Táto monografia je prvým krokom k ďalšiemu výskumu komplexnej a perspektívne interdisciplinárnej povahy. Jej autori odkrývajú hodnoty príležitostnej poézie ako skutočne dôležitého prostriedku literárnej komunikácie. Analytické sondy do tvorby troch významných postáv slovenského literárneho života, Juraja Palkoviča (1769 - 1850), Bohuslava Tablica (1769 - 1832) a Pavla Jozefa Šafárika (1795 - 1861), svedčia o tom, že na prelome 18. a 19. storočia bola príležitostná poézia pevnou súčasťou básnickej produkcie literárne činných osobností a zároveň poskytovala autorom dostatok príležitostí na realizovanie vlastných básnických ambícií i špecifických literárnych zámerov či estetických cieľov. Výber týchto básnikov pritom nie je náhodný, všetci traja sú totiž autormi prvých básnických zbierok svetského charakteru v dejinách slovenskej literatúry.
