Literaturwissenschaft

Vedecká monografia literárneho kritika a vysokoškolského pedagóga Jaroslava Šranka je súborom autorových najvýznamnejších recenzií a hodnotiacich statí slovenskej poézie. Publikované a rukopisné literárnokritické state z obdobia 1997 – 2020 sú nielen priebežným mapovaním poetiky a prehľadom autorov a autoriek poézie, ale tiež súhrnným záznamom o ziskoch a stratách, ktoré Šrank podáva nezameniteľným kritickým štýlom – s nadhľadom, pochopením pre autorov i umelecký text, no bez kompromisov. Návrat k recenziám zoradeným podľa chronologického kľúča podáva plastický obraz slovenskej poézie ostatných rokov, ktorá pokračuje do súčasnosti a stáva sa predmetom živej čitateľskej skúsenosti.

 

Publikáciu Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove možno v stručnosti charakterizovať ako miscelanea, teda zbierku rozličných náučných a populárno náučných textov, zameraných prevažne na oblasť národopisu, zvykoslovia, dialektológie a onomastiky. Zostavovateľ a spiritus movens vydania tejto publikácie Martina Prebudila si ako zjednocujúci moment formálne a obsahovo rozličných textov autorky zvolil prostredie Starej Pazovy, nakoľko všetky zaradené texty reflektujú práve národopisné a jazykové dedičstvo Slovákov zo Starej Pazovy. Zostavovateľ sa neobmedzil iba na samotný výber textov, ich úpravu a prípravu na vydanie, ale ich obohatil a funkčne doplnil aj o bohatý foto materiál.

Z obsahu: Bádnické začiatky Ivana Kupca. Z korešpondencie Jána Kvačalu s Ivanom Thurzom. Z mladosti Štefana Janšáka (príspevok k biografii). Doplnky k profilu: Alžbeta Göllnerová-Gwerková v Literárnom archive Slovenskej národnej knižnice.

Životná púť zakladateľa slovenskej realistickej prózy a medzinárodne uznávanej osobnosti humanistu.

Projekt TOP 5 sa zameriava na výskum súčasného slovenského umenia s cieľom priniesť informácie o nových podnetných dielach slovenskej poézie a prózy vydaných vo vybranom kalendárnom roku, tentoraz s vročením 2017. Ôsme pokračovanie antológie už píše svoju vlastnú tradíciu a od roku 2012, keď vyšlo prvé vydanie, postupne zmapovalo literárnu tvorbu v rokoch 2010 – 2017.

Publikácia autora JUDr. Petra Kerecmana, PhD. predstavuje čitateľskej verejnosti právne motívy v diele prozaika Mila Urbana, ale aj súdne konania súvisiace s jeho osobou. Aj napriek tomu, že Milo Urban sám právnikom nebol, téma spravodlivosti a pravdy prestupuje celým jeho dielom. Autor sa nevyhýba ani pôsobeniu Mila Urbana v rokoch 1939-1945 a jeho odsúdeniu v roku 1947. Taktiež reflektuje jeho tvorbu v povojnovom období. Z pohľadu koncipovania knihy i jej celkového vyznenia je významný jej záver obsahujúci rozbor Urbanových spodobnení sveta práva, zároveň i náhľad na zákutia jeho životných peripetií. Publikácia obsahuje bohatú obrazovú prílohu pozostávajúcu z Urbanových fotografií, ale aj z rôzneho spisového materiálu.

Táto monografia je prvým krokom k ďalšiemu výskumu komplexnej a perspektívne interdisciplinárnej povahy. Jej autori odkrývajú hodnoty príležitostnej poézie ako skutočne dôležitého prostriedku literárnej komunikácie. Analytické sondy do tvorby troch významných postáv slovenského literárneho života, Juraja Palkoviča (1769 - 1850), Bohuslava Tablica (1769 - 1832) a Pavla Jozefa Šafárika (1795 - 1861), svedčia o tom, že na prelome 18. a 19. storočia bola príležitostná poézia pevnou súčasťou básnickej produkcie literárne činných osobností a zároveň poskytovala autorom dostatok príležitostí na realizovanie vlastných básnických ambícií i špecifických literárnych zámerov či estetických cieľov. Výber týchto básnikov pritom nie je náhodný, všetci traja sú totiž autormi prvých básnických zbierok svetského charakteru v dejinách slovenskej literatúry.

