Zeitgeschichte

Z obsahu: Príprava a priebeh protipartizánskej akcie „Adi“ v auguste 1942 v kontexte participácie slovenskej armády nx vyhladzovacej vojne proti ZSSR. Správanie zalianských okupačných síl v Juhoslávii v rokoch 1941-1943. Uůpřiny SS-Sonderkommanda Matingen. Zemania proti okupantom: stratégie ptržitia polskej spoločenskej elity v provincii. Myšlienka slovanskej vzájomnosti v slovenskom hnutí odporu v rokoch druhej sveteovej války.

Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.

Publikácia je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu. Vychádza nielen z oficiálnych štatistických dát, no relevantným prameňom sú i dokumenty deponované v slovenských i českých archívoch. Publikácia približuje aj osudy významných slovenských ekonómov 60. rokov 20. storočia a glosuje činnosť A. Dubčeka.

Dvadsiateho prvého februára 2023 uplynie päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pri tejto príležitosti vychádza mimoriadna knižná publikácia KUCIAK. Vyše 350-stranová kniha je výberom článkov Jána Kuciaka, ktoré vyšli v rokoch 2015 až 2018 na spravodajskom webe Aktuality.sk. Investigatívne reportáže a analýzy, rozdelené do dvanástich tematických celkov, ilustrujú originálne infografiky a desiatky ikonických fotografií. Súčasťou grafického spracovania knihy sú novinárove poznámky, sumáre, tabuľky, rukopisy či dokumenty, s ktorými pracoval. Pôvodné odhalenia Jána Kuciaka dopĺňajú najnovšie informácie o hlavných aktéroch káuz. Autorkami aktualizačných textov sú členky investigatívneho tímu Aktuality.sk Annamária Dömeová a Laura Kellöová. Špeciálna knižná publikácia KUCIAK je nielen zrkadlom pokriveného systému našich ľudí, ktorý sa počas vlád Smeru zakorenil na všetkých úrovniach štátu. Je poctou výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorú umlčala ruka nájomného vraha. S odstupom piatich rokov potvrdzuje, že Ján Kuciak predbehol dobu a svojou precíznou prácou s otvorenými zdrojmi položil základy modernej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku.

Kniha je výsledkom medzinárodnej konferencie k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, vydalo ju Svetové združenie bývalých politických väzňov. Dielo obsahuje aj doposiaľ nepublikované archívne záznamy z prostredia ŠtB. Na čiernej obálke sú dátumy úmrtia jednotlivých obetí okupácie, bolo ich 11. Kniha bola ocenená vo svojej kategórii v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2021.

Kniha o Dr. Pavlovi Blahovi venuje pozornosť doposiaľ dosť opomínanému slovenskému dejateľovi prelomu 19. a 20. storočia, jeho politickej a národnoosvetovej činnosti. Dr. Pavel Blaho bol lekár, ktorému prioritne nešlo o politickú kariéru, ale o duchovné a materiálne pozdvihnutie slovenského národa. Svojím myslením a konaním ukazoval, ako možno pozitívne formovať slovenskú politiku aj v zložitých uhorských podmienkach. Dôležitú úlohu zohral v slovenskom politickom živote aj po vzniku nového štátu, Československej republiky v roku 1918, najmä počas prvých rokov jeho existencie. Podieľal sa významne na budovaní nového štátu na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, v československom parlamente a v agrárnom hnutí.

Na rozdíl od jiných antropologických studií zaměřujících se převážně na východoslovenské osady zvolil Jan Ort jako cíl svého terénního výzkumu obec s reputací „bezproblémového soužití“ mezi jazykově i etnicky heterogenními obyvateli. Kniha nabízí etnografickou kritiku této idylické představy a ukazuje, jak současný stav souvisí s historickou transformací, naturalizací symbolických a materiálních nerovností, hranic a hierarchií, ale zároveň i se způsoby jejich vyjednávání. Výsledkem je práce plná zajímavých etnografických popisů a postřehů, které v úhrnu poskytují odpověď na jednu z hlavních otázek textu: Kdo je tu místní?

Slovensku v medzivojnovom období.

Autorka sa v práci venuje len málo spracovanej problematike – výstavbe a rekonštrukcii rôznych vojenských objektov v kontexte s hospodárskym a celospoločenským vývojom danej oblasti. Poukazuje na prínos armády vo východnej časti Čs. republiky v rokoch 1918 – 1939, približuje jej mnohostranné pôsobenie, vzťah s civilným obyvateľstvom, bytovú situáciu, vplyv vojenskej stavebnej činnosti na rozvoj vybraných východoslovenských miest a premenu mestskej spoločnosti. Primárne vychádzajúc z archívneho výskumu, autorka dokumentuje a analyzuje množstvo poznatkov o kasárňach, strelniciach, barákoch, barákových táboroch, vojenských letiskách, vojenských nemocniciach, vojenských liečebných ústavoch i vojenskom názvosloví. Štruktúra práce vychádza z dvoch etáp vojenského stavebníctva danej oblasti medzivojnového obdobia – prvá sa týka výstavby nových alebo rekonštrukcie starých vojenských objektov v pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva so sídlom v Užhorode v rokoch 1920 – 1925, v druhej etape po roku 1925 už prevažuje výstavba nových stavieb v pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva v Košiciach. Monografiu dopĺňa rozsiahla obrazová príloha máp, plánov, schém, náčrtov, nákresov a dobových fotografií predmetných vojenských objektov.

Kryli a zahladzovali prúsery spriaznených podnikateľov a oligarchov, ktorí mali už dávno sedieť v base. Milióny z pokútnych kšeftov prali cez čínsku práčku, aby si ich potom delili na rušnom bulvári ako bossovia talianskej mafie, keď vyplácali svojich vojakov za predaj heroínu alebo koksu. Chránili aj nominantov najsilnejšej vládnej strany, ktorí preberali úplatky v krabiciach od šampanského. Sledovali opozičných politikov, prezidenta republiky aj novinárov, aby ich mohli škandalizovať a kompromitovať. Jeden z nich bol neskôr zlikvidovaný rukou chladnokrvného vraha. Mysleli si, že sú bohovia, na ktorých si nikto netrúfne. Vytvorili si vlastný štát v štáte: s vlastnými, značne pokrivenými pravidlami. Na prvom aj poslednom mieste boli peniaze. Keď sa im niekto postavil na odpor, poštvali naňho výpalníkov z Národnej kriminálnej agentúry. Padreho klan nekupčil s narkotikami, jeho hlavnou devízou bol vplyv a obchodným artiklom beztrestnosť. Konal na objednávku najvyšších politických kruhov, hlavne predsedu vlády a ministra vnútra. Organizovaný zločin sedel na vrchole pyramídy, kde bol štát mafiou. Po volebnom víťazstve obyčajného človeka sa však začal megastroj korupcie zadrhávať. Jeden z členov klanu spustil svojim svedectvom lavínu, ktorá so sebou strhávala všetko, čo jej stálo v ceste. Úplatných politikov, funkcionárov polície, prokuratúry aj prominentných sudcov. Trvalo šesť rokov, kým sa dostal šokujúci príbeh slovenskej policajnej mafie do vyšetrovacích spisov. A teraz sa o ňom dozviete z tejto knihy, ktorá mapuje jedno z najtemnejších období novodobej slovenskej histórie.

Po brutálnom zásahu komunistických bezpečnostných zložiek proti študentskému pochodu, organizovanému pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva 17. novembra 1989 v Prahe, začali na slovenských vysokých školách spontánne vznikať štrajkové výbory. O tridsať rokov neskôr vyspovedal publicista Karol Sudor väčšinu ich hlavných predstaviteľov, v tom čase spoločne pôsobiacich v Koordinačnom výbore slovenských vysokých škôl na pôde Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Vzniklo dvadsať obsiahlych rozhovorov, v ktorých jednotliví aktéri spomínajú na okupačný štrajk študentov v budove VŠMU i na spoločenské a politické dianie od novembrových udalostí 1989 po slobodné voľby v júni 1990. Okrem rozhovorov kniha obsahuje príspevky Jozefa Leikerta o udalostiach zo 17. novembra 1939 v Prahe a vyhlásení Medzinárodného dňa študentstva, Fedora Blaščáka o situácii v ČSSR roku 1989 a Zuzany Mistríkovej o vzniku a pôsobení koordinačného výboru.

