spoločnosti.
Monografia sa zaoberá podnikateľskými elitami a dejinami Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti, ktorá patrila od svojho založenia v roku 1881 až do zániku v roku 1945 k najväčším podnikom stredoeurópskeho regiónu. Kniha načrtáva teoretické východiská výskumu hospodárskych elít s hlavným zreteľom na novátorstvo a na aplikáciu zahraničných trendov. Ťažisko práce predstavuje analýza moci, autority a kompetencie delegátov finančných inštitúcií a manažérov riaditeľskej rady, najvyššieho rozhodovacie orgánu spoločnosti. Pozornosť je venovaná i príjmom, pozíciám a služobnému postupu vyššieho manažmentu spoločnosti. Osobitná kapitola sa zaoberá dejinami záujmových podnikov spoločnosti v Krompachoch a Zvolene i banských závodov na Gemeri, ktoré sa rozpadom Uhorska a vznikom ČSR dostali kvôli novo vytýčeným štátnym hraniciam do novej, radikálne zmenenej ekonomickej a finančnej situácie. Práca skúma kroky manažmentu spoločnosti pod vedením generálneho riaditeľa Pála Bíróoa zamerané na konsolidáciu afilovaných podnikov a na dosiahnutie medzištátnej dohody medzi ČSR a Maďarskom, v ktorej roku 1922 československá vláda uznala právnu a hospodársku jednotu spoločnosti. Monografia vďaka využitiu dokumentov z podnikového fondu spoločnosti napomáha lepšie porozumieť funkcii a postaveniu podnikateľských elít v stredoeurópskom priestore v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia.
