Geschichte

Edícia vydávaná Národným biografickým ústavom SNK nadväzuje na Slovenský biografický slovník. Jej súčasťou sú abecedne zoradené heslá známych i menej známych slovenských osobností od obdobia Veľkej Moravy do konca 20. storočia, pôsobiacich v rôznorodých oblastiach – kultúrnej, vedeckej, spoločenskej, hospodárskej i politickej. Projekt novokoncipovaného biografického lexikónu je plánovaný na 10 zväzkov. Posledné dva by mali vyjsť v nasledujúcich rokoch.

Na základe súboru pôdorysov stavieb zo 72 sídlisk z obdobia mladšej a neskorej doby kamennej z územia Slovenska kniha predstavuje konštrukčnú rôznorodosť dobového staviteľstva. Súpis stavieb poslúžil ako pramenná báza pre zmonitorovanie frekvencie výskytu konkrétnych stavebných typov nadzemných alebo zahĺbených stavieb. Typovo najreprezentatívnejšie pôdorysy boli použité na vytvorenie náčrtov oporných koncepcií jednotlivých typov budov. V nich sa dali rozpoznať a definovať staticky dôležité nosné základové body, základové konštrukčné línie či dôležité konštrukčné previazania. Práve špecifiká rôznych základových koncepcií tvoria podklad pre stavebno-konštrukčné interpretácie a ucelenejšie opisné architektonické rekonštrukcie najzachovalejších pôdorysných dispozícií nadzemných i zahĺbených stavieb v jednotlivých neolitických a eneolitických kultúrach na našom území.

Autorka podáva chronológiu od obdobia slovenského prisťahovalectva (od polovice 18. storočia), prvej školy, a uvedení sú aj velikáni, ktorí sa v tejto dedine narodili, ako aj ľudia zo strany, ktorí svojou činnosťou túto dedinku zveľadili.

V časoch panovania kráľa Bela IV. získala komunita mešťanov v Krupine svoje privilégiá, ktoré dali základ neskoršiemu krupinskému právu, s ktorým sa pri svojej práci stretol nejeden historik. Toto právo našlo okrem samotnej Krupiny uplatnenie aj v desiatkach ďalších lokalít. Výraznou mierou tak pomohlo rozvoju osídlenia na území Slovenska v stredoveku. Krupina v priebehu stredoveku vytvorila okolo seba rozsiahly právny okruh a neraz zasiahla aj do vývoja práva v celouhorskom kontexte. Doteraz však nevyšla práca, ktorá by sa touto témou zaoberala do hĺbky. Práve táto publikácia má toto biele miesto zaplniť. V prípade stredovekých uhorských miest ide ruka v ruke s privilégiami a právom aj ich samospráva. Richtár a mestská rada často tvorili súdny tribunál mesta. Popri súdnej funkcii richtár a mestská rada riešili rôzne otázky hospodárstva mesta, jeho fungovania a v neposlednom rade hájili záujmy mesta – často aj pred samotným panovníkom. Publikácia prezentuje vývoj a fungovanie samosprávy v stredovekej Krupine, kde môžeme nezriedka sledovať konanie konkrétnych mešťanov, ktorí doslova tvorili dejiny mesta. Publikácia prináša hlboký a analytický pohľad na vývoj samosprávy a práva v Krupine.

Pútavé portréty vyše 50 osobností, ktoré žili na našom území od 9. storočia až po súčasnosť. Nechýbajú medzi mená ako sv. Gorazd, sv. Ivan, sv. Bystrík, ale aj Ján Transcius-Tranovský, Anna Kolesárová, František Munk či Titus Zeman. Zoznam uzatvára osobnosť 20. a 21. storočia Ján Chryzostom Korec, ktorého autor nazýva „svedkom, vyznávačom a mysliteľom“.

