Literaturwissenschaft

(Slovenská národná retrospektívna bibliografia, séria E-špeciálne tlačoviny, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných a vytlačených na území Slovenska)

Jednotlivé úvahy v tejto knižnej publikácii vychádzali v denníku SME od augusta 2010 do októbra 2014 v rubrikách Dnes píše... a Literárium. Autor zachoval chronologické poradie ich uverejňovania. Niektoré príspevky vynechal a viaceré upravil.

Výber z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2018. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka.

Slovenskú literatúru a kultúru nemožno skúmať a interpretovať izolovane od medzinárodného kontextu. Táto kolektívna publikácia poskytuje predstavu o fungovaní, zameraní a problémoch domácej a zahraničnej literárnovednej slovakistiky. Mapuje teoretické problémy súčasnej literárnej vedy, predstavuje niektoré výrazné osobnosti slovakistiky v zahraničí a predstavuje vybrané slovakistické pracoviská v zahraničí.

V prípade osamelého bežca i rytiera stredovekej dvornej epiky je rozhodujúca cesta - vytrvalostný beh "po dlhej trati" i putovanie - v prenesenom význame. Obaja zdolávajú trasu svojej premeny a bytostného napĺňania a zdokonaľovania. Rytierstvo v tomto zmysle - ako individuálnym hrdinom vykonávaná "služba štátu" a dobrodružné putovanie - hľadanie (princíp "quest") - nemá svoje "naplnenie", je to a priori nezavŕšiteľný, nikdy sa nekončiaci proces napĺňania, nekonečného realizovania sa, "stávania sa". Rytier má pred sebou stále "otvorenú cestu" - akékoľvek ušľachtilé činy a hrdinstvá práve vykonal, resp. má už za sebou, nemôže považovať svoje pôsobenie či službu za zavŕšenie a uzatvorenie, zakaždým ide ďalej (ísť stále ďalej - má u Štrpku (a Osamelých bežcov vôbec) od začiatku, t.j. od vzniku a profilovania sa skupiny a prvých skupinových manifestov, zmysel či hodnotu životného "motta", "programového vyhlásenia".

Kolektívna monografia Svetozár Hurban Vajanský. Na rozhraní umenia a ideológie prináša analytický pohľad na rozsiahle dielo a činnosť Svetozára Hurbana Vajanského. Ide o jednu z tých postáv našich dejín, ktorá vyvoláva rozporuplné reakcie, a je to vlastne práve táto rozporuplnosť, čo predstavuje jeho špecifickú hodnotu pre našu kultúru. Hovoriť o Vajanskom totiž neznamená hovoriť len o minulosti, znamená to reflektovať pretrvávajúce mentálne kultúrne schémy. Je preto dôležité vyrovnávať sa s jeho pôsobením a hovoriť o ňom objektívne a v kontexte, bez ohľadu na to , že dospejeme aj k nelichotivým záverom. Každá kultúra je povinná vyrovnávať sa aj so svojimi ambivalentnými postavami, pomenovať objektívne aj ich problémové črty, neupadať do ich slepého adorovania a prostredníctvom ich zlyhaní diagnostikovať aj svoje súčasné problémy. A práve k tejto kultúrnej sebareflexii chce prispieť aj táto monografia.Na rozhraní umenia a ideológie, ktorá nie je určená len odbornej verejnosti, ale i širšej kultúrnej obci.

Profesor Ján Zambor sa popri pedagogickej a literárnovednej práci venuje aj vlastnej básnickej tvorbe a umeleckému prekladu. V knihe nájdeme všetky oblasti autorovho záujmu. Usiluje sa o čo najkomplexnejšie uchopenie významov a zmyslu diela, venuje sa poézii takých autorov ako Hviezdoslav, Krasko, Válek, Stacho, Mihalkovič, Strážay, J. Buzássy či Andraščík, Laučík, Jurolek, Prokešová a Podracká. Osobitne podnetné sú texty o zvukovom tvarovaní ruskej básne a špecifikách prekladu. Podrobný a nezvyčajne rozsiahly vecný register je do istej miery aj netradičným slovníkom poetiky. Kniha je vhodná pre čitateľov s hlbším záujmom o poéziu a umelecký preklad, ako aj študentov slovenčiny, literárnej vedy a prekladateľstva.

Životní příběh spisovatele a památkáře Karla Hlubučka. Původem z Pardubic příšel hledat své životní stěstí do Trhových Svinů. Jestliže Trhové Sviny nazýval srdcem Doudlebska, sám se stal jejich očima, do poslední chvíle zkoumal zdejší památky i folklór, je autorem řady studií, na které dnes navazují moderní badatelé. Přes grafologii se seznámil s Jaroslavem Seifertem, spolupracoval s Adolfem Branaldem.

