Literaturwissenschaft

 Briškár - Sprievodca nezrozumiteľnosťou, Vášová - Menoslov, Šikulová - Medzerový plod, Vilikovský - Letmý sneh, Pupala - Návštevy, Podracká - Kubus, Dianišková - Zlaté pávy sa rozpadnú na sneh, Zbruž - Sothis, Ulej - Bodaj bi!, Macsovsky - Santa panica, Dovičáková - Fantastické ženské svety, Knížová - 2 strany 1 príbehu, Pixel Strom - Digitálna meditačná smršť, Balász - Geografia univerza, Sirka - Found footage a iné manipulácie

Publikácia vychádza z bohatého archívu fotografií Antona Šmotláka (1920 – 1979), na ktorých zaznamenal oficiálny aj neoficiálny literárny život na Slovensku v dvoch desaťročiach. Literárni vedci Vladimír Petrík a Vladimír Barborík v krátkych sprievodných textoch a výberom citátov z dobovej tlače približujú, ako sa menili literárne a spoločenské pohyby 60. a 70. rokov minulého storočia, najmä ako sa menil vzťah moci a umeleckej tvorby aj postoje autorov.

India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.

Zborník približuje osobnosť literárnej vedkyne Gizely Gáfrikovej (1945 - 2014), dlhoročnej pracovníčky Ústavu slovenskej literatúry SAV. Táto vynikajúca znalkyňa literárneho baroka, skvelá textologička a editorka prispela významnou mierou k vedecky objektívnemu poznaniu staršej slovenskej literatúry. utori príspevkov, ktorí s ňou prešli väčší či menší úsek pracovnej cesty, ozvláštňujú svoje hodnotenia aj jedinečnými osobnými spomienkami. Autorskú tvorbu G. Gáfrikovej ilustrujú ukážky z jej vedeckej a básnickej tvorby. Publikačné aktivity G. Gáfrikovej sprítomňuje v závere zborníka bibliografia jej prác.

Slovník prostredníctvom portrétov takmer štyroch stoviek prekladateľov a ich výberových bibliografií prináša súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie diel svetovej literatúry, ktorá bola preložená a vydaná na Slovensku v 20. storočí. Poskytuje nielen profily osobností slovenského umeleckého prekladu, charakteristiku ich dominantného prekladateľského zamerania a prekladateľských poetík, ale vo svojej komplexnej podobe je aj svojho druhu dejinami recepcie svetovej literatúry na Slovensku v 20. storočí, kľúčovom pre slovenský preklad. Spolu s ďalšími materiálmi (registre mien, zoznam prekladateľov z jednotlivých jazykov) umožňuje zároveň ich rekonštrukciu vo vzťahu ku všetkým národným literatúram, ktoré sa stali v danom období objektom prekladateľského záujmu. Predkladaný slovník ako celok predstavuje cenný materiál pre každého, kto sa zaoberá dejinami slovenskej kultúry 20. storočia.

Zoltán Rédey (1968) pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Predmetom jeho odborného záujmu je teória literatúry, interpretácia literárneho, predovšetkým básnického diela, súčasná, resp. ponovembrová slovenská literatúra, osobitne poézia, a jej poetologické a recepčno-interpretačné aspekty.

Samotná publikácia má za cieľ povzbudiť mladých nadšencov divadla, aby prekonali ostych a pustili sa do invenčnej tvorby. Scenáre odzrkadľujú vlastný pohľad autorov na dnešné, ale aj historické témy. Texty obsahujú teoreticko-praktickú problematizáciu podmienok života človeka a spoločnosti. Autori v dielach hľadajú odpovede na otázky o smerovaní civilizácie. Prvé texty sú napísané pre formáciu dvoch hercov. Potkan potkanovi človekom je trpkou demonštráciou ľudskosti vo všetkých jej odtieňoch. Komediálne spracovanie priateľstva na pozadí jedného z najkomickejších vojenských ťažení ľudstva nájdete v časti Trója – Apokalyptická dráma. Ostatné dva scenáre sú určené pre kolektívne produkcie. Ide o mierne eklektické dielo, v ktorom sa miešajú súčasné pohľady na Jánošíka s tými historickými, využívajú sa pasáže už nepísaných diel, povestí či básní.

