Moje zaujatie témou karpatskej hranice v slovenskej literatúre vznikalo postupne a spočiatku malo najmä privátny charakter. Iniciačný pocit kontaktu s ňou in natura som prežíval pri prázdninových hrách v okolí medzilaboreckej „malej“ železničnej stanice, neďaleko Lupkovského tunelu, ktorého dojznačná existencia na sklonku socializmu napĺňa chlapčenskú myseľ nepokojom. Veď tunel je stavba vytvorená na skrátenie a zlepšenie dopravného spojenia, ale tento bol mŕtvy, vlaky cezeň nepremávali. Niekde tam padla prvá otázka prečo?
