Kniha prináša svedectvo o potlačovaní slobody v komunistickom Československu. Zachytáva udalosť výstavy, ktorú ako ideologicky nevhodnú, zapečatila Štátna bezpečnosť a vystavené práce zhabala.
O udalostiach, ktoré výstave predchádzali o jej priebehu i dôsledkoch vo svojich textoch píšu jej tvorcovia (Ľubomír Badiar, Jaroslav Beliš, Erik Groch, Jozef Kužidlo, Milan Laciak, Dušan Očkovič, Daniel Pastirčák, Rudo Prekop a Edo Štefan) i návštevníci (Ivo Gil, Ondrej Priadka, Ivan Jurič, Marta Konečná a ďalší). Výpovede sú podávané formu ucelených esejí, úryvkov z listov, alebo prepisu rozhovorov. Publikácia je multi-žánrovým dokumentom: okrem dokumentárnych fotografií z výstavy, prináša i umelecké fotografie, reprodukcie obrazov a sôch, ktoré boli na výstave vystavené. V literárnej prílohe sú ukážky z poviedok a básní, ktoré tvorili súčasť výstavy.
