Politik

Kniha pojednává o komplexní povaze národní identifikace v postsocialistickém Slovensku. Artikulace slovenské identity se odehrává na pomezí naturalizované národní kategorizace a opozičních ideologických interpelací v prostředí rostoucí socioekonomické stratifikace a v rámci širšího kontextu neoliberální politické ekonomie stojící na banálním internacionalismu. Autorka se v rozboru slovenské identifikace opírá o analýzu dvou diskurzů – liberálně/konzervativně občanského diskurzu a národně kolektivistického diskurzu – a také o různé podoby jejich recepce tak, jak je pozorovala během terénního výzkumu.

Prvé komplexné spracovanie straníckych aktivít, politického programu a odbojovej činnosti sociálnych demokratov na Slovensku v rokoch II. svetovej vojny. Zachytáva politicko-spoločenskú situáciu v čase rozpadu československého štátu, začiatky sociálnodemokratického odboja po vzniku Slovenského štátu, vzťahy s komunistickým a občiansko-demokratickým odbojom, ako aj podiel a zapojenie sa sociálnych demokratov v Slovenskom národnom povstaní. Prináša analýzu ústredného straníckeho časopisu Hlas národa a osvetľuje príčiny a dôsledky pohltenia sociálnej demokracie v Komunistickej strane Slovenska v roku 1944.

Publikácia sa zaoberá problematikou financovania politických strán na Slovensku v širších súvislostiach spoločensko-politického vývoja po roku 1989. Analyzuje existujúci model zabezpečenia zdrojov pre činnosť politických strán v kontexte inštitucionálneho usporiadania politického systému SR, vytvoreného straníckeho systému a uplatňovanej verzie volebného systému.

Knižka tiež podáva súhrnný prehľad o výsledkoch parlamentných volieb v SR v rokoch 1990 – 2012, charakterizuje súčasný model financovania politických strán a jeho jednotlivé zložky, opisuje vývoj v oblasti právnej úpravy financovania politických strán v predchádzajúcich rokoch, prináša komplexné štatistiky o príjmoch relevantných politických subjektov, o ich výdavkoch na volebné aktivity v období 1992 – 2012. Posudzuje efektivitu vynaložených finančných prostriedkov na volebné aktivity v roku 2012. Na príklade vybraných strán približuje situáciu s financovaním činnosti politických subjektov zo zdrojov určených zákonom (štátneho rozpočtu, členských príspevkov, darov a vlastných aktivít).

The setbacks of the Visegrad Group on the level of end-game negotiation as well as its absence in EU macro-regional strategy projects show that the mechanism of the “hard power”, such as economic potential or number of votes in the EU institutions are not sufficient to enforce the interests of the V4 or its member states on the European level. On the other hand the Visegrad Group and the V4+ format is an attractive and respected negotiation platform both within the EU as well as between the V4 and the “third states”.

Therefore the main hypothesis of the presented publication is that one of the main sources of attractiveness and tools of the influence of the Visegrad Group on the decision making process in the EU, on the Central European EU members, existing or potential EU-candidates and the “third states” is the “soft power” of the Group, i.e. its ability to achieve preferable outcomes in world politics because other states want to follow it or have agreed to a situation that produces such effects” (Nye, 1990, 166). Subsequently the research question is what the content of the Visegrad Group soft power could be and if V4 has remained the “trade mark” of Central European states, the content of which could be a trade mark now in the post-accession period?