Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava) je na vizuálnej scéne známa aj neznáma. Jej tvorba s východiskom v textilnom médiu priniesla na výtvarnú scénu ekologické témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie či materiálovú empatiu. Prvá monografia mapuje tvorbu autorky a stopu, ktorú zanechala na výtvarnej scéne a v pamäti jej blízkych, priateľov a kolegov. Ukazuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej života a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy, viac ako konečný artefakt. Ambíciou publikácie nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa predčasne uzavrelo. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a zápalnou osobnosťou bola, aj to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.
