Belletristik

Jana Bodnárová (1950) poetka, prozaička, dramatička a autorka kníh pre deti, sporadicky sa venuje aj tvorbe performančnej video poézie. Vydala zbierky Terra nova (1991), ŠE-PO-TY (1995), Blíženci (2000), Z periférií (2013), V v záhradách/pod dronmi (2016), uprostred noci sa chcem prejsť (2017) a Terče (2019).

Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť.

„Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. „Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile.

Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti.

Stredom duchovného sveta Veroniky Šikulovej sú okrem najbližších aj výtvarníci, spisovatelia, hudobníci, umelecká obec. Zo stretnutí spletá sieť zaujímavých prepojení, zážitkový zemepis, ktorého centrom je Modra, nositeľka výnimočného genius loci. Tento spôsob písania otvára pre čitateľa možnosť „naživo“ sa stretnúť s Jozefom Mihalkovičom, Rudolfom Slobodom, Štefanom Cpinom, Vincentom Šikulom či Olegom Pastierom, rovnako ako s Timravou, Štúrom, Cikkerom či Bartókom, nevynímajúc autorov európskej proveniencie, od Esterházyho po Wernischa. Ako sa hovorí v hodnotení poroty Ceny Anasoft Litera 2015, autorka sa prejavuje ako suverénna majsterka slova. Jej príbehy sú naplnené citlivosťou voči zdanlivo jednoduchým veciam života, citlivosťou, ktorá hlboko zasahuje do vedomia súčasníka. Veronika Šikulová je aj jedinečnou autorkou literárnych esejí hodnotiacich tvorbu domácich i svetových autorov. Ako čitatelia sme tak prizvaní na hostinu podnetov, umožňujúcich nielen nové sebahľadanie, ale aj originálnu orientáciu v kultúrnom priestore.

V zbierke Mily Haugovej dominuje archetyp zimy a „estetika miznutia“. Bohaté zastúpenie rastlinno-zvieracích motívov v súčinnosti s ľudským je pokusom o opakované uchopenie bytia v jeho celosti, presiahnutie k „vesmírnej duši“, ktorá zahŕňa i postupne zanikajúce individuálne bytie. Návrat k Sapfó je návratom k čistým zdrojom poézie, k prameňu krásy a večnosti. Približovanie sa Boha (smrti) a súbežné nerezignované zintenzívňovanie života („: zostať živá až do smrti : horúca vo vnútri farby:“) ako silnenie dovnútra predstavuje dva základné pohyby „diania“ knihy. Tie však nepôsobia protikladne, ale splývavo; finálnym gestom je odovzdanosť voči tomu, čo prichádza. Zbierka je 

Prvá slovenská antológia poézie jednej z najdlhšie fungujúcich literárnych skupín v Európe – Osamelých bežcov potvrdzujúca jej literárnohistorický význam, progresívnu úlohu a neodmysliteľné profilujúce postavenie v slovenskej literatúre posledného polstoročia. Básnické texty rozdelené do troch blokov sú doplnené citáciami z manifestov, fragmentmi listov, literárno-estetických i filozofických názorov a stanovísk členov skupiny. Antológia je výsledkom kompetentného a fundovaného, ale aj celkom originálneho prístupu k „textovému materiálu“ zostavovateľa Jána Štrassera, ktorý dôverne pozná príbeh tejto básnickej skupiny. Kniha je doplnená o archívne fotografie a ilustrácie Jakuba Milčáka.

Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža.

Trenčín v akejsi neurčitej budúcej súčasnosti. Metro. Masy. Mrakodrapy. Leží toto mesto len v hlave autora? Alebo je skutočné? Ktovie. Žije v ňom Vincent, ktorý nehľadá lásku, no napriek tomu mu vstúpi do života. Zvláštna. Krehká. Mladá fyzioterapeutka Klára, ktorá mu veľmi pripomína masérku zo Sorrentinovho filmu. Možno si to neprizná ani sám pred sebou, no toto dievča zatrasie jeho každodennosťou. Je to zrejmé. A jasné. Láska. Skutočná, aj keď vymyslená, fiktívna, hoci ozajstná, prežitá, aj keď iba napísaná. Zdá sa, že sila imaginácie je niekedy mocnejšia než realita.

Na Slovensku i v zahraničí uznávaná poetka, dramatička, prozaička a videoperformerka Jana Bodnárová je autorkou hier, televíznych scenárov a troch desiatok prozaických i básnických kníh pre dospelých aj pre deti a mládež. Medzeru v bibliografii spisovateľky vyplnil Divadelný ústav reprezentatívnym výberom z jej dramatickej tvorby vo svojej edícii Slovenská dráma. Okrem titulnej hry Dievča z morského dna (2008) sú do publikácie zaradené texty Spiace mesto (1987), Kozoroh (1988), Nohy (1988), Lampiónový sprievod (2002), Snežný vrchol (2012, druhá cena v súťaži DRÁMA) a Kolísky (2012). Kniha bola pripravovaná k okrúhlemu životnému jubileu autorky, pretrvávajúca pandémia však jej vydanie posunula takmer o rok. Súčasťou knihy je rozsiahly rozhovor spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej s autorkou a štúdia o Jane Bodnárovej ako dramatičke z pera literárnej vedkyne, pedagogičky na FF UK Dagmar Kročanovej. Oba príspevky približujú čitateľovi „svet na hranici, v medzipriestore, ženské teritórium i náš subjektívny, vnútorný čas“ (E. Farkašová) a jej neopakovateľnú minimalistickú poetiku náznakov, symbolov, zvuku, ticha a obrazu. Štúdia D. Kročanovej a rozhovor s E. Farkašovou, ktorá je autorke generačne bližšia, ponúkajú žánrovo odlišný, navzájom sa však doplňujúci prístup.

Súbor lyrických textov, krátkych príbehov a reflexií každodennosti. Autorka v rámci originálnej básnickej licencie hľadá súvislosti medzi na prvý pohľad nespojiteľnými pojmami, ako sú realita a mágia, mystika a matematika, alebo dočasnosť a večnosť. V tejto koncepcii ponúka pohľad na svet, kde všetko so všetkým súvisí a umenie sa stáva najdôležitejšou z možností ako sa dá o rozporuplnej dobe, ktorú žijeme, hovoriť. Kniha je zároveň poctou tvorbe významného slovenského výtvarníka Miroslava Cipára. Prvá časť s názovom Kresbospisy je venovaná doteraz nepublikovanej tvorbe nestora slovenskej knižnej ilustrácie, grafika, typografa a maliara. Predstavuje kresby, ktoré vznikali ako denníkové záznamy výtvarníka a verejnosť ich doteraz nemala možnosť poznať.

Nová básnická zbierka Jána Zambora Brána je poctou básnikom, ktorí ho sprevádzajú na ceste hľadania: Jánovi Hollému, Ivanovi Kraskovi či Macuovi Bašóovi, ktorého prekladal. Temné obrazy rozpadávajúceho sa sveta, rodičovského domu, smrť matky, vojnové besnenie či jáchymovské príbehy väzňov a popravených, „katalógy hrôz, obludnosti človeka a ideológie“ podľa dokumentácie Rudolfa Dobiáša, všetko je „podopierané“ čistotou prírody, krajinou ako katarziou, stravujúcou všetky formy zla.

Zborník najlepších poviedok 24. ročníka tradičnej literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Peter Hoferica a porota udelila aj osem prémií, ktoré získali: Tímea Krekovič Beck, Matúš Benkovič, Šimon Drgoňa, Karlos Kolbas, Daša Krištofovičová, A. P. Zacharová, Štefan Ziegler a Svetlana Žuchová. V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok aj predslov predsednícky poroty Márie Modrovich, štatistické údaje a názvy poviedok, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola.

 Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na výzvy 21. storočia ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Drony sledujú každý náš krok. Vzťahy sa už rozvíjajú iba na sieťach. V Dunaji ožívajú vyzy. V alternatívnych dejinách nás obsadia Američania. V jedenástich príbehoch nechýba napätie, irónia ani humor. Michal Hvorecký (1976) píše prózu a prekladá z nemčiny. Jeho knihy vyšli v prekladoch do mnohých jazykov.

Rozhovory Michala Oláha s najznámejším slovenským kazateľom Danielom Pastirčákom o úprimnom hľadaní zmyslu života, nádeji a zaskočení večnosťou. V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom.

 A. Halvoník sa vo svojich prózach prejavil ako bytostne hľadajúci autor, zorientovaný v domácej i svetovej literatúre. Jeho prózy sú pevne zakotvené v slovenských reáliách, no svojím záberom siahajú do hlbších psychických a existenciálnych vrstiev súčasníka. Často využívajú prvky magiky, fantastiky, absurdity či hororu.  Všetky sú poznačené iróniou, ktorá ich textom dodáva všeobecnejšie vyznenie. Majú pevnú štruktúru s presne vypointovaným príbehom. Ich hrdinami sú ľudia hľadajúci svoje miesto v spoločnosti a súčasnom svete, ale zároveň pohŕdajúci konvenciami a deformáciami. V tomto zmysle majú silný etický náboj a apelatívny pohľad na slovenskú skutočnosť vrátane sociálnej a politickej, ako aj na vzťah k filozofickým a transcedentálnym súvislostiam súčasného sveta. Bystrík Šikula

Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice. Z predhovoru autorky: Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.