Ordály, či inak nazývané aj božie súdy, predstavujú jednu z "najexotickejších" zvyklostí európskeho stredoveku. Rozhodnutie orientovať štúdium tohto jedinečného historického fenoménu na prostredie stredovekého Uhorska je vyvolané jeho nedostatočným spracovaním v maďarskej, slovenskej či európskej historiografi. Cieľom bolo presiahnuť zaužívané paradigmy staršej historiografie a odpútať sa od neustálej reprodukcie formálnej stránky božích súdov. Na príklade prameňov uhorskej proveniencie sú ordály analyzované v zmysle historicko-antropologických prístupov, čoho výsledkom je interpretácia ideového pozadia a existenčných predpokladov tejto právnej ustanovizne. Vo výsledku by sa tak malo dospieť k lepšiemu porozumeniu danej problematike. Druhú oblasť, ktorej je venovaná pozornosť, predstavuje úloha ordálov v spoločnosti stredovekého Uhorska. Opäť na príklade dostupných prameňov je prezentovaná ich funkcia pri riešení ľudských konfliktov spojených s rôznymi spoločenskými zmenami. Zdôrazňuje sa význam ordálov pri zabezpečení právoplatnosti a akceptácie konečného rozhodnutia. Tretia časť publikácie približuje históriu súdnych súbojov v stredovekom Uhorsku a ich meniacu sa koncepciu, ktorá sa od formy božieho súdu transformovala do profánnej záležitosti vo veci cti. Záver tvorí diskusia o možných príčinách úpadku a zániku ordálov v študovanom geografickom priestore.
