Zeitgeschichte

Koniec druhej svetovej vojny priniesol na jednej strane vytúžený mier, ukončenie najstrašnejšieho krviprelievania v dejinách ľudstva a porážku neľudského nacistického režimu, ale na druhej stane v dôsledku vojnových udalostí stredoeurópsky priestor obsadila Stalinova Červená armáda, ktorá so sebou prinášala postupnú boľševizáciu jednotlivých štátov. Hoci obnovené Československo aj chcelo byť akýmsi mostom medzi Východom a Západom, veľmi rýchlo sa priklonilo k Východu, čo definitívne spečatil komunistický prevrat: na jeseň 1947 na Slovensku a vo februári 1948 na celoštátnej úrovni.

V súčasnosti je každodenný život obrovskej väčšiny z nás v nebývalej miere ovplyvnený technológiami a čoraz viac sa presadzujú tzv. nové médiá. To sú, zjednodušene povedané, všetky médiá dostupné cez internet, napr. Facebook a iné platformy pre sociálne siete, ale aj mnohé ďalšie. Téme občianskej participácie sa tak už nestačí venovať len v klasických kontextoch interakcie tvárou v tvár alebo s ohľadom na vplyv masových médií. Je nevyhnutné zobrať do úvahy aj rozšírenie sociálneho priestoru o priestory online, hybridné priestory a nové druhy konania umožnené vďaka novým médiám. Dôsledky týchto zmien pre komunity, participáciu a sociálny kapitál môžu byť zásadné. V tejto publikácii skúmame, ako ľudia na Slovensku vedia využívať nové médiá. Všetci viac-menej rovnako? Mladší, starší, bohatí, chudobní, tí najprivilegovanejší, aj tí s rôznymi postihnutiami? A hlavne, vedia využiť ich demokratizačný potenciál a ovplyvniť dianie vo svete okolo seba?

Čo podnecuje niektorých slovenských politikov k tomu, aby namiesto ustáleného spojenectva so Západom, prinášajúceho Slovensku dlhodobú politickú stabilitu, ekonomickú prosperitu a solídne bezpečnostné záruky, presadzovali zväzky s upadajúcou veľmocou s agresívnou zahraničnou politikou a nedemokratickým politickým režimom? Ako došlo k tomu, že sa slovenskí priaznivci „alternatív“ rozhodli hrať s vlastnou krajinou hru v štýle „ruskej rulety“ a riskovať, že ak pomyselný revolver v tejto hre raz vystrelí, guľka zasiahne celú krajinu? Publikácia Kto hrá ruskú ruletu na Slovensku pomáha nájsť odpovede na tieto i ďalšie otázky. Prináša tiež informácie o základných charakteristikách dnešného ruského štátu, jeho zahraničnopolitických prioritách, o tom, aké miesto v týchto prioritách zaujímajú stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska. Mapuje scénu proruských síl na Slovensku, skúma mieru súladu ich „alternatívnych“ predstáv o spolupráci s východnou veľmocou, so strategickými zámermi Kremľa v Európe.

Život a postavenie slovenských žien sa v priebehu prvej polovice 20. storočia menil. Vznik Československej republiky umožnil ženám participovať na politickom živote, znamenal aj odstránenie formálnych bariér pre získanie vzdelania a prístupu k zamestnaniu. Napriek politickej a ekonomickej emancipácii žien pretrvávali v slovenskej spoločnosti konzervatívne názory o prirodzenom poslaní žien. Tie sa po vyhlásení slovenskej autonómie premietli do prvých návrhov na obmedzenie dievčenského vzdelávania, zamestnávania žien v štátnej a verejnej službe. Následne po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa tieto návrhy začali realizovať v praxi. Ideálnym miestom pre realizáciu slovenských žien mala byť výlučne domácnosť a starostlivosť o rodinu. Súčasťou zápasu medzi konzervatívnym a radikálnym krídlom vládnucej HSĽS sa však stala aj otázka perspektívneho zapojenia žien do politického a verejného života.

