Literaturwissenschaft

Na rozhraní súčasnej kognitívnej vedy a literárnej vedy vznikajú vo svete práce, ktoré umožňujú novým spôsobom premýšľať o tvorbe a percepcii umeleckého diela, o vnímaní, emocionalite, myslení a imaginácii. Autori monografie sa podujali tieto podnety spracovať a súčasne poukázať na ich použiteľnosť v literárnej vede i na nové impulzy, ktoré kognitívnou vedou inšpirovaná literárna veda môže priniesť pre poznanie niektorých aspektov fungovania ľudskej mysle. Literatúra v kognitívnych súvislostiach je zaujímavá a inšpiratívna kniha. Výborný vstup do diskusie, ktorá, keby pokračovala, mohla by byť originálnym príspevkom v uvažovaní o vzťahoch medzi každodennou realitou a fikčnými svetmi, bežným myslením a umeleckým písaním.        Egon Gál

Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluvytváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii spisovateľa. S takto načrtnutým konceptom úzko súvisí filozofická kategória subjektu, resp. podoby jeho transformácie.

Príspevky z konferencie. Cieľom konferencie bolo prezentovať odbornej i širšej verejnosti výsledky aktuálnych výskumov spätých s osobnosťou a dielom osvieteneckého spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu. V auguste 2013 uplynie 230 rokov od príchodu J. I. Bajzu na faru v Dolnom Dubovom, kde 22 rokov pôsobil nielen ako rímskokatolícky kňaz, ale najmä ako národný a kultúrny dejateľ. Formou interdisciplinárnej vedeckej konferencie sa osvetlí literárny a kultúrny prínos diela J. I. Bajzu pre ďalší rozvoj slovenskej kultúry.

Predložená práca vidí základné motivácie čítania príbehov v potrebe po životnom poznaní, po kompenzácii životných neúspechov a v potrebe po rozptýlení a zábave, ktoré najlepšie plní rudimentárna epika s výraznými postavami. Najvyspelejšia časť modernej prózy zodpovedajúca zložitým historickým skúsenostiam nášho storočia a úrovni vedecko i filozofického poznania človeka i spoločnosti sa však rozchádza s týmito očakávaniami jednoduchých ľudí, a tí sa urýchľujú k tzv. strednému prúdu a k zábavnej spisbe. Druhá a tretia časť práce analyzuje, ako literárne medzinárodné úspešní Karel Čapek a v rokoch 1921 - 1928 Iľja Erenburg riešili túto komunikačnú krízu príbehovej prózy uplatnením motívov, konvencií a postupov zábavnej literatúry, žurnalistiky a filmovej montáže tak, aby upútali čitateľa, ale ho aj nebadane pozdvihli na vyššiu úroveň myslenia cítenia a občianskeho uvedomenia. Hlavnými predmetmi analýzy sú Čapkove romány. Krokatit a Válka s mloky, Povídky z jedné kapsy i Povídky z druhé kapsy a jeho fejtonistika vrátane cestopisnej. U Erenburga sa pozornosť venuje románu Neobyčajné dobrodružstvá Julia Jurenita, mikrorománu Trust D.E. História skazy Európy, zbierke čŕt Trinásť fajok a jeho vrcholnému dielu Búrlivý život Lazika Rojtšvanca.

(Venované životu a dielu Jozefa Šelepca). Publikácia z oblasti dejín knižnej kultúry zameraná na prezentáciu výskumnej činnosti historických rukopisov, ktoré sa evidujú v knižniciach mesta Prešov. Jednotlivé štúdie predstavujú výber z tvorby slavistu, vysokoškolského pedagóga a retrospektívneho bibliografa PhDr. Jozefa Šelepca. Titul je doplnený o výberovú personálnu bibliografiu J. Šelepca.