Literaturwissenschaft

Tlače 16. storočia v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Kniha sa zaoberá významom cirkevnej slovančiny v historickom a kultúrnom kontexte slovenského národa. Autori rozoberajú vývoj cirkevnej slovančiny, jej rolu v duchovnom a náboženskom živote, a zároveň jej vplyv na formovanie slovenského jazyka, literatúry a národnej identity. Kniha sa sústreďuje na historické okolnosti, ktoré viedli k rozšíreniu slovančiny v slovenskom priestore, a analyzuje jej význam v období stredoveku a novoveku.

V rámci tejto publikácie sú zahrnuté aj diskusie o vzťahu medzi cirkevnou slovančinou a národným jazykom, otázky jazykovej kultúry, ako aj interpretácie kultúrnych a liturgických textov, ktoré zanechali dôležitý odkaz pre slovenský jazyk a kultúru. Kniha prináša hlboký pohľad na vývoj cirkevnej slovančiny v slovenských dejinách, jej poslanie v náboženskom živote a význam pre formovanie literárneho a jazykového dedičstva Slovákov.

Tento titul je neoceniteľným príspevkom k štúdiu slovenskej kultúry, histórie a jazykovedy a predstavuje cenný zdroj pre odborníkov, študentov i širokú verejnosť, ktorá sa zaujíma o kultúrne a historické súvislosti slovenského národa a jeho jazykovej tradície.

Slovenský ľud, romantický idealizmus, národná literatúra, Tatry, vodcovia národného hnutia. Sú symboly vymedzujúce priestor slovenskej kultúry dlhého 19. storočia naozaj také jednoznačné a nemenné? Nemožno v tejto „jednote“ predsa len vybadať aj rozbiehavé prvky a odstredivé prúdy? Bol v slovenskej kultúre dlhého 19. storočia ľud vždy len neskazený a romantici činorodí pracovníci na národnom poli? Bola žena iba múzou a Tatry monumentálne?

Autorky tejto knihy spochybňujú jednoznačné odpovede a nanovo čítajú kanonizované, ale aj archívne a v časopisoch ukryté texty. Ukazujú ľud ako zdroj hrôzy a odporu reprezentantov národnej elity, romantický subjekt túžiaci po láske a smrti, každodennosť ako sféru, v ktorej sa formuje a reprodukuje národná identita, ženu prechádzajúcu z pasívnej úlohy objektu mužského záujmu do pozície autorky a priestor Tatier, zvyčajne prisvojovaný ako „náš“, nahliadaný nečakane pohľadom spišských Nemcov.

(Slovenská národná retrospektívna bibliografia, séria E-špeciálne tlačoviny, Bibliografia tlačí 18. a 19. storočia vydaných a vytlačených na území Slovenska)

Literárněvědná studie věnovaná Michalu Hrivňákovi, , spisovateli a neúnavnému organizátoru společenského života mad´arských Slováků..

Nitriansky evanjeliár je najstaršou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska. Pochádza pravdepodobne z roku 1083. Kniha, ktorú charakterizuje úhľadné písmo s kolorovanými iniciálkami, obsahuje liturgické texty. Perfekt zaradil tento vzácny evanjeliár do edičného radu Kroniky.Súčasťou knihy je preklad, sprievodné odborné texty a resumé.

Ručne viazaný exemplár tohto vzácneho Evanjeliára daroval nitriansky biskup pápežovi Františkovi.

Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 je prvou vedeckou encyklopédiou zameranou na poéziu a prózu, ktorou sa zachytáva prehľad najvýznamnejších literárnych v poslednej literárnohistorickej etape slovenskej literatúry. Obsahuje 178 hesiel, ktoré pripravili tri desiatky odborníkov pod vedením skúsenej zostavovateľskej dvojice Marty Součkovej a Jána Gavuru. Súčasťou komplexných hesiel sú bibliografické údaje, stručné informácie o autoroch, charakteristika diel, analýza a interpretácia ich významových a výrazových aspektov či ich miesto v kontexte slovenskej literatúry. Chronologicky radené heslá alternujú dejiny literatúry a po prvý raz zahrnujú do jednoliateho celku literatúru slovenských enkláv vo Vojvodine a zahraničí. Ku každému dielu je vybratá výstižná ukážka, čím slovník napĺňa charakter literárnej antológie a sprostredkúva dôležitú reálnu skúsenosť s textom. Publikácia vychádza v plnofarebnej úprave a s podrobnými registrami sieťujúcimi jednotlivé údaje. Určená je pre oblasť literárnej vedy, humanitné odbory a pedagogickú prax.

