Literaturwissenschaft

Nová kniha esejí etablovaného spisovateľ Igora Daniša precízne analyzuje postavenie spisovateľa v súčasnosti. Je spisovateľ slobodný alebo len otrokom svojej doby? Prečo potom písať? Čo pre spisovateľa znamená uznanie? Sú literárne ceny (Nobelova cena) zadosťučinením alebo sú len poli-tickým a ideologickým zrkadlom aktuálnej historickej situácie? Autor polemizuje s Kunderovým výkladom dejín románu rozdeľujúce ich na dve časti. Je stredná Európa kultúrne a literárne jedinečná, alebo to je iba prelud? Kam zaradiť slovenskú literatúru a netrpia spisovatelia malých národov trvalému neuznaniu? O dielach Milana Kunderu už bolo napísané veľa. Existuje ešte medzera, ktorá by sa dala vyplniť? Na tieto (základné) otázky sa Igor Daniš v knihe Spisovateľ v pasci doby snaží nájsť odpovede, ale plodí/vytvára/prináša ešte viac otázok.

Jaroslav Bidlo (1868–1937) a Milada Paulová (1891–1970) patří mezi zakladatelské osobnosti české historické slavistiky. Jejich přínos k poznání dějin východní a středovýchodní Evropy zatím nemohl být plně doceněn. Z jejich díla byly totiž soustavněji zkoumány hlavně monografické práce. Sestavení jejich bibliografie ale ukazuje, že byli také autory malých forem, ať už máme na mysli intenzivní recenzní činnost, publicistiku, nebo zpracování encyklopedických hesel. Vedle toho byla řada textů publikována v dnes již těžko dostupných a málo známých periodikách.

Osobní bibliografie doplňují studie přibližující dílo obou osobností v kontextu jejich životních osudů a odborné kariéry. Ta je v obou případech spojena především s pražskou Karlovou univerzitou, ale zahrnuje rovněž působení ve vědeckých společnostech, zejména ve Slovanském ústavu a Královské české společnosti nauk. Bibliografie zřetelně ukazují také zásadní podíl na tvorbě obsahu některých odborných periodik (Český časopis historický, Časopis Matice moravské) nebo přímo i jejich redigování (Časopis Národního muzea, Byzantinoslavica).

v Košiciach.

Bibliografia sprístupňuje periodiká vydané mimo územia súčasného Slovenska, ktoré sa nachádzajú v historickom fonde knižnice. Obsahuje 1289 titulov zachovaných pravých i nepravých periodík do roku 1918 z rôznych odborov a krajín, v prevažnej miere v maďarskom a nemeckom jazyku. Katalóg prináša informácie o ďalšej časti rozsiahleho a rôznorodého historického knižničného fondu bývalej Právnickej akadémie v Košiciach.

Autorka v monografii chápe ruskú „novú“ literatúru širšie, a to preto, lebo sa ňou zaoberá vo vzťahu k slovenskému kultúrnemu kontextu. Pôjde teda o novú literatúru, novú obsahom i formou, práve v tomto kontexte, a to v troch podobách: 1. preklady nových diel autorov, ktorí sa už v slovenčine objavili – vo všetkých prípadoch to budú diela modernistov experimentátorov, priamych predchodcov alebo inšpirátorov postmodernej literatúry; 2. preklady prevažne postmoderných diel, ktoré sa buď dovtedy prekladať nesmeli (paralelná, postmoderná literatúra), alebo vznikli koncom 90. rokov a neskôr; 3. preklady, v ktorých prekladatelia použili nové, dovtedy nie bežné postupy a prístupy, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Neskúma ich však zo sociologického hľadiska, nevenuje sa teda otázkam motivácie výberu textov na preklad či ich interpretácie, ale najmä práci prekladateľov s textom, ich prekladateľským metódam a postupom. Pri analýze prekladov uplatňuje dve základné kritériá: funkčnú ekvivalenciu originálu a prekladu v tom najširšom možnom zmysle a koncepčnosť prekladu.

Monografia je významným príspevkom k hlbšiemu poznaniu literárneho diela Pavla Gašparoviča Hlbinu - priekopníka a ústrednej osobnosti slovenskej katolíckej moderny. Centrom pozornosti autora sa stala básnikova tvorba z 30. rokov minulého storočia, ktorá predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Výsledkom rozboru básnických zbierok, časopisecky publikovaných básní, archívnych materiálov, rozhovorov s autorom, autorových článkov a literárnej pozostalosti (spolu s vhodne uplatneným prepojením literárno-historického a interpretačného prístupu) je komplexný pohľad nie len na osobnosť básnika a jeho tvorbu, ale aj na atmosféru v slovenskom literárnom prostredí v čase prvej republiky.

