Novohradská stolica sa dlhý čas netešila záujmu slovenských historikov napriek tomu, že tu bolo husté osídlenie už vo včasnom stredoveku a dlhý čas sa tu udržiavalo aj slovenské etnikum. Tomáš Sitár sa v hutnej skratke pokúsil priblížiť predhistorické a ranostredoveké osídlenie Novohradu, ktoré sa tu formovalo už pred našim letopočtom a, samozrejme, sústredil sa na včasný a vrcholný stredovek. Sleduje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či cestnú sieť. Hlavnou kapitolou je prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnosti zhrnuté dejiny jednotlivých sídiel, ktoré ležali na v úvode definovanom území. Samostatne podkapitoly majú kláštory, ktorých bolo na území Novohradu 17, ako aj hrady a hrádky, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 32. Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 543 základných a ďalších 51 sporných lokalitách.
