Philosophie

Zborník štúdií pod názvom Sociálno-etické idey v súčasnej ruskej filozofii v kontexte slovanského sveta, sa usiluje nájsť odpovede na otázku, ktoré idey najviac rezonujú v súčasnej ruskej filozofii? Prostredníctvom štrnástich autorov (Rusov, Slovákov, Čechov, Poliakov), účastníkov medzinárodnej vedeckej konferencie (uskutočnenej 5. mája 2015 na pôde Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave), ktorá bola súčasťou riešenia vedecko-výskumnej grantovej úlohy (VEGA č. 1/0061/14 na tému Sociálno-etické motívy v súčasnej ruskej filozofii), prinášame nové pohľady. Všetci prizvaní prednášatelia svojou kompetentnosťou v oblasti ruskej filozofie ukazujú, že ruské idey sú v slovanskom svete aj v súčasnosti živé, a to napriek tomu, že každý z prednášajúcich nahliadal na tieto idey „po svojom“.

Druhý zväzok vybraných štúdií autora, ktoré vznikli v rokoch 1989 – 2013, sa zameriava na jednu z centrálnych filozofických disciplín – filozofickú antropológiu. Do tohto súboru sú zahrnuté len tie štúdie, v ktorých autor nastoľuje kľúčové problémy a pokúša sa pre ne nájsť nové riešenia.

Antisemitizmus predstavuje špecifický variant ľudskej predpojatosti, ktorého pochopenie môže prispieť k zodpovedaniu širšej otázky predsudkov. Univerzálnu a v zásade prenosnú povahu predpojatosti a jej schopnosť absorbovať rozmanité ideologické zdroje a východiská sa práca snaží preukázať prostredníctvom filozofickej analýzy základných príčin, štruktúr a mechanizmov protižidovského sentimentu a jeho miesta v individuálnej a spoločenskej realite. Skúmanie si kladie tri základné otázky: Čo je antisemitizmus? Ktoré sú jeho základné charakteristiky? Čo nám môže antisemitizmus povedať o predsudkoch ako takých? Horizontálnym cieľom práce je spochybnenie tradičnej predstavy o bytostnej iracionálnosti predsudkov. Práca sa preto zameriava na komplexnosť vzťahu medzi predsudkami a (i)racionalitou, ktorý je kľúčom k pochopeniu pôvodu nášho sklonu k nenávisti inakosti. Predsudky nie sú fenoménom závislým výlučne na miere rozumnosti, vzdelania či sociálnom pôvode ich nositeľa. Naopak, predsudky nachádzame vo významnej miere aj u jedincov, ktorých intelekt a rozhľadenosť sú obrovské a sociálna situácia uspokojivá. Okrem toho, na rozdiel od živelnej nenávisti nevzdelanca, predpojatá argumentácia intelektuála nachádza najlepšieho spojenca práve v rozume. Racionalizovanie (intelektualizovanie) možno považovať za jednu z vitálnych stratégií predpojatosti v jej boji o prežitie.

Predkladaná publikácia sa pokúša priblížiť tému postupných i rýchlych, zásadných i povrchných, dramatických i plynulých sociálnych zmien v poslednom období a naznačiť možné budúce vývojové trajektórie. Otvára transdisciplinárne a interdisciplinárne rozbory na pomedzí filozofie, politológie, sociológie globálnych štúdií a kultúrnych štúdii.