20. storočia.

Daniel Domorák ponúka čitateľsky zaujímavú monografiu, ktorej dominantami sú dva základné pojmy: pojem existencie a pojem rekonfigurácie. Práca s tým prvým ho vedie k poetike existencie, ktorá je založená na predstave existencie ako samého ľudského životného diania a symbolické imaginovanie tohto pohybu je potom výrazom tohto diania v ricoeurovskej verzii ,bytia ako'. Práca s pojmom rekonfigurácie je výrazom Domorákovej literárnohistorickej ambície nanovo konfigurovať (zoskupiť, usporiadať) obraz slovenskej literatúry sledovaného obdobia. Touto rekonfiguračnou intenciou, ktorá je celkom zreteľne inšpirovaná literárnohistorickým gestom O. Čepana, sa autor zaraďuje k tomu najinšpiratívnejšiemu, čo v ostatných rokoch v oblasti výskumu poetiky slovenskej literatúry u nás vzniklo.'                          prof. PaedDr. René Bílik, CSc.

Zborník, aký sa dnes nevidí, nielen vizuálne, ale aj obsahovo, je zložený z piatich častí: z Personálnej bibliografie M. Bátorovej (52 strán), medzinárodného súboru vedeckých štúdií pod názvom Sila a odvaha skúmať (32 autorov), z umeleckých príspevkov našich aj zahraničných autorov v časti Uvidieť srdcom, z laudácií a spomienkových príhovorov v časti Blízkosť v našom živote a v poslednej časti z dvoch interiew s autorkou, ktorej je zborník dedikovaný v časti Čo sa nechveje, nie je pevné.Vedecké štúdie sú poukazom na súčasné svetové trendy komparatistiky, ktorých je prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. súčasťou, umelecké texty poukazujú na jej osobnosť ako spisovateľky, interview zasa na jej filozofické a životné názory, postoje a princípy. Personálna bibliografia zahŕňa všetky jej publikované diela a produkciu. Tento zborník takto tvorí mnohorakú bázu nielen jedného života autorky, ale a do veľkej miery popisuje literárnu vedu a umenie na Slovensku a v Európe.

Matúš Mikšík v monografii venovanej predstaviteľovi skupiny Osamelých bežcov analyzuje jeho zbierky, interpretuje básne a objasňuje princípy jeho poézie. Ivan Laučík (1944 - 2004), básnik zo skupiny Osa­melých bežcov, bol životom a tvorbou nerozlučne spätý s Liptovom. Stredom Laučíkovej poézie je čistota, prepojenie hlasu prírody s hlasom človeka. Básnikove jaskyniarske zostupy či polárne výpravy a horolezecké trasovania sú podobenstvami sebahľadania, ktoré nám umožňujú prejsť za hranicu po­čuteľnosti vnútorného hlasu. Otvárajú metafyzický prechod do duchovných sfér, kde „naše náhlivé cesty obnovujú stopy tých, čo žili v čistej, znejúcej sklovine rána“. Laučíkova pozvánka do prekríženia človeka a krajiny poskytuje priestor na meditáciu o vlastnej identite, nabáda k hľadaniu zmyslu vlast­ného života a neprestáva byť naliehavá. Monografiu tvoria analýzy zbierok, interpretácie básní a opis štyroch princípov autorovej poézie, tieto tri väčšie celky sú navzájom prepojené množstvom odkazov a vytvárajú interpretačnú sieť, nie nepodobnú osamelobežeckej téze o básni sieti.

