Táto monografická štúdia je ojedinelá v slovenskej jazykovede. Autor v nej predkladá originálnu koncepciu zložených jazykových útvarov. Chápe ich ako prejav uplatnovania princípu zloženosti (analytizmu) v stavbe jazykových jednotiek, pričom tento princíp podla autora jestvuje a funguje ako rovnocenný s principom jednoduchosti (systetizmu) v stavbe jazykových jednotiek. Zložené útvary si autor všíma na celej ploche diferencovanej jazykovej stavby, od zložených foném cez zložené morfémy, zložené slová a pomenovania, zložené výrazy, zložené útvary a po zložené syntaktické útvary. Je to svojou témou, koncepciou aj sposobom podania originálne vedecké dielo.