Táto monografia je prínosom pre slovenskú kultúru (translatológiu, literárne vednou teóriou i skúmanie kultúrneho a literárne-spoločenského vývoja). Prof. PhDr. Oldřich Richterek, CSc.

Svedčí nielen o opodstatnenosti výskumnej orientácie Ústavu svetovej literatúry SAV na vývoj slovenského myslenia o umeleckom preklade a problematiku prekladovej recepcie inonárodných literatúr, ale aj o systematickej vedeckej práci autorského kolektívu, ktorý pokračuje v rozkrývaní konkrétnych podôb i všeobecných zákonitostí recepčného procesu na materiáli ruskej literatúry. Prof. PhDr. Anton Eliáš, PhD.

Ján Čietek-Smrek je známy predovšetkým ako básnik. Novinárstvo a publicistika však tvorili os jeho pracovného a osobného života. Veď v redaktorskom povolaní strávil viac ako tretinu života a básnický pseudonym, uvedený často len v iniciálach js., s-k ši-k, nájdeme aj pod stovkami úvodníkov, besedníc, riportov, causerií, úvah a fejtónov. Bol interným redaktorom Slovenského denníka a Národných novín, zodpovedným redaktorom a neskôr i majiteľom a vydavateľom časopisu Elán. Viedol kultúrnu rubriku v Slovenskom hlase a príležitostne prispieval do Cirkevných listov, Venkova, Slovenskej politiky, Slovenskej reči a Slovenského východu. Ako zodpovedný redaktor viedol niekoľko knižných edícií, pričom Komorná knižnica, ktorú sám založil, rezonovala v slovenskej knižnej kultúre ešte dlho po jej zániku. Roky spolupracoval i s rozhlasom. O tom, že novinárčina zohrala v Smrekovom živote dôležitú úlohu, svedčia autorove memoáre.

Monografie navazuje na knihu České literární romantično (Host 2012). Soustředí se na literaturu vycházející z francouzského Parnasu a představující v českém prostředí jeden z klíčových diskurzů konce devatenáctého a počátku dvacátého století.

V prolegomenách Aleš Haman rekapituluje historii užití pojmu parnasismus v české literární vědě a osvětluje motivaci jeho znovuzavedení, Jiří Pelán resumuje podobu francouzského Parnasu, Dalibor Tureček a Peter Zajac podávají návrh modelu českého a slovenského parnasismu. Oddíl případových studií je věnován klíčovým autorům, obecnější problematice parnasistní prózy či modifikaci parnasismu dekadencí. Apendix se zabývá žánrovou problematikou balady v síti diskurzů konce devatenáctého století.

Súbor štúdií k problematike barokovej poetiky a kultúry je v poradí tretím výstupom z cyklického projektu odborných stretnutí s názvom Literárnohistorické kolokvium, ktorého cieľom je oživiť vedeckú diskusiu o interpretačných možnostiach diel staršej slovenskej literatúry v kontexte troch línií: identifikácia výkladových stereotypov, aplikácia nových metodologických prístupov pri interpretácii textov a význam sprístupňovania literárneho umenia v rámci vysokoškolského vyučovania dejín staršej slovenskej literatúry. V zborníku je zaradených jedenásť statí o literatúre z obdobia 16.

Veľkomoravský Proglas, ktorého autorstvo sa pripisuje svätému Cyrilovi Konštantínovi Filozofovi, ako pamiatka napísaná v staroslovienskom jazyku je nesporne hodnotné dielo stredovekej slovanskej literatúry. Nevdojak teda predstavuje aj určitý prameň všeslovanskej jednoty, keďže jednotlivé slovanské literárne tradície sa k nemu hlásia a sa oň opierajú, hoci každá z nich má svoje vlastné dejiny a osobitý vývin. Proglas si takéto miesto zasluhuje nielen preto, že je jazykovým a kultúrnym symbolom spomínaného rozvoja slovanských národných literatúr, ale aj z čisto štruktúrnej stránky. Text je symetrický, to znamená, že jednotlivé vety alebo vetné celky majú štruktúru vetnej periódy, zachovávajúc anabázickú protasis a katabázickú apodosis. Text je dokonalý čo do vnútornej štylizačnej štruktúry, obsahuje veľmi pregnantne aplikovanú poetiku, najmä však figuristiku.

Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L.Ballek, A.Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom. Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.