Film, Musik und Theater

Rodinné filmové striebro predstavuje súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie, ktoré napísali 60 autori zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Slovenského filmového ústavu (1963 – 2023), jedinej štátnej inštitúcie u nás, ktorá sústreďuje, uchováva, skúma a sprístupňuje kinematografické dedičstvo. Súčasťou SFÚ je samozrejme aj Národný filmový archív, ktorého bohatstvo – množstvo známych i zabudnutých filmových pokladov – stále volá aj po takejto forme strieborného docenenia, pripomenutia. Pri výbere autorov editori zohľadňovali generačnú i rodovú vyváženosť, rôznosť sfér ich akademického či iného spoločenskovedného pôsobenia. Preto sú medzi nimi okrem filmológov aj filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti.

Pri výbere editori u jednotlivých diel predpokladali už časom potvrdené kvality, nevyhýbali sme sa ani viacerým dielam od našich najznámejších filmových tvorcov.

Zborník je výstupom z rovnomenného seminára realizovaného v roku 2022 v rámci Týždňa slovenského filmu. Jeho editormi sú Václav Macek a Zuzana Goleinová a jednotlivé štúdie ponúkajú rôzne uhly pohľadov na filmové diela tejto výraznej osobnosti slovenskej literatúry. Vďaka nim dnes môžeme sumarizovať Pišťánkov prínos pre slovenskú kinematografiu. V zborníku sú publikované príspevky autorov a autoriek: Marian Jaslovský, Peter Darovec, Peter Karpinský, Matej Ambroš, Peter Michalovič, Adam Gazdič, Martin Šmatlák, Zuzana Goleinová, Václav Macek a Peter Ulman.

Mikuláš Moyzes sa narodil 6. decembra 1872 vo Zvolenskej Slatine. V tom čase Moyzes externe navštevoval prednášky na Hudobnej akadémii v Budapešti, aby zložil štátnu skúšku z hudby a spevu.vynikol ako tvorivý umelec, organizátor, účinkoval na koncertoch i so svojou manželkou, koncertnou speváčkou.

Rozvinul bohatú pedagogickú činnosť. Roku 1909 sa zúčastnil na založení maďarského hudobného spolku, z ktorého sa zrodila aj prešovská hudobná škola. Intenzita Moyzesovej skladateľskej, organizátorskej a pedagogickej činnosti neobyčajne vzrástla po roku 1918, keď sa do verejného života, do služieb československého štátu zapojil ako uvedomelý Slovák. Žil plným slovenským národným životom a svoju lásku k slovenskému ľudu najmarkantnejšie prejavil cez svoju pedagogickú činnosť. Vznik slobodného štátu Čechov a Slovákov mu bol impulzom i nádejou pre plné uplatnenie umeleckých cieľov, ktoré vo svojej tvorbe dosiahol na základe hlbokého poznania života východoslovenského ľudu a jeho piesní. Spoluzakladateľ slovenskej národnej hudby – skladateľ, organista a pedagóg Mikuláš Moyzes zomrel 2. apríla 1944 v Prešove. Zapísal sa do dejín slovenskej národnej kultúry svojím významným podielom na formovaní národného realistického smeru v slovenskej hudbe. Pričinil sa o to svojou tvorbou, ktorá síce nadväzovala na snahy národoobrodeneckej generácie staroromantikov a folkloristov, ale vymaniac sa spod týchto vplyvov stala sa vývojovým článkom pre nástup mladej skladateľskej generácie v období medzi dvoma vojnami.

The Alphabet of Slovak Cinema 1921–2021 is a collection of 25 short essays that deal with alphabetically named phenomena of Slovak film culture. It attempts to capture the most salient themes when thinking about Slovak cinema, phenomena and features of working with film, narrative and visual motifs. The Alphabet is an attempt at a more playful exploration and a less binding insight into the more or less known history of Slovak cinema.

Monografia Ivety Škripkovej Feministické divadlo a jeho slovenská cesta je vôbec prvou odbornou publikáciou, ktorá sa venuje prieniku feministického umenia a filozofie do slovenskej divadelnej praxe. Vzácnym prínosom textu významnej slovenskej divadelníčky – autorky, režisérky, divadelnej manažérky a v neposlednom rade teoretičky – Ivety Škripkovej je práve zameranie sa na dokumentáciu a hĺbkovú analýzu feministického divadla na Slovensku od deväťdesiatych rokov.

Zborník Stopy začiatkov tvorí súbor príspevkov z jubilejného 20. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21. až 24. októbra 2021 v Krpáčove. Hlavná téma sa v kontexte pripomínania 100. výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz, normalizácií. Zdanlivo jednoduché pomenovanie otvára možnosti reflexie najrôznejších aspektov storočného vývoja filmovej kultúry na Slovensku, jej inštitúcií, tvorby, reflexie.

 Po prvý krát vychádza text Juraja Pospíšila Formovanie hudobnej skladby, zaoberajúci sa otázkou výstavby hudobného diela a substanciálnych zložiek hudobnej syntaxe. Pospíšil všetky svoje tézy, artikulované v jeho texte, verifikoval dlhoročnou praxou nielen pedagogickou, ale aj skladateľskou. Text predstavuje bohaté dedičstvo slovenskej hudobno-teoretickej spisby a je inšpiratívnym čítaním pre skladateľov, teoretikov či interpretov.

