Výskum, založený na autobiografickom rozprávaní cez prizmu takzvaných malých dejín, bol nasmerovaný na dve generácie narodené pred vojnou, resp. na prelome 40. a 50. rokov. Publikácia je pokusom o objektívnejší obraz nedávnej minulosti, poznačenej diktátom jednej strany, hoci, ako zdôrazňuje Profantová, cieľom nebola politická interpretácia vybraných problémov. Tými sú okrem iných aj móda, poľnohospodárstvo, bytová výstavba, vznik a vývoj priemyselného mesta či „socialistickej dediny“. Záverečnú kapitolu venuje autorka reflexii socialistickej každodennosti v anekdotách, pričom píše, že keby boli autoritatívne režimy múdre, tolerovali by politický vtip ako ventil uvoľnenia. Skutočnosťou však boli perzekúcie, možno aj pre takúto anekdotu. „V sibírskom tábore sa pýta jeden trestanec druhého: Prečo si tu? - Lebo som sa v tridsiatom deviatom zle vyjadril o súdruhovi Popovovi. A ty? - Lebo som sa v štyridsiatom treťom dobre vyjadril o súdruhovi Popovovi. - Potom sa obaja pozrú na tretieho: A ty? - Ja som súdruh Popov.“
