Sprachwissenschaft

Publikácia je lingvistickým príspevkom do širokej interdisciplinárnej diskusie o diskriminácii. Diskriminačná inštrumentalizácia jazyka znamená používanie jazyka ako nástroja a prostriedku diskriminácie, ale aj jeho zneužívanie ako diskriminačného dôvodu. Základnou otázkou výskumu bolo, ako sa jazyk, resp. jazyková komunikácia podieľa na tvorení diskriminačných vzťahov a vo všeobecnosti na tvorení diskriminácie ako sociálnej reality. Cieľom výskumu bolo na textových materiáloch rôzneho druhu demonštrovať inštrumentalizáciu jazyka vo vybraných spoločenských oblastiach (komerčná, mediálna, politická) a vzťahoch (interindividuálna, inštitucionálna, resp. systémová, kultúrna). Výskum diskriminačnej inštrumentalizácie jazyka bol realizovaný prostredníctvom metód kritickej diskurznej analýzy. Z metodologického hľadiska sa v skúmanej otázke (Ako sa jazyk podieľa na tvorbe diskriminácie?) uplatňuje komunikačno-pragmatický prístup, pretože jazyk a jazykovú komunikácia je chápaná ako spôsob dosahovania istých cieľov používateľov jazyka v jazykovej interakcii, v istom kontexte.

Z obsahu: Kríza človeka a súčasná literatúra. Július Barč-Ivan. Príspevky zo seminára o G.K.Zechenterovi - Laskomerskom.

Príručka slovenského jazyka pre každého ponúka základný prehľad slovenskej gramatiky jednoducho, prehľadne, bez odborných výrazov. Kniha je plná príkladov z každodennej praxe, vďaka ktorým odhalíte, ktoré časté chyby v našom jazyku používate. Príručka je vhodná do domácností ako prvá pomoc pri pochopení slovenskej gramatiky, pravopisu a formálneho písania. Je vhodná pre rodičov, ktorí sa učia s deťmi, pre tínedžerov, pre manažérov, pre milovníkov slovenčiny, aj pre tých, ktorí sa chcú pri učení zabaviť a pripomenúť si školské vedomosti na praktických príkladoch a nie prostredníctvom nič nehovoriacich učebnicových poučiek. Publikácia predstavuje užitočný jazykový manuál pre pracovnú prax. Ponúka základné pravidlá pre spisovný jazykový prejav, aj pre správnu formálnu korešpondenciu, akou sú dnes e-maily či pracovné dokumenty. Vďaka prehľadnej grafike si dokážete osvojiť gramaticky správne tvary a v kapitolách s testami si môžete svoje novonadobudnuté vedomosti precvičiť.

Práca ukazuje Slovník súčasného slovenského jazyka z pohľadu kodifikácie. Pre slovenské spisovnojazykové prostredie, v ktorom tento slovník vzniká (doteraz vyšli štyri zväzky), je príznačné uplatňovanie protichodných kodifikačných postojov ku konceptom používateľ jazyka, norma a spisovnosť. Text čitateľovi priblíži, ako k nim pristupuje autorsko-redaktorský kolektív slovníka aj ako sa dané východiská premietajú do jeho lexikografickej praxe, napr. pri určovaní príslušnosti slov k jednotlivým typom nespisovnej lexiky alebo pri spracúvaní anglicizmov. Priestor dostanú aj postoje používateľov. Čitateľ sa tiež dozvie, akú úlohu pri zisťovaní normy hrá frekvencia jazykových prostriedkov a akú ohľad na ich fungovanie v diferencovaných komunikačných prostrediach. V tejto súvislosti práca nemohla obísť fakt, že eróziu komunikačných noriem vo verejnom prostredí sprevádza akceptácia, až preferencia verbálnej agresie.

Predkladaná publikácia Povaha jazyka a jej poznávanie je voľným pokračovaním série Človek a jeho jazyk venovanej vedeckému odkazu profesora Jána Horeckého a vychádza pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Aj tento zväzok ponúka štúdie so zameraním na inšpiračný potenciál jeho diela, takže sa v nich odrážajú témy ako všeobecná jazykoveda a metodológia, spisovný jazyk a jazyková kultúra, jazyk v spoločnosti a komunikácii, slovo a slovná zásoba a v neposlednom rade terminológia. Autori štúdií ich publikovaním nielenže prejavili svoju úctu a rešpekt voči jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej lingvistiky, ukázali tiež profesora Horeckého ako nedoceniteľného inšpirátora a duchovne stále prítomnú osobnosť.