(Slovenská národná retrospektívna bibliografia, séria E-špeciálne tlačoviny, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných a vytlačených na území Slovenska)

V edícii Hľadanie súčasnosti vydalo SLC tretí titul (po P. Darovcovi: On, Pišťanek a T. Janecovej: Proti wtrrysku. O prózach M. Kopcsaya). Monografia je venovaná básnikovi, prozaikovi a prekladateľovi Rudolfovi Jurolekovi. Podľa literárnej vedkyne Jany Juhásovej je Jurolekovou kľúčovou témou snaha neprehliadať rôznorodosť sveta a bohatstvo vnútorných pohybov, no zároveň ich na vyššej úrovni komplementarizovať do stavov harmónie. Básnikova tvorba upokojuje bez toho, aby obchádzala problémovosť bytia. Rudolf Jurolek predstavuje prírodný prúd slovenskej poézie s jemnými spirituálnymi akcentmi. Duchovnosť nachádza v krajine, ktorá putuje spolu s básnikom a má podiel na jeho myslení. Jej znakom je večná záhrada, raj. Pútnik krajinou a vo vyčírených zdrojoch jazyka opakovane hľadá stratenú nevinnosť. Monografia Jany Juhásovej otvára Jurolekov „dôverný priestor, plný svetla a vzduchu“, do ktorého sa dá vstúpiť a objavovať v ňom nielen okolitý svet, ale aj „vzdušnosť v našich telách, plnosť, belasé ó“.

Stopy ruského formalizmu sú implicitne prítomné v celoživotnom diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša (1914 – 1972) a neoddeliteľne spojené so širokým spektrom jeho aktivít. Rezonujú v oblasti literárnej teórie a histórie, vedeckej metodológie, literárnovednej terminológie, textovej analýzy a interpretácie, modernej naratológie, slovenskej verzológie a reflexie literárnej avantgardy či súdobej porovnávacej literárnej vedy. Bakošova mnohostranná reflexia koncepcií formalizmu sa pohybuje vo viacerých rovinách: od prekladu teoretických prác do slovenčiny k integrácii podnetov formalizmu na pozíciách metodologických a terminologických východísk vlastných literárnovedných prác v oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Monografia skúma, do akej miery boli impulzy prekladov teoretických prác ruského formalizmu akceptované a produktívne pre vývin terminologického inštrumentária v slovenskom vedeckom prostredí. Zameriava sa na mapovanie a rekonštrukciu prekladateľských a literárnovedných aktivít M. Bakoša s akcentom na preklady vedeckých textov predstaviteľov ruskej formálnej školy, predovšetkým významných teoretikov prózy V. Šklovského a B. Ejchenbauma.

Predložená publikácia nadväzuje na bibliografiu Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2001-2005) zachytáva práce jazykovedcov s vročením 2006-2010 (príp. dodatky k predchádzajúcim vydaným bibliografiám). Pri jej zostavovaní sa čerpalo z fyzických fondov a elektronických zdrojov knižníc, výročných správ vysokoškolských pracovísk aj osobných webových stránok jazykovedcov, spolupracovalo sa s jazykovedcami a vysokoškolskými pracoviskami.

Desaťčlenný autorský kolektív v nej podáva výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy, vytvára a interpretuje katalóg jeho kľúčových toposov v časovom rámci približne jedného storočia, v ktorom slovenská metropola prešla zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Literárny obraz Bratislavy sa doposiaľ neustálil okolo kánonického jadra niekoľkých základných autorov a textov, ako je to v prípade niektorých iných európskych miest, ktoré sú úzko spojené s dielom alebo biografiou slávneho spisovateľa. Zostáva heterogénny až fragmentárny, je stále skôr nedokončenou mozaikou. V literárnych krajinách tohto mesta však možno dobre identifikovať niekoľko priestorových konštánt, kľúčových literárnych toposov, ktoré súvisia s hraničnou geografickou, kultúrnou a jazykovou polohou Bratislavy, ako aj s jej politickou a urbanistickou históriou. Kniha prináša systematické a súčasné, hoci nie encyklopedicky vyčerpávajúce spracovanie literárnej krajiny Bratislavy. Veríme, že bude dobrým aktuálnym sprievodcom po tejto problematike a zároveň jedným z východísk budúcich výskumov.

