Literaturwissenschaft

Desaťčlenný autorský kolektív v nej podáva výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy, vytvára a interpretuje katalóg jeho kľúčových toposov v časovom rámci približne jedného storočia, v ktorom slovenská metropola prešla zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Literárny obraz Bratislavy sa doposiaľ neustálil okolo kánonického jadra niekoľkých základných autorov a textov, ako je to v prípade niektorých iných európskych miest, ktoré sú úzko spojené s dielom alebo biografiou slávneho spisovateľa. Zostáva heterogénny až fragmentárny, je stále skôr nedokončenou mozaikou. V literárnych krajinách tohto mesta však možno dobre identifikovať niekoľko priestorových konštánt, kľúčových literárnych toposov, ktoré súvisia s hraničnou geografickou, kultúrnou a jazykovou polohou Bratislavy, ako aj s jej politickou a urbanistickou históriou. Kniha prináša systematické a súčasné, hoci nie encyklopedicky vyčerpávajúce spracovanie literárnej krajiny Bratislavy. Veríme, že bude dobrým aktuálnym sprievodcom po tejto problematike a zároveň jedným z východísk budúcich výskumov.

Zborník zo seminára venovaného vedeckej práci Jeleny Paštékovej, laureátky Ceny Petra Mihálika za rok 2021, sa zameriava predovšetkým na vybrané témy a črty jej bádania v oblasti literatúry a kinematografie. Dialogické kontakty slovenského filmu a literatúry v 20. storočí sleduje vždy na pozadí detailne načrtnutej panorámy dejín spoločnosti, zlomov a turbulencií v politike, premien vo vývoji kultúry a umenia. Publikácia zahŕňa texty kolegov Jeleny Paštékovej, ktorí reprezentujú obidva jej domovské inštitúcie, Ústav slovenskej literatúry SAV a Katedru audiovizuálnych štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.

(Slovenská národná retrospektívna bibliografia, séria E-špeciálne tlačoviny, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných a vytlačených na území Slovenska)

V máji 2019 uplynulo 30 rokov od úmrtia Dominika Tatarku, významnej osobnosti slovenského kultúrneho prostredia. Pri tejto príležitosti zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnou knižnicou v Bratislave dňa 14. mája 2019 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu, ktorej výstupom je tento zborník. Zámerom príspevkov bolo poukázať na šírku Tatarkovej literárnej tvorby a jeho pôsobenie na spoločensko-politickom poli na pozadí rozmanitých historických míľnikov, v kontexte nepretržitej aktuálnosti jeho osobnosti ako jedinečného fenoménu. Zborník obsahuje celkovo sedem vedeckých štúdií, z toho štyri analyzujúce Tatarkovo literárne dielo a tri historické štúdie, popisujúce aktivity Dominika Tatarku na poli jeho spoločenského angažovania. Súčasťou knihy je aj prepis diskusie, ktorá bola súčasťou vedeckej konferencie, a obrázková príloha.

and Comparison in Literary Studies.

Kniha profesorky Márie Bátorovej sa zaoberá súčasnými tendenciami a možnosťami teórií skúmania so zameraním na špecifickú a pomerne nepreskúmanú oblasť alternatívnej, disidentskej tvorby 20. storočia. Autorka navrhuje interdisciplinárny výskum – od centrálnej hermeneutickej analýzy konkrétneho textu k autorskej kategórii a ku kontextom. takto postavená analýza je ukotvená v literárnej vede a smeruje k histórii, sociológii, filozofii a iným možným kontextom. Interpretáciu literárnych diel podľa uvedeného konceptu overujú analýzy konkrétneho textu skúmaného v dobovom kontexte a kontexty rekonštruované na základe archívneho materiálu. takto postavená koncepcia výskumu literárneho diela posúva slovenskú literárnu tvorbu do súradníc svetovej literatúry.

