Film, Musik und Theater

Čaro bábky je kniha pamätí zakladajúcej členky Štátneho bábkového divadla v Bratislave. Zahŕňa osobné spomienky autorky na jej umelecké aktivity, na osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj bábkového divadelníctva na Slovensku, ako aj na cesty s bábkami po svete. Autorka chce osloviť každého, kto sa zaujíma o divadlo. Predstavuje bábkové divadlo ako zvláštny druh divadelného umenia, kde ruka, hlas a srdce bábkoherca oživujú nehybnú tvár bábky a vytvárajú jej samostatný život na pozadí dramatického príbehu. Hovorí, že iba v divadle bábok môžu malí aj veľkí diváci vstúpiť do sveta fantázie, stať sa svedkami pretvorenia obyčajných predmetov na zázračné, vyvolávajúce nečakané emócie aj poetické pohladenie duše.

Divadelný ústav vydáva výnimočnú knihu Teátermacher – memoáre významného slovenského divadelného a televízneho režiséra, prekladateľa, divadelného teoretika a pedagóga Ľubomíra Vajdičku. Prostredníctvom svojich spomienok na detstvo, štúdiá na strednej a vysokej škole, na pôsobenie v amatérskom a profesionálnom divadle mapuje nielen vlastnú históriu, ale aj spoločenské, politické a kultúrne dejiny našej spoločnosti. Pútavo napísaná kniha je nielen pohľadom do zákulisia divadla, ale prináša aj režijno-dramaturgické analýzy hier a inscenácií a odkrýva zaujímavé súvislosti slovenského i svetového divadla a umenia vôbec. Ľubomír Vajdička nenápadne, ale presvedčivo dokazuje, aké potrebné je vzdelanie a vzdelávanie (sa), aké lákavé je dobrodružstvo myslenia, aké dôležité a strhujúce je poznávanie súvislostí.

„Festivaly patria medzi najefektívnejšie spoločenské centrá moderného života. Sú spojením medzi umelcami a publikom, integrátormi spoločenských skupín, v ktorých ľudia medzi sebou komunikujú a zdieľajú názory. Festivaly sú akcelerátormi procesov a javov v komunite,“ uvádza na svojej stránke renomovaná Asociácia európskych festivalov. Festival Nová dráma/New Drama sa od svojho založenia v roku 2005 snaží napĺňať tieto posolstvá a prinášať do slovenského divadelného priestoru nové impulzy, emancipujúce zážitky a zároveň poukázať na vnútornú silu divadla. Už dvadsať rokov prepája slovenskú divadelnú komunitu so zahraničnými umelcami, festivalovými riaditeľmi a dramaturgmi, promotérmi a šíri tak dobré meno slovenskej drámy a divadla. Zároveň pripravuje divákov prijať nové postupy aj v každodennej divadelnej praxi. Kniha mapuje rast festivalu Nová dráma/New Drama, jeho programové línie, pracovné podujatia, návštevy renomovaných dramatikov a expertov.

svetom v slovenskom divadle.

Zborník vznikol ako výstup z rovnomenného kolokvia, ktoré sa udialo v júni 2022 a je súčasťou výskumného projektu Antropo(s)céna. Okrem teatrologického bádania tento výskum reflektuje v samostatnej časti aj materiálnu podstatu divadla, ktorú dnes rámcujú pojmy ako uhlíková stopa, environmentálna udržateľnosť, cirkulárna ekonomika. Vo vzniknutej publikácii je však fokus zamerania nasledovný: dramatika – staršia aj súčasná, súčasné autorské inscenácie, súčasný tanec i performancie, diela performatívneho charakteru výtvarných umelcov, divadlo pre deti a mládež a premeny v estetike divadelného média. Miešajú sa v ňom rôzne formy analýz. Obsahuje metodologicky voľnejšie príspevky, ktoré hľadajú spojitosti skôr v téme, obsahu a výpovedi diel; teoretické štúdie; kapitoly, ktoré majú výrazne subjektivizujúce parametre. Striedajú sa príspevky, ktoré sa pridŕžajú dichotomických delení s tými, ktoré ich odmietajú a aplikujú kritický jazyk. Aj preto niekedy pomenovania ako organizmy, zvieratá, príroda, ktoré redukujú význam a komplexnosť týchto „javov“, označuje zborník odlišnými termínmi – mimoľudské bytosti/mimoľudský svet –, ktoré vychádzajú z anglického prekladu pojmu non-human.