V roku 2018 bola Pavlovi Brankovi, nestorovi slovenskej filmovej kritiky, udelená Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti kritickej reflexie filmového umenia. V rámci prehliadky aktuálnej domácej filmovej tvorby Týždeň slovenského filmu sa zároveň konal aj seminár venovaný jeho osobnosti, životu i dielu. Zborník Pavel Branko. V znamení filmu a jazyka tvoria príspevky, ktoré na seminári predniesli pozvaní hostia, filmoví historici, novinári, jazykovedci, ako aj ďalšie, dodatočne zaradené texty. Väčšina z nich sa venuje filmovokritickej praxi Pavla Branka, jeho textom o slovenskom i svetovom filme, niektoré sú osobnými spomienkami na stretnutia, rozhovory, spoluprácu, iné sa dotýkajú jeho písania o jazyku.

Monografia sa zaoberá písaním o literatúre, teda „písaním o písanom“, ako nazval V. Barborík širokú škálu kritickej tvorby v inšpiratívnej publikácii Hľadanie minulého času (2009), pričom v našej nejde len o sledovanie kritického, ale komplexnejšieho literárnovedného programu osobností zakladajúcich, ale aj rozvíjajúcich svoju vedeckú disciplínu v rámci vymedzeného chronotopu. V záujme dosiahnutia čo najvernejšieho obrazu literárnej vedy monografia syntetizuje, systematizuje, ale aj analyzuje, interpretuje a analogizuje pomerne bohatú, no najmä diferencovanú reprezentatívnu vzorku publikácií, publicistických a kritických textov.

Publikácia, ktorú venovala autorka Jana Juhásová z Katedry slovenského jazyka a literatúry FF KU najmä dvom cieľovým skupinám – vlastným študentom literatúry, no aj záujemcom, ktorí chcú tvoriť poéziu, píšu vlastné texty či ašpirujú na účasť v literárnych súťažiach. Podľa toho kniha dostala dvojoznačenie – Vysokoškolské učebné texty / Kompendium pre začínajúcich autorov. Vnútorná štruktúra publikácie, členená na dve rámcové kapitoly a desať vnútorných častí, je prispôsobená rytmu akademického roka, no povaha jazyka a didaktický prístup sú zvolené tak, aby po nej mohli siahnuť aj učitelia stredných škôl so svojimi žiakmi či laickí milovníci umenia. 

 Edícia štyroch zväzkov Poezyí Bohuslava Tablica je z aspektu slovenskej textológie i literárnej histórie jedinečným edičným počinom, ktorým splácame dlh voči jednému zo zakladateľov modernej slovenskej poézie a zároveň zapĺňame biele miesto na mape sprístupňovania textov autorov slovenskej literatúry tvoriacich na prelome 18. a 19. storočia. Po publikovaní niekoľkých básnických textov v rôznych antológiách ide o prvú komplexnú printovú podobu Tablicových zbierok od ich prvého vydania z rokov 1806–1812. Pri príležitosti 250. výročia básnikovho narodenia Lenka Rišková pripomína, že cieľom edície je v prvom rade tlačené sprístupnenie Tablicovej básnickej produkcie. Odkrýva genézu rozličných povrchných a opakujúcich sa negatívnych súdov, ktoré sa desaťročiami zakonzervovali v slovenskej literárnej histórii ako interpretačné klišé.

Práca Medzi invariantom a idiolektom po historicko-metodologickom úvode o opakovateľnosti a udalosti v jazyku a literatúre prináša v rade štúdií interpretácie jednotlivých literárnych textov predovšetkým vo vzťahu k textovým invariantom – t. j. na ich žánrovom pozadí a vo vzťahu k literárnym smerom. Z tejto perspektívy sa ukázalo ako strategicky vhodné analyzovať aj žánre tzv. populárnej literatúry. Bude teda reč o textoch populárnej literatúry a o tom, ako ich žánrové kódy využíva a transformuje tzv. vysoká literatúra. V týchto dvoch sférach literatúry pôjde aj o menšiu či väčšiu mieru idiomatickosti. Do hľadáčika interpretácie sa tu dostávajú napríklad prózy J. M. Hurbana, Pavla Vilikovského, Pavla Rankova,Witolda Gombrowicza, Stanisława Lema, Karla Maya, A. C. Doyla, Richarda Marsha, Stefana Grabińského, Stanisława Przybyszewského, Antoniho Langeho, Władysława Reymonta, a ďalších.