Rozhovory s biskupom Jánom Eugenom Kočišom (93 rokov; narodený 25. júna 1926; je 68 rokov kňazom a 51 rokov biskupom) ponúkajú príležitosť nahliadnuť nielen do jeho (ne)obyčajného života, ale aj do života našej spoločnosti a Gréckokatolíckej cirkvi v predvojnových rokoch a počas druhej svetovej vojny, v časoch komunistickej totality i po páde totalitného režimu na Slovensku a v Čechách. Ale nielen to. Ponúkajú možnosť uvidieť, že v nádeji vzkriesenia sa dá prekonať všetko. Spomienky otca biskupa sú umocnené tým, že bol tajne vysvätený za kňaza 1. januára 1951, aj za biskupa 3. decembra 1967. Bol tri mesiace v roku 1968 osobným tajomníkom internovaného biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Bol v PTP aj vo väzení, niekoľko rokov sa skrýval a tajne pôsobil ako kňaz a neskôr ako biskup, po návrte z PTP a potom po návrate z väzenia manuálne pracoval na rôznych miestach na Slovensku a v Čechách. V knihe hovorí aj o holokauste či slovenskom štáte, o pôsobení podzemnej skrytej cirkvi počas komunistickej totality, o likvidácii a o vzkriesení Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu, aj o pôsobení Akčného výboru. Bol 21 rokov ceremoniárom na ordinariáte v Prešove, riaditeľom na vikariáte v Prahe a generálnym vikárom novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu. 

Publikácia sa venuje roku 1939, ktorý bol jedným z najdôležitejších prelomových rokov v našich dejinách. Cieľom publikácie je zreteľnejšie ukázať vzájomné súvislosti vývoja, keď v záujme vedeckej objektivity posudzovania jednotlivých udalosti, Slováci a Slovensko neboli len objektom búrlivých medzinárodnopolitických zmien, ale aj subjektom, ktorý rozhodoval o závažných otázkach, natrvalo zapísaných v dejinách národa. Publikácia analyzuje prvé Programové vyhlásenie slovenskej vlády v dejinách z 21. februára 1939. Opisuje marcovú krízu 1939 a vznik Slovenského štátu 14. marca 1939. Zaoberá sa legitimitou vyhlásenia Slovenského štátu a prvou vojnou proti Slovenskej republike, vedenej Maďarskom. Skúma charakter a typológiu prvej Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939. Opisuje vznik župného zriadenia Slovenskej republiky. Zaoberá sa účasťou Slovenskej republiky na vojne proti Poľsku v 1. – 15. september 1939.

Podkarpatská Rus.

Kniha popredného slovenského heraldika prináša ucelený pohľad na zložité obdobie rokov 1938 – 1945 a jeho odraz v početných návrhoch heraldického vyjadrenia novej politickej reality v jednotlivých častiach rozbitého Československa. Všíma si zároveň aj používanie československej a slovenskej symboliky v druhom odboji. Popri kritickom texte, odvolávajúcom sa na archívne pramene zo slovenských aj českých archívov, prináša tiež bohatú obrazovú dokumentáciu. Unikátny je najmä katalóg nerealizovaných grafických návrhov štátneho znaku, vlajky, pečate, ako aj návrhov na štandardu prezidenta Slovenskej republiky z roku 1939, ktoré boli dosiaľ celkom neznáme. Kniha významne posúva naše poznanie zákulisia tvorby štátnych symbolov tohto obdobia a pridáva tak nášmu pohľadu naň nečakaný nový rozmer. Kniha je bohato ilustrovaná a obsahuje dve lacetky na zakladanie.

Príbeh o tom, ako statočná rodina v obci Kubrica zachránila malé židovské dievčatko – Zitu Löwenbeinovú, keď sa jej rodičia museli skrývať pred prenasledovaním a deportáciou. Peter a Mária Rehákovci boli za svoj humánny čin ocenení 29. januára 2013 vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje Pamätník Jad Vašem v Izraeli. Übersetzung aus dem deusch. Original.

Pracovný zošit sa zaoberá témou holokaustu a deportácií na území Prešovského kraja.

Historia vyhladzovacího tábora Sobibor, ktorý sa s počtom 25 000 obetí stal miestom najmasovejšej vraždy slovenských Židov. Okrem masového vraždenia je však Sobibor aj miestom prejavu nesmiernej ľudskej vôle, odvahy a túžby po slobode, ktorá bola pretavená do najväčšieho úspešného povstania väzňov v nacistických táboroch smrti. Jedným z najdôležitejších vodcov povstania bol práve Alexander „Saša“ Pečerskij, ktorý sa do Sobiboru dostal ako vojnový zajatec a ktorého vojenské skúsenosti boli kľúčovými pri príprave a realizácii povstania. Publikácia prináša opis udalostí od jeho zajatia ako vojaka Červenej armády až po deportáciu na základe rasových zákonov a úspešný útek z tábora smrti. Jednotlivé udalosti sú spracované za základe prepisu jeho prerozprávaných spomienok, spísaných pravdepodobne v období rokov 1964 – 1973 a doplnených cenzurovanými spomienkami publikovanými za jeho života.Übersetzung aus dem russisch. Original: Proryv v bessmertie (Vremia, 2013), 