Syn známeho folkloristu Jozefa Tatierskeho, ktorý sa spolu s Jánom Gerykom a ďalšími bádateľmi zaslúžil o zdokumentovanie a uchovanie tradičnej slovesnosti z oblasti Púchovskej doliny, pokračuje v sprístupňovaní a zviditeľňovaní duchovných pokladov tejto časti Slovenska. Po publikácii Zlaté piesne Púchovskej doliny (2018) prichádza doteraz najrozsiahlejší spevník obsahujúci až 545 piesní a ich dochovaných verzií. Všetky s textami, notovými zápismi a akordovými značkami. Spevník dopĺňa množstvo užitočných informácií o povahe jednotlivých piesní, variantoch, zdrojoch, z ktorých boli zapísané. Súčasťou knihy je aj podrobný nárečový slovník Púchovskej doliny a CD-disk s digitálnymi audiozáznamami jednotlivých melódií, znotovanými zápismi piesní, informáciami o piesňach a nárečovým slovníkom. Túto praktickú pomôcku ocenia všetci záujemcovia o tradičnú duchovnú kultúru a samozrejme folklórne súbory nielen z regiónu, ale z celého Slovenska, ktoré v nej nájdu cenný materiál na obohatenie svojho repertoára.

V roku 2009 pripravili Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica zborník Ostáva človek - Martin Slivka. Sedem rokov od jeho úmrtia zozbierali od päťdesiatich piatich spolupracovníkov, priateľov a príbuzných spomienky na výnimočné autora a človeka. V roku 2020 sa uskutočnila konferencia venovaná Martinovi Slivkovi. Slivkova všestrannosť sa odráža aj v štruktúre knihy, ktorá sa venuje najprv Slivkovi-pedagógovi, potom nasleduje blok textov nanovo interpretujúcich jeho filmy, tretiu časť tvoria interpretácie jeho kriticko-historických textov, ktoré sa venujú fotografii. Posledný blok textov pripomína jeho dosiaľ neprekonané texty o slovenskom ľudovom divadle a ľudových maskách.

Juraj Beneš (1940, Trnava - 2004, Bratislava). Slovenský skladateľ, pedagóg, bývalý prodekan Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave. Autor symfonických, operných a vokálno-symfonických diel, ktoré boli uvedené na domácich aj zahraničných scénach (Praha, Londýn, Mníchov, Varšava, Ľubľana a ďalšie). V spomienkach jeho žiakov, spolupracovníkov a interpretov ožíva doba, v ktorej skladateľ tvoril – druhá polovica 20. storočia, prechod od totality k demokratickému režimu. Naďa Hrčková (1939, Bratislava). Vysokoškolská profesorka, medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti dejín hudby. Je autorkou a editorkou slovenskej a českej verzie Dejín európskej hudby I – VI. Spoluzakladala medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos.

Publikácia etnologičky Mgr. Kataríny Babčákovej, PhD. ponúka synkretický pohľad na archaické obradové reťazovité a kruhové tance viazané na jarné sviatočné príležitosti zvané chorovody a predstavuje výsledky archívneho i terénneho etnologického výskumu vo vyše 200 lokalitách na našom území. Publikácia poskytuje informácie o výskyte, formách, hudobnom sprievode a funkčných a symbolických súvislostiach vyše 700 chorovodných cyklov na základe výskumu materiálu prevažne zo začiatku 20. storočia.

Monografia autorskej dvojice Peter Michalovič – Peter Dubecký je venovaná poprednému slovenskému filmovému a televíznemu režisérovi Miloslavovi Lutherovi. Autori v nej obsiahli celú škálu jeho tvorby – od hraných filmov až po nemenej pozoruhodné televízne diela. Interpretácie jednotlivých filmov striedajú obsiahle rozhovory venované peripetiám tvorby M. Luthera od 70. rokov minulého storočia po súčasnosť. Vo výslednej podobe publikácie sa okrem dôležitých faktografických údajov objavujú taktiež zaujímavé fotografie zo samotných filmov, ako aj zo zákulisia ich realizácie.

Vizuálne pôsobivá publikácia mapuje bohatú činnosť Divadelného ústavu a poskytuje prehľad najvýznamnejších prác, projektov a udalostí, na ktorých sa inštitúcia podieľala za posledných 10 rokov, s ohliadnutím sa za dovtedajšími 50-ročnými aktivitami. Text Vladislavy Fekete detailne prezentuje a prehľadne sumarizuje všetky významné ukončené i prebiehajúce národné a medzinárodné projekty a ich výsledky. Súčasťou publikácie sú prehľadné a podrobné prílohy dokumentujúce činnosť v rokoch 2011 – 2020 v číslach: zoznam zamestnancov a spolupracovníkov Divadelného ústavu v rokoch, prehľad ocenení za aktivity, diela a projekty inštitúcie, kompletný zoznam vydaných neperiodických a periodických publikácií titulov, kompletný zoznam realizovaných výstav na Slovensku a v zahraničí. Nechýba rozsiahla výberová bibliografia článkov, recenzií, či rozhovorov uverejnených v slovenských a zahraničných médiách.