Zeitgeschichte

Doprovodná kniha k výstave.Výstava o zásadných zmenách na mape Európy, ktoré sa udiali dňa 4. júna 1920 po podpísaní mierovej zmluvy na zámku Veľký Trianon vo francúzskom Versailles. Autori výstavy: Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica, Lenka Lubušká. Dňa 4. júna 2020 uplynulo 100 rokov od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá zásadným spôsobom zmenila politickú i etnickú mapu strednej Európy. Jej prijímanie je dodnes kontroverznou a častokrát traumatizujúcou témou pre dedičov versaillského mierového systému, ktorého bola Trianonská zmluva súčasťou. Novootvorenú výstavu o Trianone sa autori z radov kurátorov SNM - Historického múzea rozhodli poňať nielen ako pripomienku tohto výročia, ale najmä ako príspevok k zdokumentovaniu zložitého procesu rozpadu historického Uhorska, k začleňovaniu Slovenska do nového československého štátu a k otázke formovania novej štátnej identity. Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované aj pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali.

Komplexný príbeh jedného miesta - domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Kaviareň Štefánka“. Bohatú a pohnutú históriu „Cafe Stefanie - Kaviareň Štefánia - Štefánka“ sme sledovali od jej počiatkov až do súčasnosti. Cez osudy jej majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí jej dodávali osobitý lesk a punc nielen vážnosti a dôležitosti, ale aj noblesy a elegancie. Zostáva nám veriť, že Štefánka zostane súčasťou dnešnej Bratislavy rovnako, ako bola súčasťou tej minulej a naďalej nám bude pripomínať staré zašlé časy našich rodičov a prarodičov, ktorí v nej v príjemných posedeniach pri kávičke strávili veľa pekných chvíľ. A snáď nielen pripomínať tie zašlé časy kaviarenskej noblesy a elegancie, o ktorej sa dočíta dnešná generácia hostí práve v tejto knižke, ale že tu, v jej priestoroch nájdu okrem legendy akou je kaviareň obklopená, aj modernú súčasnosť v podobe profesionality, ktorou sa kaviareň Štefánka v novom šate prezentuje verejnosti.

v rokoch 1948-1960.

Autorka sa dejinám vysokého školstva sa venovala už vo svojej diplomovej práci, ktorou ukončila učiteľské štúdium histoérie a slovenského jazyka a literatúry (2013). Výskum témy previerok a vylučovania vysokoškolákov v prvej dekáde komunistického režimu na Slovensku rozšírila a prehĺbila počas doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte UK pod vedením prof. PhDr. Romana Holeca, PhD., a Mgr. Adama Hudeka, Phd. Vedecká monografia "Nespôsobilý na vysokoškolské štúdium". Previerky a vylučovanie študentov slovenských vysokých škol v rokoch 1948-1960 je upravenou verziou jej dizertačnej práce obhájenej na FiF UK v roku 2019. Čiastkové závery z dizertácie publikovala prostredníctvom vedeckej štúdie v časopise Soudobé dějiny a v príspevkoch na vedeckých konferenciách v Bratislave a Wroclawi.

Monografia prináša mozaiku aktivít Jána Langoša od 80. rokov minulého storočia, keď sa angažoval v nonkonformných skupinách najmä pri tvorbe kutlúrno-občianskych samizdatov a v Hnutí za občiansku slobodu. Autor sa usiluje čo najplastickejšie predstaviť Jána Langoša ako neľahostajného človeka a občana s vyhraneným kritickým postojom k pálčivým spoločenským a morálnym témam, ako boli devastácia životného prostredia, antisemitizmus, chartistické hnutie či aktivity neofickálanej cirkvi. Nad týmito, ale aj ďalšími témami sa veľmi otvorene a s nadhľadom zamýšľal v samizdatovej tvorbe, ako aj v neformálnych diskusiách. Langošove občianske aktivity a myšlienky kontinuálne našli uplatenenie pri zakladaní hnutia VPN a neskôr najmä pri riešení otázok, ako sa po zmene režimu vyrovnať s reprezentantmi komunistickej moci, nomenklatúrou KSČ a jej represívnou zložkou, ako bola ŠtB a jej tajní spolupracovníci. Langošova ochota zapojiť sa do reforiem spoločnosti sa prejavila jeho prácou vo Federálnom zhromaždení, VPN ako politickej strane a po voľbách v roku 1990 vo výbušnej funkcii federálneho ministra vnútra. Najmä na tomto poste sa podstatne zaslúžil o očistu ministerstva od príslušníkiov ŠtB a komunistických kádrov a presadil lustračný zákon. 

