Literaturwissenschaft

Publikácia Éra samizdatu predstavuje druhý diel edície Antológia slovenského samizdatu, ktorej cieľom je komplexne zmapovať a analyzovať slovenský samizdat vychádzajúci v období vlády komunistického režimu. 

Autor vo svojej publikácii analyzuje kresťanské samizdaty, ktoré vychádzali v prostredí Spoločenstva Fatima. Konkrétne išlo o samizdaty Jubilejný rok, Náboženstvo a súčasnosť, Príloha mladých, Katolícky mesačník a ZRNO, pričom z každého samizdatu je v antológii v rámci prílohy publikované prvé číslo. Jadrom publikácie je syntetizujúci text, ktorý analyzuje obsahovú a tematickú stránku kresťanských samizdatov a bilancuje ich vydávanie, vrátane siete distribútorov či kvantifikačných údajov ako sú náklad samizdatov, počet vytlačených strán či prostriedky nevyhnutné na ich vydanie. Autor tiež analyzuje postoj komunistického režimu a osobitne aktivity Štátnej bezpečnosti proti vydávaniu samizdatovej literatúry. Súčasťou knihy je aj fotografická príloha, ktorá popri predstavení osobností podieľajúcich sa na vydávaní samizdatu obsahuje aj fotografie tlačiarenských strojov a miest, na ktorých sa ukrývali pred Štátnou bezpečnosťou.

Monografia sa sústreďuje na interpretáciu textových posunov variantov 224 knižne publikovaných básní, ktoré majú svoj protovariant v rukopisných básňach z raného tvorivého štádia Vojtecha Mihálika z rokov 1942 až 1950. Básne vznikali v čase, keď sa Mihálik otvorene prihlasoval ku katolíckej moderne, a zároveň to bol čas, do ktorého po februári 1948 určujúco vstúpil vonkajší politický tlak, nútiaci človeka zaujať stanovisko k presadzujúcemu sa režimu. Veľká časť básní z tohto obdobia - neraz radikálne prepracovaných - bola prvý krát publikovaná až po tom, čo sa ich autor začal hlásiť k budovaniu komunistickej spoločnosti. Básne z tejto ranej etapy postupne zaradil do siedmych zbierok a do vybraných spisov.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i., ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 – 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.

Kolektívna monografia sa zameriava na výskum modernizmu v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia. Prostredníctvom výberových okruhov mapuje spôsoby, akými dobová literatúra v rôznych dekádach a kultúrno-spoločenských kontextoch implantovala do svojho organizmu volanie po modernosti. Publikácia je členená na dva oddiely – I. Premeny a inovácie, II. Procesy a okolnosti, v ktorých sa prekračuje tradičný literárnohistorický rámec chronológie a dejinnej kontinuity, a to smerom k problémovému jadru. Literárny modernizmus je vnímaný ako živý systém, dynamická a otvorená, no zároveň vnútorne rôznorodá a konfliktná štruktúra, na ktorú možno nazerať z rozličných pozícií. Monografia je príspevkom nielen k dejinám slovenskej literatúry, ale tiež ku kultúrnym dejinám Slovenska.

Monografia je okrem závažnej výpovednej hodnoty i pionierskym počinom, pretože na Slovensku zatiaľ nevyšlo dielo takého charakteru. Veľkým pozitívom je fakt, že autor sprístupnil a vysvetlil i doteraz len okrajovo publikované historické fakty a súvislosti. Súpis literatúry, ktorý sa nachádza v závere monografie, ponúka záujemcom o otázky vyučovania slovenčiny komplexný pohľad na to, kto sa v priebehu ostatných desaťročí tejto problematike venoval. Práca má znaky istej reflexie, pamäti a vízie, resp. celistvého odkazu autora. V tom je jej jedinečnosť a originálnosť. K napísaniu tejto monografie doviedla autora najmä profesijná životná cesta učiteľa slovenčiny ako materinského jazyka v kontinuu okrúhlych päťdesiatich rokov.

Roku 2017 sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. O tomto našom národnom buditeľovi sa už napísalo veľa, napriek tomu sme ešte úplne neporozumeli jeho výnimočnému dielu. Bol stelesnením človeka vzdelanca v období, ktorému hovoríme národné obrodenie. Literárny umelec, organizátor duchovného života, redaktor, vydavateľ, ale keď bolo treba, bol aj revolucionárom, vojenským stratégom a politikom s nekompromisným zreteľom na oprávnené slovenské záujmy. Bol však aj starostlivým otcom rodiny, ktorý kládol dôraz na vzdelanie svojich detí a videl v nich pokračovateľov svojho diela. Kniha popredného spisovateľa a literárneho historika Jaroslava Rezníka Rok s Jozefom Miloslavom Hurbanom sprítomňuje priam dobrodružný príbeh Hurbanovho života s osobitným dôrazom na obdobie revolučného vystúpenia nášho ľudu v Slovenskom povstaní 1848/1849. Hľadá historické i dobové súvislosti a prichádza tak k novým záverom a hodnoteniam, ktoré nie vždy dokázala postrehnúť oficiálna historiografia.

Anglický překlad úspěšné přehledové studie o celku díla Bohumila Hrabala (Bohumil Hrabal:pokus o portré). Původně určeno pro italské souborné vydání díla BH, jak prozrazuje autorův důsledně komparativní přístup zasazující Hrabala do kontextu evropské a světové literatury. Přesná a originální charakteristika vývoje spisovatelova stylu v jednotlivých dílech je ideálním "úvodem do Hrabala" pro začátečníky i pokročilé. Knihu doprovází fotografická příloha "portrétů" BH a jeho světa.

Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.

Untertitel:  na latinskej škole 17. storočia na Slovensku.

Predkladaná vedecká monografia prináša prehľad o diele jedného z hlavných priekopníkov zásad vecného encyklopedizmu na Slovensku, Jána Duchoňa, pedagóga a rektora banskobystrickej mestskej latinskej školy v rokoch 1626-1637. Jeho zásluhou si na pôde reformačnej scholastiky na škole začína raziť cestu tento nový myšlienkový prúd osnovateľom a propagátorom ktorého sa stal začiatkom 20. rokov 17. storočia nemecký profesor Ján Henrich Alsted. V úvodnej kapitole monografie sa autorka venuje ilustrácii životných osudov a počiatočnej tvorbe Duchoňa. Zmyslom a účelom druhej a napokon i tretej časti je predovšetkým podať analýzu a charakteristiku dvojice základných znakov celkového reformačno - humanistického profilu Jána Duchoňa. Ide jednak o latinizujúce a grécizujúce literárne tendencie a súčasne o vecný encyklopedizmus v jeho diele. 

(Slovenská národná retrospektívna bibliografia, séria E-špeciálne tlačoviny, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných a vytlačených na území Slovenska)

Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.

Imrich Kružliak patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského exilu. Jeho pôsobenie sa  úzko spája s prelomovými kapitolami dejín Slovenska v 20. storočí. Počas vojny bol vedúcim Úradu slovenskej tlače, ale aj účastníkom SNP. Roku 1947 ho komunisti zatkli a mučili, na Silvestra 1949 ušiel do slobodného sveta. V Mníchove bol šéfredaktorom slovenského kultúrneho vysielania Rádia Slobodná Európa a viedol časopis Horizont, angažoval sa vo Svetovom kongrese Slovákov. Výberová bio-bibliografia, doplnená autentickými fotodokumentmi,  približuje Kružliakov pohnutý život a rozsiahlu literárnu tvorbu.

Výber z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2018. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka.