Literaturwissenschaft

Roku 2017 sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. O tomto našom národnom buditeľovi sa už napísalo veľa, napriek tomu sme ešte úplne neporozumeli jeho výnimočnému dielu. Bol stelesnením človeka vzdelanca v období, ktorému hovoríme národné obrodenie. Literárny umelec, organizátor duchovného života, redaktor, vydavateľ, ale keď bolo treba, bol aj revolucionárom, vojenským stratégom a politikom s nekompromisným zreteľom na oprávnené slovenské záujmy. Bol však aj starostlivým otcom rodiny, ktorý kládol dôraz na vzdelanie svojich detí a videl v nich pokračovateľov svojho diela. Kniha popredného spisovateľa a literárneho historika Jaroslava Rezníka Rok s Jozefom Miloslavom Hurbanom sprítomňuje priam dobrodružný príbeh Hurbanovho života s osobitným dôrazom na obdobie revolučného vystúpenia nášho ľudu v Slovenskom povstaní 1848/1849. Hľadá historické i dobové súvislosti a prichádza tak k novým záverom a hodnoteniam, ktoré nie vždy dokázala postrehnúť oficiálna historiografia.

Anglický překlad úspěšné přehledové studie o celku díla Bohumila Hrabala (Bohumil Hrabal:pokus o portré). Původně určeno pro italské souborné vydání díla BH, jak prozrazuje autorův důsledně komparativní přístup zasazující Hrabala do kontextu evropské a světové literatury. Přesná a originální charakteristika vývoje spisovatelova stylu v jednotlivých dílech je ideálním "úvodem do Hrabala" pro začátečníky i pokročilé. Knihu doprovází fotografická příloha "portrétů" BH a jeho světa.

Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.

Untertitel:  na latinskej škole 17. storočia na Slovensku.

Predkladaná vedecká monografia prináša prehľad o diele jedného z hlavných priekopníkov zásad vecného encyklopedizmu na Slovensku, Jána Duchoňa, pedagóga a rektora banskobystrickej mestskej latinskej školy v rokoch 1626-1637. Jeho zásluhou si na pôde reformačnej scholastiky na škole začína raziť cestu tento nový myšlienkový prúd osnovateľom a propagátorom ktorého sa stal začiatkom 20. rokov 17. storočia nemecký profesor Ján Henrich Alsted. V úvodnej kapitole monografie sa autorka venuje ilustrácii životných osudov a počiatočnej tvorbe Duchoňa. Zmyslom a účelom druhej a napokon i tretej časti je predovšetkým podať analýzu a charakteristiku dvojice základných znakov celkového reformačno - humanistického profilu Jána Duchoňa. Ide jednak o latinizujúce a grécizujúce literárne tendencie a súčasne o vecný encyklopedizmus v jeho diele. 

(Slovenská národná retrospektívna bibliografia, séria E-špeciálne tlačoviny, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných a vytlačených na území Slovenska)

Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.

Tlače 16. storočia v knižnici evanjelického cirkevného zboru augsburského vyznania v Kremnici, v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave a v knižniciach Nitrianskej diecézy.

Lekcie (z) poézie synekdochicky sa venujú slovenskej poézii druhej polovice 20. storočia - z hľadiska regenerácií a nekróz, askézy a excesu ako autorských gest, dobových posunov či premien i umeleckých postupov. Dôraz sa tu kladie na významové oscilácie básnického textu. Konkrétne lektúry sú venované básňam J.Ondruša. Tieto témy rámcuje skica k premenám poézie po r.1945. Skúsenosť s poéziou viedla aj čítanie prózy P.Vilikovského - preto figuruje v Lekciách (z) poézie. Autor v predkladanom zväzku pokračuje v práci nad textami slovenskej poézie, resp. literatúry, ako ju priniesli knižné súbory Lektúry (2005), Meandre.

Východiskom publikácie Slovenský intelektuál Alexander Matuška je fragment rukopisu nedokončenej monografickej štúdie, na ktorej literárny historik Vladimír Petrík (1929 – 2017) pracoval a zamýšľal ju vydať knižne. Matuškovské obdobie v jeho výskumnej činnosti trvalo vyše päť desaťročí a Alexandra Matušku vnímal ako tvorcu-intelektuála v konkrétnom čase a priestore. Zaujímalo ho, aký bol tento slovenský intelektuál a literárny kritik vo vzťahu k ostatným, aký bol vo vzťahu k sebe a vlastnej odbornej profilácii. Matušku nepovažuje za „nejaký žiarivý vzor” a nespochybniteľnú autoritu, ale ukazuje jeho „mravný profil” a „intelektuálnu mohutnosť“. Nedopísanú monografiu dopĺňa výber z Petríkových štúdií a kritických prác, pokrývajúci celé obdobie Matuškovej tvorivej dráhy. Do rúk sa tak čitateľom dostáva príťažlivá ukážka myslenia o slovenskej literatúre a kultúre 20. storočia.

Kniha je prvým zväzkom novej edície Dokumentov Antológia slovenského samizdatu, vydaná v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Edícia chce spracovať najdôležitejšie tituly slovenského samizdatu.

Prvý diel je venovaný Hlasu Slovenska, ktorý vychádzal v rokoch 1988 –1989 ako štvrťročník.

Na knihe autorsky spolupracovali slovenský historik a vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Robert Letz a právnik a publicista Martin Lauko.

V knihe je publikovaných kompletných osem čísel samizdatového časopisu v chronologickom poradí a všetky články Hlasu Slovenska sú publikované v plnom a neskrátenom znení s ponechaním pôvodného pravopisu.

Publikácia ponúka prehľad viacerých podôb slovenského a českého spisovateľa. Sústreďuje sa na 20. storočie s rámcovými presahmi do vzdialenejšej minulosti a súčasnosti. Autori v nej uplatnili prístup zjednocujúci individuálnu a nadosobnú perspektívu.Spisovateľ by nemohol vzniknúť bez prostredia, ktoré ho v tejto úlohe rozpoznalo a potvrdilo - no bez individuálnej aktivity by toto prostredie bolo prázdne a vlastne by neexistovalo: autor v úlohe spisovateľa je jeho spolutvorcom.

Publikácia prináša dvanásť ukážok kázňovej prózy autorov, ktorí formovali tvár modernej slovenskej literatúry. Pre celistvosť jej obrazu je dôležité poznať aj kázňovú tvorbu. Lebo tá vplýva na estetické prežívanie širšieho okruhu recipientov, nastoľovala nadčasové otázky, ako sú zmysel ľudského života, miesto jednotlivca v spoločnosti jeho vzťah k priateľom, k rodine a jeho súkromný život, a sústreďovala pozornosť na pálčivé problémy doby.

Monografia je v aktuálnom slovenskom literárnovednom kontexte zriedkavou genologickou prácou. Autorka v nej ponúka kompetentnú charakteristiku kresťanských litánií a vyznačuje žánre, z ktorých vznikli. Básnické formy litánií charakterizuje vo svetovom (Baudelaire, Breton, Halas, Nezval, Ginsberg) a následne v domácom kontexte (nadrealisti, básnici katolíckej moderny, povojnová až súčasná slovenská lyrika). Relevantne i objavne sa vyslovuje k tvorbe radu básnikov i diferencovaných poetík. Širšie a voľnejšie i voľné chápanie litanickej formy aj ako básne využívajúcej repetitívno-variačné postupy jej umožnilo reflektovať súčasnú poéziu v širokom zábere. (Ján Zambor) 

Rozrušenosť lyrického subjeku nemusí mať definovateľnú príčinu, ide najmä o spôsob zachytenia silných okamihov v prítomnosti i na základe obnovujúcich sa spomienok. Pre Štrpkovu poéziu sú príznačné otázky - básnický subjekt sa pýta spolu s čitateľom. Jeden okamih prináša rozsiahle asociácie a hlbokú reflexiu, dojmy lyrického subjektu sú často nevysvetliteľné, jednoducho sú - ten pochod myšlienok nemôže byť totožný s príjemcovým, lebo je jedinečný, nie spoločný.

Titul vydaný Spolkom priateľov Pavla Straussa prináša „veľmi cenný pohľad súčasníkov, pamätníkov, príbuzných, kolegov, priateľov a odborníkov na život a dielo Pavla Straussa ...“ (M.Kamenčík)

„Publikácia skrz svedectiev o výnimočnej osobnosti otvára najsubtílnejšie „záhyby“ ľudského bytia, oživuje našu lásku k múdrosti, ale dáva tušiť existenciu niečoho Vyššieho, prítomného v človeku i vo svete....“ (Z.Vargová)