Každá z predstavovaných osobností je hviezdou na „slovenskom duchovnom nebi“, hodná obdivu a nasledovania. Ich život sa vyznačuje pevným hodnotovým systémom zakoreneným v láske k Bohu, ktorý usmerňoval celý ich život, v mnohých prípadoch končiaci rozhodnutím obetovať sa za spoznanú pravdu.

Kolektívna monografia vo svojich tematických okruhoch poukazuje na jedinečné charakteristiky a osobitosti mestskej spoločnosti vrátane jej mentality, hodnôt a psychológie. Ide o sondy do dnes už strateného, no atraktívneho sveta mestských elít a okrajových, „poklesnutých“ skupín obyvateľstva. Autori prinášajú svoje pohľady na spomenutú problematiku vo vybraných stredoeurópskych mestách v časovom rozmedzí od stredoveku po 20. storočie. Prvá časť je venovaná mestským elitám, ich vzostupom, pôsobeniu a stratégiám „prežitia“ na popredných priečkach spoločenskej hierarchie. Život na opačnom konci urbánnej spoločnosti približuje druhá časť. Spoznávame v nej osudy tzv. „nepočestných“ jednotlivcov či profesií, ďalej postoj miest k sociálne slabším obyvateľom, zločinu alebo k rôznym náboženským menšinám. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedinci na vrchole i na okraji žili v mestách akoby oddelene. No v skutočnosti prichádzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vzájomnej interakcii. Už samotné jestvovanie mestskej spoločnosti a priestoru bolo totiž faktorom, ktoré ich zjednocovalo. Veríme, že nové poznatky, ktoré naše dielo prináša, oslovia záujemcov o urbánne dejiny z radov odbornej i laickej verejnosti.

V roku 2013 sa pôda Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach stala miestom konania vzdelávacích a kultúrnych podujatí pre odbornú, ale aj širšiu verejnosť. Jedným z nosných podujatí knižnice bola multidisciplinárna konferencia s názvom Úloha kníh a periodík v kultúrnom, spoločenskom a politickom živote mnohonárodnostných Košíc. Konferenčný zborník prináša množstvo nových pramenných materiálov, faktov, pohľadov a okolností, ktoré opäť trocha poodkryli i upresnili viac alebo menej známe miesta v dejinách knižnej kultúry nášho mnohonárodnostného mesta.

Vydaniu kolektívnej monografie Obce za prevratu s podtitulom Mocenské, etnické a hospodárske zvraty na vidieku 1914 – 1923 predchádzala rovnomenná vedecká konferencia, ktorá prebiehala v troch sekciách (Košice 14.11. 2018; Spišská Nová Ves 15. 11. 2018 a Stropkov 16. 11. 2018) a ktorej organizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied – Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied, Centrum pre religionistiku a historické štúdiá v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi a Krajské múzeum v Prešove.