 Igor Matovič napísal za vyše desať rokov v politike nesporne zaujímavý príbeh. Aké boli jeho začiatky, čo rozhodlo o jeho angažmáne v politike a prečo sa nedokázal vymaniť z role opozičného krikľúňa a provokatéra, sa dozviete v knihe Petra Bárdyho Obyčajný Matovič. Knižný debut šéfredaktora Aktuality.sk nemá ambíciu komplexne zhodnotiť Matovičovu dekádu v politike, čo ani nie je vzhľadom na chýbajúci časový odstup možné. Je pokusom o sondu do sveta antipolitika a populistu, ktorý samého seba označil za homo vulgaris – človeka obyčajného a na „obyčajnosti“ postavil svoju komunikačnú stratégiu. Peter Bárdy sa pokúša nájsť odpoveď na to, ako a prečo práve Matovič presvedčil obyčajných ľudí – voličov Smeru, že éra „našich ľudí“ musí dostať stopku. Analyzuje, čo všetko prispelo k tomu, že Matovičova stávka na jednu kartu vyšla. Skúma, aký podiel na tom mali pád Radičovej vlády, Gorila, vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej i následné demaskovanie skutočnej povahy štátu v rukách eseročky Smer, či presnejšie jeho vrcholových predstaviteľov a sponzorov z radov oligarchov. Skúsený novinár a dlhoročný politický komentátor sa pri písaní knihy stretol s desiatkami ľudí – od politikov, cez analytikov až po expertov na politické kampane. Vychádzal nielen z dokonalej znalosti slovenskej politickej scény a Matovičovho príbehu, ale aj z rozhovorov s jeho niekdajšími politickými spojencami a protivníkmi. sa dotýka aj povahy masových hnutí s exkurzom do histórie.

Po stovkách príbehov ľudí, ktorí vstúpili do slovenského aj európskeho povedomia a viacerí z nich aj do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových najlepších reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 bol drasticky ukončený okupáciou 21. augusta. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi. Po novembri 1989 pôsobil po boku predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, opäť bol reportérom a zažíval veľmi plodné roky pri písaní nových kníh. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.

Kronika Slovenskej republiky 1939 - 1945 zachytáva históriu formou chronologicky koncipovanej publikácie, ktorá takmer deň za dňom odkrýva dôležité historické medzníky, ako aj každodenné udalosti v jednotlivých oblastiach života slovenskej spoločnosti a sprevádza ich obrazovým materiálom a mapami. Odborne a s maximálnou mierou objektivity, ale zároveň čitateľsky prístupne a zrozumiteľne kniha približuje medzinárodné postavenie Slovenska v rokoch 1939 - 1945, vzťahy s Nemeckom, politický systém a ideológiu režimu, jednotlivé oblasti vývoja hospodárstva, infraštruktúry a techniky, armádu a vojenstvo, bezpečnostné a represívne zložky, perzekúciu etnických a náboženských skupín, osobitne židovskej komunity, prenasledovanie politických odporcov, domáci a zahraničný odboj, ako aj ľudský rozmer každodenného života dobovej spoločnosti, teda sociálne pomery, životnú úroveň, rozvoj kultúry, školstva, vedy a umenia, turizmu a cestovného ruchu, športu, módy a iných každodenných aktivít. Hlavnú textovú líniu navyše heslovito dopĺňa chronologický prehľad udalostí, tentoraz aj s načrtnutím diania na medzinárodnopolitickej scéne. Vzhľadom na široký záber je kronika rozdelená na dva diely. Ako medzník slúži udalosť zásadného významu - napadnutie Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom 22. júna 1941.

Zo 150. miesta kandidátky neparlamentnej strany sa za desať rokov dostal na post najmocnejšieho človeka v štáte. Pohŕdal klasickou politikou, brojil proti štandardným politikom a vyhadzoval im na oči ich nesplnené sľuby. Porazil Smer a stal sa premiérom, no vo funkcii vydržal len rok. Ukázalo sa, že vládnuť bez politického remesla sa nedá a že voliči chcú, aby sa politici správali aspoň trochu štandardne. Nakoniec po ňom zostalo toľko nesplnených sľubov, nedotiahnutých nápadov a poprených vyhlásení, ako po máloktorom inom politikovi. Reportér Denníka N Dušan Mikušovič sledoval politickú kariéru Igora Matoviča niekoľko rokov. Kniha vychádza z rozhovorov, ktoré absolvoval s ním aj ďalšími politickými aktérmi a zo situácií, ktoré sa doteraz na verejnosť nedostali. Popisuje Matovičov rok vo funkcii premiéra a ako k nej desať rokov smeroval.

Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti. ,,Autorský kolektív svojou prácou a závermi ďaleko prekračuje slovenské hranice, lebo tunajšie prejavy, formy a výsledky fašizmu zaraďuje do celoeurópskeho kontextu, porovnáva slovenský variant fašizmu s jeho podobami v niektorých iných krajinách. Myslím, že takáto širšia rekonštrukcia fašistického hnutia je v našej domácej odbornej historickej literatúre ešte stále pomerne málo používanou metódou..." Ivan Kamenec, Historický ústav SAV

Autor o svojej najnovšej knihe hovorí: S rôznymi aspektami židovskej problematiky sa stretávam prakticky od narodenia. Napriek tomu sa táto kniha nezakladá na spomienkach a tradíciách našej rodiny, hoci miestami určite preblesnú na povrch. Na základe dlhodobých výskumov židovskej komunity sa pokúsim priblížiť , ako sa vyvíjal individuálny a inštitucionálny vzťah k judaizmu od príchodu slávneho rabína Chatama Sofera do Bratislavy začiatkom 19. storočia až do súčasnosti. Dôraz pritom kladiem na situáciu po holokauste, pretože táto tragédia zásadne ovplyvnila ľudí, ktorí ju prežili. Zaujíma ma ich postoj k viere, čo zo svojej minulosti (ne)odovzdali potomkom, ale aj zmeny, ktoré priniesol november 1989.

Publikácia sa pokúša novou formou prispieť k poznaniu dejín ostro sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou jej autorského kolektívu nebolo opísať politické, ekonomické a iné spoločenské štruktúry fungujúce v spomínanom období na našom území. Zámerom sa stalo zmapovať toto obdobie prostredníctvom osudov jednotlivcov. Ambíciou však nebolo priniesť v jednotlivých kapitolách iba jednoduché biografické skeče, pri ktorých by hrozilo, že jednotlivé osobnosti by v nich boli zachytené bez širšieho spoločenského kontextu a mohli by vyznieť buď príliš pozitívne, alebo by sa ich obraz stal nekriticky negatívny. Cieľom bolo zachytiť osudy vybraných ľudí alebo skupín osôb v interakcii so spoločnosťou, v ktorej sa počas svojich životov pohybovali. Autori/ky sa preto pokúšajú vysvetliť, ako sa v jednotlivých režimoch, ktoré na Slovensku od začiatku 20. storočia až po jeho záver panovali, dokázali jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny vývoju prispôsobiť, alebo mu prípadne vzdorovať. Vďaka tejto skutočnosti má publikácia iste potenciál nájsť si cestu k odborníkom na spoločenské a humanitné vedy, ale zároveň osloviť aj širšiu slovenskú verejnosť.

Zborník príspevkov o vztahu Mahátmá Gándhí a Slovenska. Z obsahu: K prvotným stykom Slovákov a Gándhím (Korešpondencia Tolstého a tolstojovcov). Gándhí-pútnik v politickomm svete. Kňaz Ján Maliarik z Vel´kých Levár, rádža Mahéndra Pretáp a brat Gándhí. Indovia, Češi a Slováci po Gándhím.

Vojnová Bratislava rozpráva príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Cieľom knihy Vojnová Bratislava, však nie je súdiť neprávosti či osobné tragédie, ktoré prežili obyvatelia Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Ako voľné pokračovanie knihy Moderná Bratislava chce táto publikácia pokračovať v opisovaní histórie mesta a jeho architektúry. Cez príbehy domov, námestí či celých štvrtí sa usiluje predostrieť meniacu sa mapu histórie mesta počas najničivejšej vojny akú naša civilizácia zažila. N. Bartošová. M. Bogár, K. Haberlandová, L. Pastoreková, P. Szalay.

Katalóg k výstave Imi Lichtenfeld – Krav Maga a jej tvorca, ktorú usporiadalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v roku 2018. Výstava bola vytvorená na počesť Imricha „Imiho“ Lichtenfelda (1910 – 1998), významného športovca, ochrancu bratislavskej židovskej komunity a tvorcu medzinárodne uznávaného bojového umenia sebaobrany Krav Maga.