Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu. Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka.
Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili jeho životné cesty, alebo sa mu iba zazdali v ťaživých psychotických stavoch, a teraz ho vyzývajú na prehodnotenie jeho doterajšieho pohľadu na túto tému, ale aj na celý vlastný život a nastoľujú otázky viny a trestu, vyššej spravodlivosti a schopnosti človeka pochopiť zmysel toho všetkého v širokom kontexte presahujúcom jeho vlastnú životnú skúsenosť.
