Zeitgeschichte

Adolf Záturecký bol výraznou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú kariéru začal ako advokát v Rimavskej Sobote. Stal sa súčasťou úzkej skupiny advokátov, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti. Po vzniku Česko-Slovenska začal pôsobiť na Najvyššom súde ČSR. V roku 1935 sa stal druhým predsedom tohto súdu. Aj v náročnej úlohe sudcu si uvedomoval význam teórie pre rozvoj slovenskej právnej kultúry. Spolu s Vladimírom Fajnorom vydal monografiu Nástin súkromného práva platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Vo vývoji slovenskej právnej terminológie zohral výnimočnú úlohu. Bol spoluautorom právnického terminologického maďarsko-slovenského a slovensko-maďarského slovníka. Výraznou mierou prispel nielen k rozvoju právnej vedy a právnej terminológie, ale aj k vytvoreniu demokratického súdnictva. Ako prvý slovenský právnik zastával funkciu podpredsedu Ústavného súdu ČSR. Po zániku Československa pokračoval vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu na Slovensku a po oslobodení sa stal predsedom Najvyššieho súdu v Bratislave.

„… Dérerova analýza obdobia, ktoré predchádzalo Mníchovskej dohode, je nesporne zaujímavým príspevkom do dejín českého a slovenského politického myslenia. Dérer napísal svojho Antifierlingera v rokoch cenzúry a komunistického monopolu na interpretáciu dejín. Napriek tomu, že ho komunistický režim prenasledoval, väznil a odsúdil ho aj na prepadnutie osobného majetku, nedal sa ním zlomiť a umlčať. V rozsiahlom diele písanom „do šuflíka“ o udalostiach a politických aktéroch, z ktorých mnohých ako dlhoročný politický činiteľ poznal, sa prezentoval i osobným svedectvom a originálnymi teoretickými úvahami…“    Milan Katuninec

Železniční doprava na Slovensku zažila v první polovině 20. století dramatický vývoj. Historici Miroslav Sabol a Ľudovít Hallon ji sledují v období od vzniku Československa po nástup komunistického režimu. Vracejí se však i k době před založením společného státu, kdy na českém a slovenském území panovala odlišná specifika vycházející ze začlenění drah pod rakouskou a uherskou železniční síť. Hlavním úkolem nového státu tak bylo legislativně sjednotit Československé dráhy a především propojit východní a západní část republiky novými železničními tepnami. Docházelo k mohutné výstavbě tratí a zavedení nových spojů jako legendární Slovenská strela nebo Tatranský expres, ale zároveň probíhaly spory související s rakousko-uherským dědictvím zejména kvůli nostrifikaci a tarifní politice. Autoři se věnují také období Slovenského státu za druhé světové války a následné urychlené rekonstrukci drah po přechodu fronty, kdy byla slovenská část železnic oproti českým zemím značně poškozena.

Publikácia venuje pozornosť výrazným postavám a osobnostiam činným v politických stranách a inom verejnom priestore z radov tých, ktorí boli na postoch pedagógov, učiteľov, ale aj tých, ktorí boli pôvodným povolaním učiteľmi a zanechali výraznú politicko-stranícku stopu. Taktiež aj postavám a osobnostiam, ktoré pôsobili pri vzniku národných, regionálnych kultúrnych, osvetových, vzdelávacích a školských inštitúcií. Politické strany boli zainteresované na výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom učiteľov straníkov pôsobiacich v školách, ministerstvách, v ich odboroch a často i vo vláde.

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945-1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú aj údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý a presný pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate Židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatná kapitola je venovaná politickým procesom na Slovensku, ale tiež sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita atď.). V ďalšom texte sa autori zaoberajú reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

Publikácia je piatym zväzkom dlhodobého projektu Historického ústavu SAV – Dejiny Slovenska v 20. storočí. Publikácia je rozdelená na dve relevantné časti – prvá, s názvom Obmedzená demokracia (1945 - 1948), sa zaoberá prvým povojnovým obdobím. Československo sa po skončení 2. svetovej vojny ocitlo vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo malo determinujúci vplyv i na vývoj slovenskej spoločnosti. Druhá časť publikácie (s názvom Od februára 1948 do konca 50. rokov) mapuje obdobie, ktoré sa začalo štátnym prevratom v roku 1948 a nastolením monopolu moci komunistickej strany. Československo sa stalo pevnou súčasťou sovietskeho mocenského bloku a stalo sa jeho integrálnou súčasťou v konfrontácii medzi Východom a Západom. V priebehu niekoľkých mesiacov po prevrate sa vytvoril komunistický totalitný systém – v ňom síce existoval Národný front ako politická inštitúcia, no stal sa len fasádou na zakrytie fungovania komunistickej diktatúry.

