Cechová organizácia predstavovala na našom území od prelomu 14. a 15. storočia bázu rozvoja remeselnej výroby, o ktorú sa opieralo hospodárstvo výsadných kráľovských miest a zemepanských miest. Cechy vytvárali ekonomické zázemie svojim členom a umožňovali majstrom – členom cechu pod ochranou cechových artikúl (štatútov) rozvíjať svoj obchod a remeslo. V zbierkach slovenských múzeí a vo fondoch archívov sú bohato zastúpené pamiatky vzťahujúce sa k cechom. Ide v prevažnej miere o cechové truhlice, zvolávacie tabuľky, zástavy, cechové písomnosti, cechovú fajansu, cínové riady a v neposlednom rade i cechové pečatidlá. Ich výskyt a zhotovovanie súviselo práve s rozvojom úradnej agendy cechov od konca 15. storočia. Spolu s cechovou truhlicou bolo pečatidlo najdôležitejším atribútom cechu, ktorý dával právnu silu písomnostiam vydávaným cechom. Cechové pečatidlá popri stránke úradnej vynikajú aj pestrosťou umeleckého stvárnenia, keďže takmer vo všetkých prípadoch išlo o vysoko kvalitnú prácu rytca či zlatníka.
Zámerom tejto publikácie je predstaviť vznik a vývoj cechovej sfragistiky v Bratislave na základe súboru pečatidiel a ich odtlačkov, význam cechového pečatidla v živote cechu a jeho používanie. V práci sa ďalej kladie dôraz na ikonografiu a bohatú symboliku prislúchajúcu jednotlivým remeslám, výtvarné stvárnenie i diplomatické zhodnotenie pečatidla. Dôležitým prvkom je taktiež zhodnotenie vonkajších znakov pečatidiel – materiál používaný pri ich zhotovovaní, rozmery a stupeň umeleckého prevedenia. Podstatnou a integrálnou časťou publikácie je vedecký katalóg pečatidiel a pečatí.