Štátna vedecká knižnica v Košiciach si usporiadaním vedeckej konferencie s názvom Dvojica v súkoliach vedy: Michal Potemra a Mária Potemrová dňa 17. mája 2022 pripomenula tieto dve významné osobnosti (nielen) Košíc. Z konferencie predkladáme verejnosti zborník a ich personálne bibliografie. JUDr. Michal Potemra, CSc. bol autorom mnohých významných a dosiaľ neprekonaných odborných publikácií a štúdií, ktoré sú odrazovým mostíkom pre výskum predovšetkým Košíc aj v dnešnej digitálnej dobe. Patril medzi aktívnych členov miestnej organizácie Matice slovenskej v Košiciach a Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. Ing. Mária Potemrová, promovaná historička a muzikologička, členka Slovenskej historickej spoločnosti, Zväzu slovenských skladateľov stála pri zrode Štátneho konzervatória v Košiciach, na ktorom dlhé roky aj pôsobila. Bola autorkou mnohých štúdií, dvojzväzkovej monografie Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918, iniciátorkou vzniku nadácie známej pod súčasným názvom Hudobná spoločnosť Hemerkovcov v Košiciach. Formovala novú generáciu muzikológov, hudobných kritikov a pedagógov, ktorí sú známi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Ordály, či inak nazývané aj božie súdy, predstavujú jednu z "najexotickejších" zvyklostí európskeho stredoveku. Rozhodnutie orientovať štúdium tohto jedinečného historického fenoménu na prostredie stredovekého Uhorska je vyvolané jeho nedostatočným spracovaním v maďarskej, slovenskej či európskej historiografi. Cieľom bolo presiahnuť zaužívané paradigmy staršej historiografie a odpútať sa od neustálej reprodukcie formálnej stránky božích súdov. Na príklade prameňov uhorskej proveniencie sú ordály analyzované v zmysle historicko-antropologických prístupov, čoho výsledkom je interpretácia ideového pozadia a existenčných predpokladov tejto právnej ustanovizne. Vo výsledku by sa tak malo dospieť k lepšiemu porozumeniu danej problematike. Druhú oblasť, ktorej je venovaná pozornosť, predstavuje úloha ordálov v spoločnosti stredovekého Uhorska. Opäť na príklade dostupných prameňov je prezentovaná ich funkcia pri riešení ľudských konfliktov spojených s rôznymi spoločenskými zmenami. Zdôrazňuje sa význam ordálov pri zabezpečení právoplatnosti a akceptácie konečného rozhodnutia. Tretia časť publikácie približuje históriu súdnych súbojov v stredovekom Uhorsku a ich meniacu sa koncepciu, ktorá sa od formy božieho súdu transformovala do profánnej záležitosti vo veci cti. Záver tvorí diskusia o možných príčinách úpadku a zániku ordálov v študovanom geografickom priestore.

Kniha s podnadpisom Heraldické kuriozity a pozoruhodnosti nadväzuje na predchádzajúci diel. V 22 samostatných kapitolách približuje zaujímavosti z heraldického výskumu šľachtických a meštianskych rodov, opäť prevažne z územia dnešného Slovenska. Súčasťou publikácie je druhá časť (M – Z) podrobnej mennej databázy k zbierke pečatí, ktorých digitalizáty autor zhromaždil počas jeho výskumu.

Svadba v obci Rejdová dodnes predstavuje jednu z najbohatších príležitostí, v rámci ktorých je možné spoznať prejavy tradičnej kultúry v ich premenách a dynamike. Táto hornogemerská obec dodnes poskytuje široký priestor na skúmanie prejavov folklóru a ľudovej kultúry. Ján Kolesár (rodák z Rejdovej a znalec miestnych pomerov) viac, ako desaťročie skúmal a dokumentoval rejdovskú svadbu, a to od najstarších zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Nazhromaždil bohatý materiál vhodný na zverejnenie. Na spoluautorstvo prizval etnomuzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá prispela časťami týkajúcimi sa hudobno-folklórnej stránky svadby. Kniha obsahuje 30 kapitol o predsvadobných a svadobných zvykoch, ako i o živote po svadbe, - viac ako 100 notových transkripcií, - cez 300 doteraz nezverejnených historických fotografií, - vyše 50 fotografií zo súčasnosti, - prvý raz zverejnené fotografie Karola Plicku, - viac ako 50 nahrávok tradičného spevu a hudby, - starobylé svadobné reči v rejdovskom nárečí, - unikátne výpovede pamätníkov, - vyše 500 strán bohatých na informácie a obrazový materiál.

Syntéza o vyznačovaní hraníc (najmä na území Slovenska a špeciálne Bratislavy) v minulosti od staroveku do nedávneho obdobia. Po krátkom všeobecnom vývoji (terminológia, pramene, vývoj v antike, stredoveku, ranom novoveku, 30 str.) sa autori venujú konkrétnym druhom hraničníkov a znakoch či nápisoch na nich (stromy, valy, priekopy, stĺpy, 30 str.). Následne sa venujú špeciálne vývoju hraničníkov v priestore dnešnej Bratislavy (162 str.). Knihu ukočujú resumé, registre a mapy.