Prečo Dominik Tatarka prepisoval svoje vlastné knihy? Aký bol jeho vzťah k otcovi, ktorého nikdy nepoznal? Ako je možné, že ho obdivovalo tak veľa žien, s ktorými si vymieňal milostné listy? A čo na to jeho manželka? Ako sa mohol stať presvedčeným komunistom a prečo túto ideológiu odvrhol? Čo znamenalo nemôcť publikovať a písať svoje texty do neistého archívu? Akých démonov si v sebe Tatarka po celý život nosil a o akých písal? Ktorý druh výtvarného umenia ho fascinoval a ktorý naopak odmietal? A prečo preňho otázka smrti vždy súvisí s erotikou?

Titul vydaný Spolkom priateľov Pavla Straussa prináša náčrt biografie Pavla Straussa - lekára, filozofa, prozaika, esejistu a prekladateľa, „učiteľa vysokej kultúrnosti, pozitívneho a povznášajúceho kresťanského humanizmu i eticky obrodenej domácej kultúrnosti“(J.Pašteka). „Nikdy v živote som nechcel škodiť, zavadzať, brzdiť vývoj života. Nikdy som netúžil po inom ako dobrote, po kráse, po dokonalosti. A nikdy mi nik neveril, nijaká spoločnosť, nijaký režim, nijaká klika.......Svet má jednu zbraň pre tých, čo chcú byť čistí: odstrániť alebo vyhlásiť za blázna! Kto neverí, nemá schopnosť veriť, že iný verí. Ja verím tým, čo za svoju ideu vedia trpieť.“ Pavol Strauss

Predmetom výskumného záujmu sa stalo tyrnavikum vydané v roku 1754, učebnica latinského jazyka s názvom Syntaxis ornata seu de tribus Latinae linguae virtutibus, puritate, elegantia, copia, ktorá mala desaťročia svoje stále miesto medzi didaktickými pomôckami slúžiacimi na výučbu latinského jazyka. Naším zámerom bolo nahliadnuť do takmer tri storočia starej príručky latinčiny hlbšie než len po úvodné slová prológu a poskytnúť tak ucelenejší pohľad nielen na konkrétne dielo istého druhu literatúry, ktorý stál donedávna viac-menej na periférii bádateľského záujmu, ale zároveň jeho prostredníctvom načrtnúť obraz vyučovania latinčiny ako istého modelu vzdelávania v jezuitskom školskom systéme, v ktorom táto učebnica našla svoje dlhodobé uplatnenie. Text ve slovenštině a latině.

Liturgické jazyky predstavujú osobitú zložku kultúrnej a konfesionálnej identity. S pápežským schválením staroslovienskeho prekladu Biblie, staroslovienskych bohoslužobných textov súvisí aj postupný rozvoj slovanského písomníctva. Preklady liturgických textov a Biblie do staroslovienčiny preto znamená nielen zavŕšenie dôležitej iniciačnej etapy slovanskej písomnej kultúry, ktorá po rozpade veľkomoravského prostredia, v ktorom možno identifikovať aj počiatky formovania slovanskej duchovnej kultúry, neznamenal jej zánik, ale následný systematický rozvoj.

Publikácia vychádza k 90. narodeninám tohto významného slovenského básnika a prekladateľa, vedeckého pracovníka SAV na poli literatúry, PhDr. Viliama Turčányho, CSc., Dr.h.c., ktorého si svet aj Slovensko uctili mnohými oceneniami za jeho skvelú a mnohorakú prekladateľskú, odbornú a umeleckú tvorbu. Úvodnú časť publikácie tvoria reminiscencie a zdravice vinšovníkov - rodákov a priateľov, ktorí majstra poznajú a čosi s ním prežili, aj lídrov významných inštitúcií básnikovho rodného kraja, vďaka ktorým kniha vyšla a ich poslaním je chrániť naše kultúrne dedičstvo. Cieľom monografie je pripomenúť autorskú tvorbu tohto majstra pera, doktora literatúry, zachytenú v recenziách a literárnokritických hodnoteniach, zozbieraných z literárnych časopisov, novín, kníh či samotných Turčányho zbierok básní a pokúsiť sa o literárnu analýzu a syntézu. Zámerom autorky je zacieliť pohľad na vlastné básne tohto veľkého básnika, múdreho a srdcom vznešeného človeka a inšpirovať čitateľov, aby ich čítali a poznali, lebo sú čistým prameňom, hodné toho, aby pretvárali dnešný svet a pomáhali mu znovu nájsť hodnoty.

Zborník prináša súbor interpretačných štúdií o slovenskej literatúre z obdobia prelomu 18. a 19. storočia, ktoré označujeme tradične ako klasicizmus. Každý z autorov zameriava svoju pozornosť na žánrovo odlišný typ textov a uplatňuje aj odlišnú stratégiu výkladu a interpretačný jazyk.