Päť úvah o súčasnej dokumentárnej tvorbe z pera piatich absolventov Ateliéru réžie dokumentárneho filmu Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Výber textov reprezentuje rôznorodé uvažovanie mladých dokumentaristov o angažovanosti, vnútornej slobode, hraniciach manipulácie a autorskej jedinečnosti. Prvý sa zamýšľa nad mantinelmi manipulácie a autentickosti, ktoré sú zásadné pri realizácii filmového dokumentu (Eduard Cicha). Druhý sa pýta sám seba a analyzuje podstatu angažovanosti v autorskom dokumentárnom filme (Daniel Svoreň). Tretie zamyslenie je osobným pohľadom na opakujúcu sa tému (filmové zobrazenie Rómov), ku ktorej sa vracajú slovenskí dokumentaristi (Štefan Straka). A napokon sú tu dva biografické texty – jeden o svojskej českej režisérke dokumentárnych filmov Jane Ševčíkovej (Katarína Jonisová) a druhý o už nežijúcom autorovi Dežovi Ursinym (Denisa Parobeková).

Rodinné filmové striebro predstavuje súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie, ktoré napísali 60 autori zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Slovenského filmového ústavu (1963 – 2023), jedinej štátnej inštitúcie u nás, ktorá sústreďuje, uchováva, skúma a sprístupňuje kinematografické dedičstvo. Súčasťou SFÚ je samozrejme aj Národný filmový archív, ktorého bohatstvo – množstvo známych i zabudnutých filmových pokladov – stále volá aj po takejto forme strieborného docenenia, pripomenutia. Pri výbere autorov editori zohľadňovali generačnú i rodovú vyváženosť, rôznosť sfér ich akademického či iného spoločenskovedného pôsobenia. Preto sú medzi nimi okrem filmológov aj filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti.

Pri výbere editori u jednotlivých diel predpokladali už časom potvrdené kvality, nevyhýbali sme sa ani viacerým dielam od našich najznámejších filmových tvorcov.

Bartók ako skladateľ, klavirista, pedagóg, etnograf a etnomuzikológ, ale predovšetkým chudučký, útly, vzrastom maličký a chorľavý Bartók ako humanista sa svojou prácou, aktivitou a osobnostným vyžarovaním stal „budetľanom“. Človekom budúcnosti, vzorom, ktorý ovplyvnil nielen podobu novodobej maďarskej kultúry, ale oveľa širšie kultúrne priestory, keďže patril k najuniverzálnejším osobnostiam kultúry 20. storočia. Bartók mal veľmi blízky vzťah k Slovensku. Bartók bol vlastne aj tvorcom prvej slovenskej klavírnej školy, založenej na ľudovej piesni (Deťom) a predovšetkým tvorcom monumentálnej zbierky záznamov ľudových piesní. Pohľad na Bartókovu osobnosť preto nemôže byť úplný bez svedectiev zo Slovenska – svedectiev jeho osobných priateľov či žiakov (Alexander Albrecht, Ján Albrecht, Helena Gáfforová), skladateľov, ktorým „posvietil na cestu“ (Otto Ferenczy, Ladislav Burlas) či etnomuzikológov, s ktorými spolupracoval (Anton Baník) a ktorých remeslo vlastne formoval (Alica a Oskár Elschekovci, Jozef Kresánek, Alexander Móži). Ambíciou pripravovanej práce je zozbieranie dokumentov, ktoré prispejú k prehĺbeniu pohľadu na Bélu Bartóka – skladateľa, klaviristu, pedagóga, etnomuzikológa i vedca – humanistu a štrukturalistu.

