakciách so židovskou komunitou – od kamarátov z detstva a spolužiakov, cez donorov či nadriadených, až po lekárov a právnikov, s ktorými bol jeho život prepletený.

Kniha rozhovorov Michala Oláha a Štefana Hríba s  Prof. MUDr. Vladimírom Krčmérym DrSc., Dr.h.c o roku dynamiky vývoja pandémie, prijatých opatreniach a pozemskej ceste, ktorá sa kráti Táto kniha zachytáva celoročné postrehy a rady Vladimíra Krčméryho, a aj priebeh pandémie od jej prepuknutia cez prvú vlnu na Slovensku až po kulmináciu druhej vlny. Je pokusom o odpoveď, ako zvládnuť pandémiu a hľadať pritom zmysel utrpenia.

Komplexný príbeh jedného miesta - domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Kaviareň Štefánka“. Bohatú a pohnutú históriu „Cafe Stefanie - Kaviareň Štefánia - Štefánka“ sme sledovali od jej počiatkov až do súčasnosti. Cez osudy jej majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí jej dodávali osobitý lesk a punc nielen vážnosti a dôležitosti, ale aj noblesy a elegancie. Zostáva nám veriť, že Štefánka zostane súčasťou dnešnej Bratislavy rovnako, ako bola súčasťou tej minulej a naďalej nám bude pripomínať staré zašlé časy našich rodičov a prarodičov, ktorí v nej v príjemných posedeniach pri kávičke strávili veľa pekných chvíľ. A snáď nielen pripomínať tie zašlé časy kaviarenskej noblesy a elegancie, o ktorej sa dočíta dnešná generácia hostí práve v tejto knižke, ale že tu, v jej priestoroch nájdu okrem legendy akou je kaviareň obklopená, aj modernú súčasnosť v podobe profesionality, ktorou sa kaviareň Štefánka v novom šate prezentuje verejnosti.

v rokoch 1948-1960.

Autorka sa dejinám vysokého školstva sa venovala už vo svojej diplomovej práci, ktorou ukončila učiteľské štúdium histoérie a slovenského jazyka a literatúry (2013). Výskum témy previerok a vylučovania vysokoškolákov v prvej dekáde komunistického režimu na Slovensku rozšírila a prehĺbila počas doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte UK pod vedením prof. PhDr. Romana Holeca, PhD., a Mgr. Adama Hudeka, Phd. Vedecká monografia "Nespôsobilý na vysokoškolské štúdium". Previerky a vylučovanie študentov slovenských vysokých škol v rokoch 1948-1960 je upravenou verziou jej dizertačnej práce obhájenej na FiF UK v roku 2019. Čiastkové závery z dizertácie publikovala prostredníctvom vedeckej štúdie v časopise Soudobé dějiny a v príspevkoch na vedeckých konferenciách v Bratislave a Wroclawi.