Publikácia vznikla pri príležitosti 50. výročia česko-slovenskej jari roka 1968. Slovenskí a českí autori, tiež odborníci z viacerých významných zahraničných vedeckých a univerzitných pracovísk od Paríža až po Moskvu, sa v nej zamýšľajú nad týmto významným medzníkom našich dejín - s odstupom desaťročí reflektujú udalosti, ktoré mali politický a historický vplyv nielen na Československo, ale aj na satelity Sovietskeho zväzu a aj jeho vlastnú budúcnosť. Signalizovali nielen začiatok konca komunistickej éry, ale mali konotácie aj na európsku politickú budúcnosť.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie obsahuje 23 príspevkov od autorov zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Ukrajiny. Publikácia je tematicky rozdelená do niekoľkých samostatných častí, ktoré sa venujú vojenským aspektom, hospodárskym, ekonomickým a spoločenským aspektom, spomienkam, dobovej tlači a propagande, vojnovým cintorínom a pamätníkom a archeológii prvej svetovej vojny s dôrazom na Slovensko.

Čo očakávame od poznania minulosti vlastnej krajiny? Poučenie? Knižka Všetko malo byť inak nie je len chronologickým vyrozprávaním našich dejín po roku 1945. Prináša osobný príbeh Martina M. Šimečku, novinára, spisovateľa a jedného z mnohých obyvateľov tejto krajiny. Jeho spomienky sa prelínajú s informáciami historika Martina Poscha. Pretože to, čo sa v politike a v spoločnosti deje, priamo ovplyvňuje životy ľudí. Veľké dejiny sa premietajú do životov ľudí. A dôsledky mnohých udalostí a rozhodnutia našich rodičov a starých rodičov v hraničných situáciách nás ovplyvňujú dodnes. Výklad dejín v knihe je popísaný jednoducho, stručne a napísaný jazykom mladých ľudí. Texty sú doplnené bohatým obrazovým materiálom a odkazmi na dobové záznamy, filmy, piesne, videá a knižky.

V tejto knihe spomienok môžeme sledovať životný príbeh arcibiskupa Dominika Hrušovského (1926 2016), ktorý patrí medzi špičkové osobnosti moderného slovenského katolicizmu. Väčšinu života prežil v Taliansku, kde bol v r. 1950 vysvätený za kňaza, no na Slovensko sa nemohol vrátiť. Jeho najvýznamnejším pôsobiskom sa stal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý v roku 1963 v Ríme vybudovali slovenskí emigranti s cieľom pomáhať Slovákom udržiavať kresťanskú vieru a túžbu po slobode, demokracii a štátnej nezávislosti. Z redaktora časopisu Hlasy z Ríma a spolupracovníka Vatikánskeho rozhlasu sa postupne stal druhým rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska. Po páde komunistických totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa stal pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a kariéru zavŕšil v rokoch 1996 až 2001 ako pápežský nuncius v Minsku, hlavnom meste Bieloruskej republiky. Rozhovor usmerňoval a zaznamenal prof. F. Vnuk tak, aby nezostala nespomenutá žiadna významná udalosť, ktorej bol arcibiskup protagonistom, účastníkom či aspoň svedkom. Vzhľadom na pestré historické okolnosti i pozície, ktoré zastával, kniha prináša množstvo cenných pohľadov na dobu a jej súvislosti, ba možno v nej vidieť zrkadlenie osudov slovenského národa v druhej polovici 20. storočia a na prahu tretieho milénia.

Unikátny sprievodca Slovenskom.Pôvodná encyklopédia Slovensko obsahuje viac než 5 000 abecedne zoradených hesiel zahŕňajúcich portréty vyše 1 000 výnimočných osobností spätých so Slovenskom, profily približne 1 200 slovenských miest a obcí, takmer 200 významných pamiatok a turisticky atraktívnych objektov, množstvo udalostí, dokumentov a umeleckých diel, ktoré utvárali naše dejiny a kultúru. V knihe nájdete takmer 2 000 fotografií, máp a obrázkov ilustrujúcich minulú aj súčasnú tvár krajiny a jej ľudí. Väčší priestor dostalo takmer 60 nosných hesiel vypovedajúcich o geografii Slovenska, jeho regiónov a významných miest, ako aj o slovenskej kultúre, histórii, umení a športe.