Záverečný diel trilógie, ktorá nie je ďalšou historickou faktografiou na danú tému. Je unikátnou kronikou osobných príbehov v rámci dramatických historických udalostí, ktoré v súčte vydávajú na epos o tom, ako sa v pôrodných bolestiach svetovej vojny a vlastnej krvi rodil moderný slovenský národ. Po 1. a 2. diele, ktoré sa venujú obdobiu augusta a septembra roku 1944, tretia kniha uzatvára kroniku osobných príbehov účastníkov Povstania aj ďalších ľudí, ktoré sa odohrali v októbri 1944. Aj teraz na každý deň tejto kroniky pripadá vždy aj jeden výnimočný príbeh či ľudský osud. Prelína sa tu tak unikátnym spôsobom všeobecná história s osobnými dejinami.

Prvá časť knihy obsahuje zoznam miest, obcí a osád postihnutých nacistickými represáliami, informácie o nemeckých špeciálnych protipartizánskych a zvláštnych jednotkách, štruktúru Pohotovostnej skupiny H a zloženie jednotlivých pohotovostných oddielov. Taktiež je tam opísaná organizácia a štruktúra Ústredne štátnej bezpečnosti, pôsobenie Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, nemeckej domobrany Heimatschutz, maďarskej Strany šípových krížov a maďarských žandárov. Podrobne sú spracované nacistické a gardistické represálie v jednotlivých mestách, obciach a osadách na celom Slovensku v období od konca augusta 1944 do konca apríla 1945.

Druhá časť knihy opisuje zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou. Začína partizánskymi popravami pred začiatkom SNP, pokračuje hromadným vraždením počas jesene 1944, do ktorého sa zapojili aj príslušníci povstaleckej armády a končí terorom partizánov od potlačenia SNP do hôr až do oslobodenia. Okrem toho sa čitateľ dočíta aj o ostatných vojnových zločinoch, ktoré na Slovensku spáchali príslušníci osloboditeľských jednotiek – sovietski a rumunskí vojaci. Niekoľko vojnových zločinov majú na svedomí i slovenskí vojaci na východnom fronte počas útoku na Sovietsky zväz. Bohužiaľ vraždenie a popravy pokračovali aj na území obnovenej ČSR tesne po skončení 2. svetovej vojny. 

Bolesť v kameni ukrytá: Autor na príklade vyše štyristo zmapovanýchpamätníkov na Slovensku ukazuje na rôznych úrovniach dobové prístupy k téme, pričom výpovednú hodnotumá nielen ich vzhľad a symbolika, nápisy, umiestneniači autori, financovanie a materiál, ale aj rituály okolonich a ich osudy. Rovnako dôležitý je detailnejší prístup k piatimvybraným a azda najzaujímavejším pamätníkom naSlovensku, čo obohacuje naše poznanie, veď takáto práca s celoslovenským záberom vznikla po prvýkrátod čias dnes už klasického textu Ľubomíra Liptáka.Zaujímavé sú aj slovensko-maďarské, česko-slovenské,ale i legionársko-vojenské vnímania pamätníkov.Obrázková príloha je nevyhnutnou a organickou súčasťou knihy.Prácu vnímam a považujem za dobre napísanýa atraktívny text s nezanedbateľným vedeckýmprínosom na pomedzí viacerých vedeckých disciplín.

újjászületése.

Kniha o povodni z roku 1965, keď Dunaj ohrozil Žitný ostrov a vylial sa 15.6.1965 pri Patinciach a 17.6.1965 pri Čičove. Budúci rok spomíname na 60. výročie tejto udalosti.

Najviac zaplavil okres Komárno, kde vtedy žilo vyše 67 000 obyvateľov, z toho vyše 60 %, čiže cca 43 000 museli evakuovat. Voda spôsobila značné škody. Bola ohrozená aj táto neďaleká obec Veľké Kosihy, kde vtedy sa žilo 1 327 obyvateľov, z toho 97 % bolo tiež evakuovaných. Vtedy tu bolo 270 rodinných domov, ktoré sa alebo zrútili alebo boli značne poškodené. Dunaj kulminoval s 795 cm, vyššie ako pri predchádzajúcej povodni z roku 1954, vtedy bola 735 cm.

Vďaka pomoci štátnych orgánov a obyvateľov obce ku strate na životoch neprišlo. Zároveň Žitný ostrov dostal pomoc na novovýstavbu vo výške 1 000 000 Kčs a aj 1. tajomník vtedajšej KSČ po jeho návšteve v Komárne vyhlásil, že Žitný ostrov treba znovu vybudovať. Môj otec v roku 1965 písal obecnú Kroniku, a opísal samotnú udalosť povodne, ako sa žilo v dedine počas týchto dní, ďalej ako sa dobudovala obec počas nasledujúcich 10 rokov.

S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny?

Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu.

„Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik Tabery

Milí priatelia, je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“. omáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského) * 13. február 1968 † 23. marec 2014.

Koldům v Litvínově je unikátní stavbou, která učila nájemníky v 50. letech minulého století kolektivně žít. Záměrem bylo ušetřit čas a nabídnout pod jednou střechou vše, co člověk potřebuje. Koldům měl ženu osvobodit od domácích činností, aby se mohla věnovat práci v továrně nebo na úřadě. Jak experiment dopadl a jak na život v Koldomu vzpomínají první nájemníci?

Obrazová publikace populární formou a prostřednictvím unikátních fotografií popisuje vznik této monumentální stavby a přibližuje čtenáři život v ní.