Slovník slovenských nárečí, 3. zv. (Poza – R) ponúka na 816 stranách obraz o slovnej zásobe miestnych dialektov z celého územia Slovenska. Predstavená nárečová lexika (písmen P – R) rozširuje poznatky o vývinových fázach nespisovnej variety slovenského jazyka, o premenlivosti slovenčiny zachytenej jedinečným celoplošným výskumom v 20. storočí, zároveň je odrazom života a kultúry našich predkov, ktoré sa nenávratne premieňajú a vytrácajú. Slovník je vedecké, no čitateľsky pútavé lexikografické dielo pre širokú verejnosť, ale i pre odborníkov najmä z humanitných či spoločenskovedných oblastí. Ďalších 10 678 abecedne radených hesiel prispieva k výskumu genetických súvislostí vo vývine slovnej zásoby slovanských jazykov, ale i jazykových kontaktov slovenčiny napr. s nemčinou, maďarčinou, latinčinou v prirodzenom, neregulovanom jazyku, predovšetkým v jeho hovorenej podobe. Autori tretieho zväzku metodologicky nadväzujú na koncepciu predstavenú v 1. zväzku slovníka, jej novátorské rozvíjanie v lexikografickom spracovaní vybraných javov vysvetľujú v Predhovore diela s rozšíreným pomocným aparátom. Je pútavé sledovať slovnodruhovú, funkčnú, významovú, štylistickú či tematickú rozvrstvenosť predstavenej nárečovej lexiky.

Obsiahly súbor odborných príspevkov je tematicky zameraný na hodnotenie kultúrnosti slovenského spisovného jazyka, v interakcii medzi jazykom a spoločnosťou. Zahŕňa témy z všeobecnej jazykovedy, teórie komunikácie, jazykovej kultúry, lexikológie, onomastiky, mediálnej a politickej komunikácie, sociolingvistiky a literárnej vedy. Zjednocujúcim prvkom je chápanie jazyka ako systému výrazových prostriedkov na uchovávanie a sprostredkúvanie kultúrnych hodnôt medzi generáciami. Dielo môže byť užitočné pre používateľov jazyka v rôznych komunikačných sférach (školy, médiá, inštitúcie, literatúra a pod.) Mapujú súčasný stav spisovnej slovenčiny s ohľadom na formovanie úzu a dynamiku jazykovej praxe.

Jazyk vzišiel zo sociálnej praxe a súčasne ju vytváral, v nej sa reprodukuje a rozvíja a zároveň je prostriedok na zachovanie sociálneho života a jeho prispôsobovania meniacim sa potrebám a záujmom členov spoločnosti, takže kto chce rozumieť jazykovej realite, nemôže odhliadať od existenčnej spätosti jazyka a spoločenskej praxe. Kniha ponúka komplex rozpracovaných konceptov, ktoré sú kľúčové pre hlbšie poznanie vzájomného pôsobenia nositeľov jazyka v komunikácii a ich vplyvu na kultivovanie sociálneho života. Vyzdvihuje sa v nej kultúra jazykovej komunikácie ako prostriedok kultúrneho vzostupu spoločnosti aj ako ukazovateľ jej kultúrnej úrovne. V tomto myšlienkovom rámci sa vysvetľuje inkluzívna komunikácia, podporujúca sociálny pohyb k inkluzívnej spoločnosti, a rekonštruujú sa procesy, v ktorých sa formoval subjekt takej komunikácie. Výklady sú založené na analýzach a interpretáciách z perspektívy tohto subjektu, vnímaného ako praktický jazykový odborník, ktorý ovláda svoj jazyk prostredníctvom jazykovej praxe, a tak sa niekedy dostáva do konfliktu so školeným jazykovým odborníkom.

Monografia prináša všetky dostupné doterajšie poznatky o dialektoch (zvukovej a tvaroslovnej roviny) nárečovo výrazne diferencovaného jazykového priestoru horných Kysúc v okrese Čadca. Autorka na podkladoch vlastného nárečového materiálu aktualizuje výskum v regióne. Poskytuje vyčerpávajúci opis súčasných reflexov za praslovanské hlásky. V kontexte doterajších jazykovedných poznatkov, výkladov, interpretácií a implementácií, ako aj doteraz nepublikovaných archívnych zápisov, s využitím synchrónno-diachrónnej metódy, podáva ucelený pohľad na vnútornú nárečovú diferenciáciu dialektov skúmanej oblasti. Upozorňuje na systémové javy, osobitosti, jemné rozdiely a výrazné lokálne príznakové archaizmy v dvoch vývinovo odlišných skupinách nárečí. Prináša nové pohľady a interpretácie nárečovej situácie v symbióze s najnovšími historickými poznatkami o osídľovaní Kysúc – územia na slovensko-poľsko-českom pomedzí. Neoddeliteľnou súčasťou práce je kapitola o toponymách, ktoré sú živým dôkazom histórie a procesu osídľovania tohto regiónu.