Tretí zväzok súborného diela Ľ. Nováka mapuje jeho vedeckú a popularizačnú činnosť v rokoch 1936 – 1967. Príspevky boli pôvodne publikované vo forme časopiseckých a zborníkových statí v rozličných jazykoch a na rozličných miestach. Tematický okruh prác Ľ. Nováka má široký záber od nárečovej problematiky a vývinu spisovného jazyka cez vnútorné dejiny slovenčiny a riešenie hláskoslovných zmien, od fonologickej interpretácie slovenčiny a jej ortoepických noriem, od konfrontačnolingvistických, areálovolingvistických a jazykovotypologických úvah po problematiku organizácie vedeckého života na Slovensku a pod. Úctyhodný je i žánrový okruh prác: od odborných článkov a zásadných štúdií, ktorými utváral novú metalingvistickú paradigmu v modernej slovenskej jazykovede po recenzie, referáty a glosy. S odstupom času opakovane zisťujeme jeho výnimočnú jazykovednú inteligenciu a publikačnú aktivitu. V tomto zväzku nájde čitateľ príspevky ako napr. Základná jednotka gramatického systému a jazyková typologia; L’harmonie vocalique et les alternances consonantiques dans les langues ouralo-altaïques, surtout finno-ougriennes; Notes synchroniques et diachroniques; Spisovná slovenčina a ústava Československej republiky; Spisovná slovenčina a školstvo v ČSR; Tézy k diskusii o reforme slovenského pravopisu; Reforma slovenského pravopisu v duchu Štúrovom; Návrat k štúrovskému pravopisu; Slovenské ô a ä v písme a vo výslovnosti; K diskusii o pravopisnej reforme; Slovenčina s hľadiska sociálneho; Organizačné problémy vedeckého života; Ľudovít Štúr ako jazykovedec. Vydanie súborného jazykovedného diela Ľ. Nováka, priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy vôbec, bude mať bezpochyby veľký význam pre lingvistickú, ale aj širšiu verejnosť dnes i v budúcnosti.

Ján Smrek sa popri vydávaní časopisu Elán odhodlal v roku 1941 na ďalší, vo vojnových časoch ekonomicky veľmi odvážny čin – vydávanie kvalitnej knižnej série, ktorú nazval Komorná knižnica. Podarilo sa mu vytvoriť koncept, ktorý prežil nielen vojnu a ustanovenie nového režimu, ale nakoniec aj svojho tvorcu. V slovenskej kultúre zarezonovala tak silno, že našla svojich nasledovateľov a stala sa predmetom záujmu knihomilov i zberateľov. V knihe Moniky Kaprálikovej nájdete informácie o koreňoch Smrekovej lásky k tlačenému slovu, o jeho pôsobení u pražského vydavateľa Mazáča, o vzniku ikonickej série, o zápasoch za jej udržanie v zlomových rokoch 1949 – 1950 aj o jej obnovu v rokoch 1957 – 1967. Pamäť kultúry je úzko spätá s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že kvalitnú literatúru treba tvoriť a vydávať aj v zložitých časoch.

Monografia Stanislavy Sivčovej zapĺňa „biele miesto“ v slovenskej literárnej vede teoretickou a praktickou analýzou prechodnej oblasti literatúry medzi umeleckou a populárnou prózou. Na pozadí slovenského, poľského a anglofónneho výskumu bádateľka diferencuje jednotlivé pojmy ako popkultúra, masová kultúra, gýč, brak, žánrová literatúra či tzv. literatúra stredu a vytvára teoretický podklad pre interpretácie diel, ktoré súčasná kritika reflektuje protirečivo, pretože sa nedajú jednoznačne zaradiť ani do umeleckej, ani populárnej literatúry. Sivčovej konkretizácie diel Denisy Fulmekovej, Michala Hvoreckého, Ondreja Štefánika, Richarda Pupalu, Ivany Gibovej a Tomáša Vargu vychádzajú z detailného poznania žánrových charakteristík, z hodnotenia základných prvkov, ako aj podstatných textových detailov.

Monografia Evy Urbanovej ťaží z osobného zaujatia poetkou Evou Lukou, ktorej podmanivá poézia sa stáva fenoménom posledných rokov. Urbanová komponuje monografiu ako sprievodcu po skutočnom a fikčnom svete Lukinej poézie a v chronologickom poradí sprevádza čitateľov od počiatkov k najnovším knihám poetky. Východiskovou bádateľskou metódou monografie je hermeneutická, semiotická a motivická interpretácia, pomocou ktorej odkrýva skryté významy a súvislosti. Poézia Evy Luky nie je pre Urbanovú vzdialeným predmetom, ale silným estetickým a vedeckým zážitkom a túto pozitívnu väzbu využíva ako hybný element, ktorým sa pred čitateľmi monografie odvíja Urbanovej čitateľský „príbeh“. Atraktivitu knihy zvyšuje séria originálnych autorských ilustrácií, ktoré pre potreby monografie vytvorila poetka Eva Luka.