Zborník vedeckých príspevkov z teatrologického sympózia.

The Alphabet of Slovak Cinema 1921–2021 is a collection of 25 short essays that deal with alphabetically named phenomena of Slovak film culture. It attempts to capture the most salient themes when thinking about Slovak cinema, phenomena and features of working with film, narrative and visual motifs. The Alphabet is an attempt at a more playful exploration and a less binding insight into the more or less known history of Slovak cinema.

Monografia Ivety Škripkovej Feministické divadlo a jeho slovenská cesta je vôbec prvou odbornou publikáciou, ktorá sa venuje prieniku feministického umenia a filozofie do slovenskej divadelnej praxe. Vzácnym prínosom textu významnej slovenskej divadelníčky – autorky, režisérky, divadelnej manažérky a v neposlednom rade teoretičky – Ivety Škripkovej je práve zameranie sa na dokumentáciu a hĺbkovú analýzu feministického divadla na Slovensku od deväťdesiatych rokov.

Syn známeho folkloristu Jozefa Tatierskeho, ktorý sa spolu s Jánom Gerykom a ďalšími bádateľmi zaslúžil o zdokumentovanie a uchovanie tradičnej slovesnosti z oblasti Púchovskej doliny, pokračuje v sprístupňovaní a zviditeľňovaní duchovných pokladov tejto časti Slovenska. Po publikácii Zlaté piesne Púchovskej doliny (2018) prichádza doteraz najrozsiahlejší spevník obsahujúci až 545 piesní a ich dochovaných verzií. Všetky s textami, notovými zápismi a akordovými značkami. Spevník dopĺňa množstvo užitočných informácií o povahe jednotlivých piesní, variantoch, zdrojoch, z ktorých boli zapísané. Súčasťou knihy je aj podrobný nárečový slovník Púchovskej doliny a CD-disk s digitálnymi audiozáznamami jednotlivých melódií, znotovanými zápismi piesní, informáciami o piesňach a nárečovým slovníkom. Túto praktickú pomôcku ocenia všetci záujemcovia o tradičnú duchovnú kultúru a samozrejme folklórne súbory nielen z regiónu, ale z celého Slovenska, ktoré v nej nájdu cenný materiál na obohatenie svojho repertoára.

Kniha je prvou publikáciou, ktorá sa systematicky venuje vývoju ponovembrovej televíznej tvorby na Slovensku. Doterajšie výskumy slovenského filmu sa skoro výlučne venovali výskumu kinematografie, televíznej tvorbe sa venoval napríklad Ivan Stadtrucker, avšak len do roku 1989 kedy sa podľa neho oslabuje kultúrotvorná funkcia televízie. Monografia Zmena bez zmeny dokazuje opak a vyvracia mýty o zániku či úpadku televíznej tvorby po roku 1989, prítomné napríklad i v Dejinách slovenskej kinematografie od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Robí tak na príklade výskumu až 270 hraných diel, ktoré vznikli v období 1990 – 1993 a to so špeciálnym fokusom na obraz spoločenskej zmeny a reflexiu (Nežnej) revolúcie. Poukazuje na traumy i nádeje latentne prítomné u televíznych pracovníkov no predovšetkým prináša na svetlo takmer zabudnutú, v oblasti filmovej vedy priam neviditeľnú oblasť slovenskej audiovízie.

 Po prvý krát vychádza text Juraja Pospíšila Formovanie hudobnej skladby, zaoberajúci sa otázkou výstavby hudobného diela a substanciálnych zložiek hudobnej syntaxe. Pospíšil všetky svoje tézy, artikulované v jeho texte, verifikoval dlhoročnou praxou nielen pedagogickou, ale aj skladateľskou. Text predstavuje bohaté dedičstvo slovenskej hudobno-teoretickej spisby a je inšpiratívnym čítaním pre skladateľov, teoretikov či interpretov.