Táto kniha rekonštruuje slovenskú literárnu kritiku v medzivojnovom období, predovšetkým v jeho druhej polovici. Je venovaná štyrom osobnostiam: Jánovi E. Borovi, Michalovi Chorváthovi, Jánovi Igorovi Hamaliarovi a Alexandrovi Matuškovi. Spájala ich myšlienka modernizácie kultúry kritickým myslením. Hamaliar chcel inovovať skokom. Chorváth cez archaické zdroje. Bor imitáciou a Matuška vizionárstvom. Publikácia je ukotvená v súradniciach dobovej sociálnej, svetonázorovej a politickej sféry od záveru dvadsiatych a v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia.

V máji 2019 uplynulo 30 rokov od úmrtia Dominika Tatarku, významnej osobnosti slovenského kultúrneho prostredia. Pri tejto príležitosti zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnou knižnicou v Bratislave dňa 14. mája 2019 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu, ktorej výstupom je tento zborník. Zámerom príspevkov bolo poukázať na šírku Tatarkovej literárnej tvorby a jeho pôsobenie na spoločensko-politickom poli na pozadí rozmanitých historických míľnikov, v kontexte nepretržitej aktuálnosti jeho osobnosti ako jedinečného fenoménu. Zborník obsahuje celkovo sedem vedeckých štúdií, z toho štyri analyzujúce Tatarkovo literárne dielo a tri historické štúdie, popisujúce aktivity Dominika Tatarku na poli jeho spoločenského angažovania. Súčasťou knihy je aj prepis diskusie, ktorá bola súčasťou vedeckej konferencie, a obrázková príloha.

and Comparison in Literary Studies.

Kniha profesorky Márie Bátorovej sa zaoberá súčasnými tendenciami a možnosťami teórií skúmania so zameraním na špecifickú a pomerne nepreskúmanú oblasť alternatívnej, disidentskej tvorby 20. storočia. Autorka navrhuje interdisciplinárny výskum – od centrálnej hermeneutickej analýzy konkrétneho textu k autorskej kategórii a ku kontextom. takto postavená analýza je ukotvená v literárnej vede a smeruje k histórii, sociológii, filozofii a iným možným kontextom. Interpretáciu literárnych diel podľa uvedeného konceptu overujú analýzy konkrétneho textu skúmaného v dobovom kontexte a kontexty rekonštruované na základe archívneho materiálu. takto postavená koncepcia výskumu literárneho diela posúva slovenskú literárnu tvorbu do súradníc svetovej literatúry.

Tretí zväzok súborného diela Ľ. Nováka mapuje jeho vedeckú a popularizačnú činnosť v rokoch 1936 – 1967. Príspevky boli pôvodne publikované vo forme časopiseckých a zborníkových statí v rozličných jazykoch a na rozličných miestach. Tematický okruh prác Ľ. Nováka má široký záber od nárečovej problematiky a vývinu spisovného jazyka cez vnútorné dejiny slovenčiny a riešenie hláskoslovných zmien, od fonologickej interpretácie slovenčiny a jej ortoepických noriem, od konfrontačnolingvistických, areálovolingvistických a jazykovotypologických úvah po problematiku organizácie vedeckého života na Slovensku a pod. Úctyhodný je i žánrový okruh prác: od odborných článkov a zásadných štúdií, ktorými utváral novú metalingvistickú paradigmu v modernej slovenskej jazykovede po recenzie, referáty a glosy. S odstupom času opakovane zisťujeme jeho výnimočnú jazykovednú inteligenciu a publikačnú aktivitu. V tomto zväzku nájde čitateľ príspevky ako napr. Základná jednotka gramatického systému a jazyková typologia; L’harmonie vocalique et les alternances consonantiques dans les langues ouralo-altaïques, surtout finno-ougriennes; Notes synchroniques et diachroniques; Spisovná slovenčina a ústava Československej republiky; Spisovná slovenčina a školstvo v ČSR; Tézy k diskusii o reforme slovenského pravopisu; Reforma slovenského pravopisu v duchu Štúrovom; Návrat k štúrovskému pravopisu; Slovenské ô a ä v písme a vo výslovnosti; K diskusii o pravopisnej reforme; Slovenčina s hľadiska sociálneho; Organizačné problémy vedeckého života; Ľudovít Štúr ako jazykovedec. Vydanie súborného jazykovedného diela Ľ. Nováka, priekopníka modernej slovakistiky a slovenskej jazykovedy vôbec, bude mať bezpochyby veľký význam pre lingvistickú, ale aj širšiu verejnosť dnes i v budúcnosti.