Po úspešnom prvom diele kroniky, mapujúcom obdobie od vzniku Slovenského štátu do napadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom, predstavuje rozšírený autorský kolektív Historického ústavu SAV a Vojenského historického ústavu v identickej formálnej úprave a kvalitnom textovom i fotografickom prevedení udalosti nasledujúcich vojnových rokov. Chronologický sled hesiel sumarizuje populárno-vednou formou najdôležitejšie udalosti od začiatku východného ťaženia nacistického Nemecka v júni 1941, ktorého súčasťou bola aj slovenská armáda, medzinárodné postavenie Slovenského štátu, jeho mocensko-represívny aparát a ideologické ukotvenie, slovensko-nemecké vzťahy, úroveň vojenstva a pozíciu slovenskej armády, postupné formovanie domáceho a zahraničného odboja, vplyv Tretej ríše na určité oblasti hospodárstva. Autori taktiež približujú každodennosť slovenského života, kultúrny, vedecký, umelecký rozvoj, životnú úroveň, sociálne pomery a pod. Opisovanú situáciu a dianie dokresľujú autentické fotografie, obrázky, dobová tlač a ukážky dokumentov, mapky, propagandistický materiál, a tiež na okrajoch strán umiestnený stručný chronologický prehľad slovenského a medzinárodného vývoja. Kroniku dopĺňa menný register a rozsiahly zoznam prameňov a literatúry.

Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť.

„Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. „Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile.

Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti.

Listy politického väzňa Juraja Hurného z jáchymovského pekla manželke Eliške.

Publikácia Katolícke noviny na úvrati ponúka čitateľom pohľad tých, čo stáli pri tvorbe najstaršieho slovenského katolíckeho periodika v hektických časoch prvého desaťročia plnej náboženskej slobody v našich podmienkach. Po štyridsiatich rokoch, počas ktorých s týmto týždenníkom manipulovala komunistická moc, nebolo jednoduché pustiť sa do jeho obrodenia, ale ani do revitalizácie slovenského katolíckeho novinárstva a katolíckeho ducha v našej spoločnosti.

Výzvy doby nenechávali členov redakcie ľahostajnými, a aj keď načúvali novému vanutiu Ducha, jeho pôsobeniu v tých časoch a volaniu, aby šli za ním, neraz ich predstavy neboli celkom v súlade s tým, čo si mysleli niektorí iní, a tak sa obrodzovací proces vo všeobecnom vnímaní komplikoval. Čitateľ, predovšetkým záujemca o cirkevné dejiny, dostáva do rúk užitočné, sčasti menej známe poznatky o jednej etape v živote Katolíckych novín, ktorú charakterizovala snaha o nové smerovanie - sám si môže urobiť obraz o tom, čo sa urobilo a čo zo zámerov nevyšlo. Autori budú radi, ak bude táto ich výpoveď vnímaná ako poučná i motivačná.

Pavel Kosatík je autor, který se snaží psát i o obtížných historických tématech způsobem srozumitelným a podnětným pro všechny přemýšlivé čtenáře. Bez orientace v dějinách podle něj není možné orientovat se v současnosti. „Klíčem“ k historii jsou mu většinou rozporuplné osobnosti, prostřednictvím jejichž osudů rozkrývá kontexty doby. Odmítá popisný a z odstupu toliko hodnotící přístup k dějinám. Snaží se vždy dostat čtenáře do situace, kdy bude se „svým“ hrdinou nucen zvažovat, jak by se na jeho místě zachoval sám. Knihou Slovenské století vystupuje ze svého dosud převažujícího soustředění na dějiny české. Sleduje vývojový oblouk, jaký slovenská společnost opsala v letech 1918–1998, a dochází k závěru, že Slováci svůj historický čas nepromarnili. Začínali z mnohem horší startovní pozice než Češi, jejich veřejný a politický život nejenže neměl strukturu, ale téměř neexistoval. Na konci 20. století se však tato nedlouho předtím téměř neexistující společnost dokázala sjednotit a zbavila moci nedemokrata s diktátorskými ambicemi. Slovenské století je knihou i o společných česko-slovenských dějinách. Český čtenář v ní najde odpovědi na otázky, jaké síly utvářely konkrétní podoby česko-slovenského soužití i jaká je česká odpovědnost za to, že společný život v jednom státě skončil neporozuměním.