Literaturwissenschaft

Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia prostredníctvom portrétov takmer štyroch stoviek prekladateľov a ich výberových bibliografií prináša súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie diel svetovej literatúry, ktorá bola preložená a vydaná na Slovensku v 20. storočí. Poskytuje nielen profily osobností slovenského umeleckého prekladu, charakteristiku ich dominantného prekladateľského zamerania a prekladateľských poetík, ale vo svojej komplexnej podobe je aj svojho druhu dejinami recepcie svetovej literatúry na Slovensku v 20. storočí, kľúčovom pre slovenský preklad. Spolu s ďalšími materiálmi (registre mien, zoznam prekladateľov z jednotlivých jazykov) umožňuje zároveň ich rekonštrukciu vo vzťahu ku všetkým národným literatúram, ktoré sa stali v danom období objektom prekladateľského záujmu. Predkladaný slovník ako celok predstavuje cenný materiál pre každého, kto sa zaoberá dejinami slovenskej kultúry 20. storočia.

Untertitel: Literárny proces v slovenskej próze na začiatku 2. tisícročia.

Výber článkov, esejí, glos a recenzií z rokov 2005 – 2013 reflektuje literárny proces na Slovensku a jeho vývinové tendencie. Prináša množstvo podnetov pre skúmanie medziliterárnych, vývojových a spoločenských problémoch súčasnej literatúry. Obsahuje aj ročné hodnotiace prehľady slovenskej prózy za roky (2005 – 2010), ktoré vychádzali v prílohách dvojtýždenníka Knižná revue, recenzie jednotlivých titulov slovenskej prózy z rokov 2005 – 2013 a širšie koncipované články o niektorých prozaikoch (napríklad Čomaj, Hykisch, Jurík, Heriban), výnimočne i o básnikoch.    

Untertitel: Panegyrické tlače z produkcie trnavskej univerzitnej tlačiarne.

Napriek tomu, že panegyrická spisba sa zaraďuje medzi funkčné žánre, medzi trnavskými panegyrikmi môžeme nájsť diela nadaných a invenčných autorov z cirkevného i svetského prostredia, ktoré sú výsledkom nielen premysleného systému jezuitského vzdelávania, ale zároveň dôkazom štylistickej a poetickej zručnosti trnavských panegyristov. Latinské panegyriky tvoria dôležitú súčasť novolatinskej literatúry a neexistuje žiaden dôvod pre ich podceňovanie.   

Eschatológia, ako náboženský fenomén, čiže tematizácia finality ľudského života, tzv. posledných vecí človeka,pozorovateľných z pozície priebežného života, ako aj reflektovateľných z transcendentálneho hľadiska.

Zbásnená eschatológia v poézii 17. až 18. storočia,o ktorej sa hovorí v tejto monografii, má ohnisko projekcie v okruhu barokovej literatúry písanej predpisovnou formou slovenského jazyka (v škále od slovakizovanej češtiny k bohemizovanej slovenčine), čiže prirodzene, nosná konštrukcia tejto práce sa odvíja na rovine témy. Eschatológia ako náuka o posledných veciach je jav chronologický , ale aj kairologický. V podstate ide o reflexiu cieľa ľudského života, ináč povedané, aj zmyslu individuálneho ľudského života a ľudskej spoločnosti, pravda, v perspektíve daného obdobia. Základná, t. j. vecná línia tejto práce sa odvíja z barokovej didakticko-reflexívnej a duchovnej poézie z hľadiska axiológie, v ktorej téma eschatológie dominuje, v čom sa zhodujú všetci autori, ktorí sa literárnohistoricky alebo literárnoteoreticky zaoberali barokom.

Ľudovít Štúr — kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, estetik, pedagóg, básnik a publicista, jedna z ústredných osobností slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

S ohľadom na heterogénnu a extrémne diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.

Na rozhraní súčasnej kognitívnej vedy a literárnej vedy vznikajú vo svete práce, ktoré umožňujú novým spôsobom premýšľať o tvorbe a percepcii umeleckého diela, o vnímaní, emocionalite, myslení a imaginácii. Autori monografie sa podujali tieto podnety spracovať a súčasne poukázať na ich použiteľnosť v literárnej vede i na nové impulzy, ktoré kognitívnou vedou inšpirovaná literárna veda môže priniesť pre poznanie niektorých aspektov fungovania ľudskej mysle. Literatúra v kognitívnych súvislostiach je zaujímavá a inšpiratívna kniha. Výborný vstup do diskusie, ktorá, keby pokračovala, mohla by byť originálnym príspevkom v uvažovaní o vzťahoch medzi každodennou realitou a fikčnými svetmi, bežným myslením a umeleckým písaním.        Egon Gál

Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluvytváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii spisovateľa. S takto načrtnutým konceptom úzko súvisí filozofická kategória subjektu, resp. podoby jeho transformácie.

Príspevky z konferencie. Cieľom konferencie bolo prezentovať odbornej i širšej verejnosti výsledky aktuálnych výskumov spätých s osobnosťou a dielom osvieteneckého spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu. V auguste 2013 uplynie 230 rokov od príchodu J. I. Bajzu na faru v Dolnom Dubovom, kde 22 rokov pôsobil nielen ako rímskokatolícky kňaz, ale najmä ako národný a kultúrny dejateľ. Formou interdisciplinárnej vedeckej konferencie sa osvetlí literárny a kultúrny prínos diela J. I. Bajzu pre ďalší rozvoj slovenskej kultúry.

Predložená práca vidí základné motivácie čítania príbehov v potrebe po životnom poznaní, po kompenzácii životných neúspechov a v potrebe po rozptýlení a zábave, ktoré najlepšie plní rudimentárna epika s výraznými postavami. Najvyspelejšia časť modernej prózy zodpovedajúca zložitým historickým skúsenostiam nášho storočia a úrovni vedecko i filozofického poznania človeka i spoločnosti sa však rozchádza s týmito očakávaniami jednoduchých ľudí, a tí sa urýchľujú k tzv. strednému prúdu a k zábavnej spisbe. Druhá a tretia časť práce analyzuje, ako literárne medzinárodné úspešní Karel Čapek a v rokoch 1921 - 1928 Iľja Erenburg riešili túto komunikačnú krízu príbehovej prózy uplatnením motívov, konvencií a postupov zábavnej literatúry, žurnalistiky a filmovej montáže tak, aby upútali čitateľa, ale ho aj nebadane pozdvihli na vyššiu úroveň myslenia cítenia a občianskeho uvedomenia. Hlavnými predmetmi analýzy sú Čapkove romány. Krokatit a Válka s mloky, Povídky z jedné kapsy i Povídky z druhé kapsy a jeho fejtonistika vrátane cestopisnej. U Erenburga sa pozornosť venuje románu Neobyčajné dobrodružstvá Julia Jurenita, mikrorománu Trust D.E. História skazy Európy, zbierke čŕt Trinásť fajok a jeho vrcholnému dielu Búrlivý život Lazika Rojtšvanca.

(Venované životu a dielu Jozefa Šelepca). Publikácia z oblasti dejín knižnej kultúry zameraná na prezentáciu výskumnej činnosti historických rukopisov, ktoré sa evidujú v knižniciach mesta Prešov. Jednotlivé štúdie predstavujú výber z tvorby slavistu, vysokoškolského pedagóga a retrospektívneho bibliografa PhDr. Jozefa Šelepca. Titul je doplnený o výberovú personálnu bibliografiu J. Šelepca.