Obsahom publikácie je rozsiahly výber 490 listov z korešpondencie príslušníkov slovenského nadrealistického hnutia, ktorú autori a zostavovatelia prevzali z verejných a vybraných osobných literárnych archívov. Svojím rozsahom a spracovaním ide o jedinečný vedecký a vydavateľský počin, ktorým sa otvára priestor na podrobné preskúmanie najväčšieho avantgardného hnutia v dejinách Slovenska. V listoch a ich komentároch sa odhaľujú nielen historické a literárne súvislosti, pri čítaní listov sa tiež dostávame do súkromia a zázemia, v ktorom spisovatelia žili, tvorili a pracovali. Vedecký a zážitkový rozmer je podporený farebným rozlíšením priamych textov listov a komentárov, ako aj doplnkovými oddielmi publikácie: obrazovou prílohou, kalendáriom, historickými dokumentmi, slovníkom osôb a publikácií, vďaka ktorým sa aj napriek nadštandardnému rozsahu čitateľ v texte dobre orientuje a získava komplexný prehľad.

Zborník je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Publikácia reflektuje v slovenských vedeckých kruhoch intenzívne pociťovanú potrebu novej interpretácie bádateľského odkazu Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), literárneho vedca, univerzitného pedagóga, zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Štúdie I. Pospíšila, J. Gbúra, S. Paštekovej, O. Sládka, M. Návratila a D. Teplana dokazujú, že Bakošovo vedecké dielo má aj v súčasnosti významný potenciál pre širšie skúmanie metodologických a spoločensko-historických otázok literárnej vedy na Slovensku i za jeho hranicami a zásadným spôsobom prispelo k novej kvalite slovenského literárnovedného myslenia a recepcie svetových literatúr na Slovensku.

Publikáciou Ján Pôstényi – kňaz, národovec, publicista nadväzuje mladý historik František Skovajsa na svoje predchádzajúce dielo, vydané v roku 2020 pod názvom Dejiny Spolku svätého Vojtecha v rokoch 1939 – 1945. Zástoj Spolku v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov.

Svoj výskum autor už dlhšie sústreďuje práve na túto oblasť – na Spolok sv. Vojtecha a významné katolícke osobnosti, ktoré s ním boli späté. Najnovšie prináša ucelenú publikáciu, približujúcu život, dielo a postoje pápežského preláta a dlhoročného správcu Spolku sv. Vojtecha, Jána Postényiho (1891 -1980). Ide o temer zabudnutú, no pritom významnú osobnosť duchovného, národného, kultúrneho a politického života na Slovensku v 20. storočí. Dôležitú rolu zohral aj pri zakladaní a rozvoji orolského hnutia na Slovensku, bol výraznou osobnosťou regionálnych dejín Trnavy či matičného hnutia. Autor predstavuje jeho životopis, redakčnú a publicistickú činnosť, ukážky z tvorby a výber z bibliografie.

Monografia predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na dielo a život, významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu. Karol Strmeň (1921 – 1994) vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku do pádu komunizmu prakticky neznáme. Karol Strmeň vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk na univerzite v Bratislave. Na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu slovenskej kultúry. Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejnil svoj básnický debut Výžinok života a v novembri 1944 knižne publikoval báseň Testament, ktorou sa rozlúčil so Slovenskom. V roku 1947 sa usadil v Spojených štátoch amerických, kde sa vypracoval na medzinárodne uznávanú osobnosť ako univerzitný profesor francúzskej literatúry. V exile pokračoval v literárnych aktivitách najmä ako prekladateľ: zostavil jedinečnú antológiu svetovej lyriky Návštevy, knižne vydal o. i. preklady Danteho Pekla, výber z Petrarcovej poézie Vavrín, ale aj vyber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua Stokvetá rieka. Vrcholom jeho básnickej tvorby je zbierka Znamenie Ryby. Kniha sa končí bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela, súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti i výberovou bibliografiou o autorovi.