Bibliografia komplexne zachytáva publikované autorské výpovede Andreja Hlinku. Najväčšiu časť z celkovo 2022 záznamov predstavujú jeho vlastné články a tlačové referáty o jeho verejných vystúpeniach. Okrem toho tu nachádzame záznamy o 21 samostatných publikáciách, 22 príspevkoch v samostatných publikáciách, 8 prekladoch, 111 interview a 20 dielach, v ktorých sú publikované Hlinkove články, prejavy a listy. Súpis zahŕňa celé obdobie Hlinkovej spoločenskej a politickej angažovanosti, od r. 1893, keď pôsobil ako farár v Troch Sliačoch až po skon v r. 1938.

Dielo predstavuje významnú referenčnú príručku pre historické spracúvanie osobnosti A. Hlinku a pre vedecký výskum slovenských dejín v danom období. Nadväzne autori pripravujú knižné vydanie plných textov Hlinkových prejavov a článkov.

Publikácia predstavuje prostredníctvom ukážok rukopisov literárnych diel uchovaných v Literárnom archíve SNK vývin jazyka a literatúry na území dnešného Slovenska, od najstaršieho - veľkomoravského obdobia, až po súčasnosť. Oboznamuje čitateľa s podobami slovenského jazyka, od kultúrnej slovenčiny cez bernolákovčinu, štúrovskú spisovnú slovenčinu, matičné a martinské obdobie, medzivojnové a povojnové obdobie, až do dnešných dní.

Karol Horák podobne ako Pavel Hrúz či Pavel Vilikovský svojou predchádzajúcou tvorbou narúšal dobové doktríny socialistického realizmu, lyrizoval a subjektivizoval aj sociálnu tému, neustále skúšal tvarové možnosti diela a demýtizoval viaceré historické osobnosti. Jeho texty však prostredníctvom jazykových hier a formálnych experimentov často skepticky a naliehavo vypovedajú o človeku i spoločnosti, teda nerezignujú na sémantiku diela a (tradičné) hodnoty. V súbore Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia.

Milčák vo svojej poslednej monografii načrtáva možnú typológiu hypostazovaného subjektu. Nejde mu však len o terminologické spr Autorova perspektíva vychádza z paradigmatickej opozície súčasnej lyriky, teda z istej tenzie medzi tým, čo sa v lyrike vníma ako tradičné a normatívne, a tým, čo vzniká v súčasnej básnickej produkcii zásluhou ozvláštňujúcich postupov a inovácií. Úvahy vychádzajú z lektúry básnických textov Rudolfa Juroleka, Evy Luky, Teda Hughesa, Zbigniewa Herberta, Arpáda Tözséra, Ivana Štrpku, Valerija Kupku a iných autorov. esnenie pri narábaní s kategóriou subjektu, ale aj o hľadanie istého hierarchizujúceho systému.

Monografia je významným príspevkom k hlbšiemu poznaniu literárneho diela Pavla Gašparoviča Hlbinu - priekopníka a ústrednej osobnosti slovenskej katolíckej moderny. Centrom pozornosti autora sa stala básnikova tvorba z 30. rokov minulého storočia, ktorá predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Výsledkom rozboru básnických zbierok, časopisecky publikovaných básní, archívnych materiálov, rozhovorov s autorom, autorových článkov a literárnej pozostalosti (spolu s vhodne uplatneným prepojením literárno-historického a interpretačného prístupu) je komplexný pohľad nie len na osobnosť básnika a jeho tvorbu, ale aj na atmosféru v slovenskom literárnom prostredí v čase prvej republiky.

Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy?

V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého devätnásteho storočia, zachytilo umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.