Architektur

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Veľká kniha architektúry elektrární na Slovensku — od historických až po atómové stroje. Na Slovensku sa dodnes zachovali závody, ktoré sú funkčnými múzeami. Historičky industriálu Eva Belláková a Veronika Chládeková navštívili spoločne s fotografom Matejom Hakárom 21 vybraných prevádzok od Bratislavy cez Mochovce, hornú Nitru, Kremnicu, Kežmarok až po Vojany. Zrkadlí sa v nich vývoj architektúry 20. storočia. Novou prioritou sa však stáva vplyv na životné prostredie. Elektrárne v knihe: Nadabula – Rožňava, Hlohovec, Piešťany, Huncovce – Kežmarok, Handlová, Trnava, Trenčianske Teplice, Kremnica, Bratislava, Jasenie, Staré Hory – Dolný Jelenec, Ladce, Zemianske Kostoľany – Nováky, Dobšiná, Trenčín, Vojany, Jaslovské Bohunice, Čierny Váh, Kráľová, Mochovce, Malženice

Henrieta Moravčíková je historičkou a kritičkou architektúry. V rozhovore s novinárom Patrikom Garajom hovorí o spoločenských presahoch architektonickej tvorby, o aktívnom prístupe k ochrane významných diel modernej architektúry, o vzdelávaní mladých profesionálov, práci na medzinárodne oceňovaných publikáciách a o vlastnej profesijnej ceste.

„Všetci sme istým spôsobom vystavení účinkom architektonických a urbanistických riešení. Architektúra je vecou verejnou, a preto je veľmi mocným nástrojom. Dokáže človeka determinovať a ovplyvňovať, organizovať aj väčšie skupiny ľudí, spoločenstvá a masy. To je veľmi dôležité. Okrem toho, že je výtvarným alebo formálnym prvkom, je architektúra spoločenským fenoménom. Možno aj preto je pre mňa taká zaujímavá.“

Publikácia sa venuje rozvoju centra mesta Bratislavy, je to prehľad architektúry mesta po roku 1990. Autorský výber obsahuje 346 položiek s popisom a fotografiou. Grafické riešenie publikácie dopĺňajú prehľadné mapky, schémy a tiež foto z dronu. Autor člení centrum mesta na niekoľko častí. V strede územia je Historické jadro, ktoré je tiež podrobnejšie rozdelené na bloky a jednotlivé upravené, rekonštruované i nové budovy majú svoj popis a foto. Atlas obsahuje aj rozostavané väčšie zámery v centre mesta. Bratislava tak má prvý prehľad architektúry po roku 1990. Publikácia obsahuje aj súbor ďalších budov a menný register autorov, architektov jednotlivých budov, ktoré sú popísané.

kolokvia.

Zborník je zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na vedeckom kolokviu konanom pri príležitosti ukončenia rozsiahleho pamiatkového výskumu Kostola sv. Mikuláša v roku 2019. Architektonicko-historický, reštaurátorský a archeologický výskum sa zameral najmä na identifikáciu najstarších vývojových fáz kostola, listinne doloženého v roku 1262 a v staršej literatúre datovaného do roku 1221. V prvej etape výskumu bola v presbytériu objavená jedinečná celoplošná fresková výzdoba, dnes už zreštaurovaná. Objavené boli tiež zamurované románske okná nad emporou a vo východnej stene bočnej lode, čo potvrdilo predpoklad, že celé trojlodie bolo vystavané v románskom období. Archeológovia zasa datujú najstaršie nivelety interiérových podláh a prvý horizont pochovávania na cintoríne do obdobia 10. - 11. storočia. Prekvapujúce nové poznatky vypovedajúce o dôležitosti regionálneho centra a naznačujúce dávnu tradíciu sakrálneho miesta budú zaiste vážnym podnetom pre ďalšie odborné diskusie a interpretácie.