Publikácia je tematicky zameraná na jazyk súčasných slovenských seniorov. Úvod monografie obsahuje rôzne pohľady na to, kto je v súčasnej spoločnosti vnímaný ako „senior“. Prvá polovica publikácie obsahuje charakteristiku obrazu starších dospelých na základe analýzy súčasného slovenského diskurzu (konkrétne analýzy materiálov z oblasti frazeológie, reklamy, databázy Slovenského národného korpusu a politických prejavov). Vychádza sa pritom z tézy, že štandardizovaný diskurz o senioroch a ich jazykovom správaní ovplyvňuje ich reálne (jazykové) správanie. Druhá polovica publikácie obsahuje sociolingvistický výskum zameraný na zistenie postojov seniorov k anglicizmom v slovenčine, ktorý prebiehal formou rozhovorov. V závere publikácie sa nachádza návrh príručného slovníka anglicizmov pre seniorov, ktorý by mohol byť praktickou pomôckou pre starších používateľov jazyka v každodennej interakcii.

Korpusová lingvistika predstavuje rozvíjajúcu sa oblasť poznávania jazyka. Ako však uvádza Aristoteles v úvode svojej Metafyziky, poznanie v zmysle pravej múdrosti spočíva v odhaľovaní príčin medzi javmi. Predkladaná práca je preto pokusom o usúvzťažnenie rôznorodej oblasti výskumu korpusovej lingvistiky s jej filozofickými aspektmi, s filozofickými myšlienkami, ktoré sa týkajú vzájomného vzťahu skutočnosti, mysle a jazyka.

Z obsahu: Skloňovanie neživotných maskulín zakončených na –r, -l. Zmiešané skkoňovanie neživotných maskulín. Dvojrodovostˇ substantív s príponou –isko. mená s latinsko-románským šlachtickým predikátom v súčasnej slovenčine. Epistemicko-senzorické polosponové verbá v slovenčine. Súčasné spoločenské vztˇahy a slovenčina (na príklade rodovo vyváženého jazyka). Školský bilingvizmus.

Kolektívna monografia je výsledkom dvojročnej spoločnej práce medzinárodného kolektívu vedcov z Ruska, Bulharska a Slovenska na tému Lingvistická a etnokultúrna dynamika tradičných i netradičných hodnôt v slovanskom svete. Z tém: Obraz Boha v jazyku ako nástroji komunikácie a axiologické aspekty sviatku a sviatočnosti; Tradičné hodnoty späté s mníšskym životom v kontexte byzantsko-slovanskej tradície na Slovensku v 18. – 19. storočí; Axiológia zdravia a choroby v tradičnej slovenskej kultúre; Memetika ako prejav kultúrnej komunikácie atď.

Publikácia predstavuje voľné pokračovanie série Človek a jeho jazyk a usiluje sa predstaviť dielo Jána Horeckého ako zdroj inšpirácií pri ďalšom skúmaní jazyka a terminológie v historickom i systémovom aspekte. S týmto cieľom zostavovatelia prinášajú výber štúdií a textov J. Horeckého, v ktorých sa autor zamýšľal nad kľúčovými terminologickými a onomaziologickými otázkami, akými sú teoretické otázky terminológie, vzťah termínu a pojmu, onomaziologické hľadisko termínotvorby či sémantické vzťahy v terminológii, jej interlingválne skúmanie a ustaľovanie slovenskej terminológie. Na inšpiračný potenciál prác J. Horeckého sa poukazuje v štúdii J. Levickej o slovenskej terminológii v kontexte jazykovo-spoločenskej situácie 60. rokov 20. storočia a v štúdii M. Zumríka, v ktorej porovnáva Horeckého chápanie pojmu s procedurálnou teóriou pojmu. Špecifickosťou tohto zväzku je bilingválne slovensko-anglické spracovanie, ktorého cieľom je sprostredkovanie terminologického uvažovania a prác profesora Jána Horeckého nielen slovenskému, ale aj zahraničnému čitateľovi.