Architektur

Slovensko - anglická monografia Architekt Ľudovít Oelchläger – Dielo na Ukrajine, prináša čitateľovi na 344 stranách nielen charakteristiku všestrannej osobnosti významného medzivojnového košického architekta, ale dokumentuje tiež životné osudy Oelschlägera a jeho rodiny od jeho šťastného detstva prežitého v jednom z najkrajších miest vtedajšieho Horného Uhorska, sprevádza ho cez turbulentné historické udalosti prvej svetovej vojny, aj živote tesne po nej.

Monografia predstavuje cenný príspevok do materiálovej a analytickej bázy pre výskum dejín modernej slovenskej architektúry prvej polovice 20. storočia. Nadväzujúc na prvé spracovanie života a diela architekta v monografii vydanej v závere roku 2012 – Architekt Oelschläger - ?ry (cena prof. Kusého), kniha prináša nové poznatky k téme, získané pokračujúcim dlhodobým archívnym výskumom realizovaným na Slovensku, v Maďarsku a najmä na Ukrajine. V novembri 2024 získala táto kniha cenu prof. Kusého od Spolku slovenských architektov.

Kostol sv. Jána Krstiteľa predstavuje najstaršiu pamiatku mesta Modry z 2. pol. 13. storočia. Pôvodne stál uprostred staršieho osídlenia, postupným vývojom sa ocitol mimo opevneného jadra. V súčasnosti sa nachádza na južnom okraji pamiatkovej zóny mesta Modra. Postupná komplexná obnova kostola je výborným príkladom spojenia síl miestnej komunity, odborníkov a inštitúcií, a jej prínosom je nielen rekonštrukcia stavby, ale i oživenie pamiatky. S obnovou kostola, ktorý bol len príležitostne využívaný a málo udržiavaný, sa začalo v roku 2010 vďaka iniciatíve občianskeho združenia Záchrany cirkevných pamiatok v Modre. Prácam na obnove kostola predchádzali pamiatkové výskumy – reštaurátorský, architektonicko-historický a archeologický.

Unikátna zbierka dlaždíc Bratislavy vznikla vďaka odhodlaniu výskumníčky Julie Itin a fotografa Štefana Cipára, ktorým sa podarilo dostať za brány niekoľkých stoviek historických domov v Starom Meste, na Palisádach, v okolí Obchodnej ulice, Hlavnej stanice či Blumentálu. Fotografie dlažieb sú doplnené príbehmi ľudí, ktorí po nich pred sto rokmi kráčali.

Jedna z najvýraznejších premien Bratislavy sa udiala pred 50 rokmi. Vznikala v tom čase nová dominanta mesta: Most SNP. Dizajn mosta spred polstoročia je taký originálny a nadčasový, že dodnes žasneme nad umom a nadaním jeho tvorcov z vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Nad ich odvahou a ambicióznosťou. Most SNP preklenul Dunaj v jedinečnej podobe a jeho silueta vpečatila mestu novú identitu. Raritné dobové reportážne fotografie Juraja Bonča z výstavby sa stretávajú v knihe s ich súčasnými verziami. Jeho pokračovateľ, fotograf Ľubomír Deák, si dal záležať na tom, aby ich spravil presne z tej istej pozície, z akej boli pred 50 rokmi odfotené. Monochrómia verzus farebnosť, budovanie zajtrajškov verzus svet dneška, z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, je to zaujímavé porovnanie. Pripomeňte si teda, aké to bolo, pozrite si, aké to je, a zasnívajte sa, aké to mohlo byť – to všetko vďaka výnimočnej fotodokumentácii tejto významnej bratislavskej premeny v majstrovsky spracovanej knihe.

Luxusná, plnofarebná kniha väčšieho formátu s množstvom nevšedných fotografií predstavuje bratislavské fontány zo štyroch historických období od roku 1572 až do súčasnosti. Historické a okrasné fontány schované vo dvoroch domov a palácov v centre mesta, ale aj socialistické fontány, ktoré ruky projektantov, budujúcich svetlé zajtrajšky, roztrúsili medzi paneláky na sídliskách, tak zostávajú pre obyvateľov mesta, ktorí nebývajú v ich bezprostrednej blízkosti, aj pre jeho návštevníkov, do veľkej miery skryté. Kniha je určená pre každého, kto sa zaujíma o fontány, architektúru a o mesto Bratislava. Poteší milovníkov histórie a umenia, pripomenie nostalgiu budovania socializmu a predstaví aj tie najmodernejšie. Záverečná kapitola Ako fungujú fontány v Bratislave odhaľuje technické pozadie fungovania fontán. Pre serióznych záujemcov o problematiku poskytuje kniha zhrnutie všetkých čiastkových informácií o bratislavských fontánach a sumarizuje všetku dostupnú literatúru o nich.

Publikácia mapuje obdobie dvadsiatich rokov činnosti Krajského pamiatkového úradu Žilina (2002 – 2022). Kolektív autorov – žilinských pamiatkarov – sa snaží verejnosti priblížiť svoju prácu a ukázať krásu i zložitosť celej pamiatkovej disciplíny.

Kniha je rozdelená do 20 kapitol, ktoré sa zaoberajú konkrétnym typom národných kultúrnych pamiatok a ich obnovou – hradom, hradným ruinám, kostolom a kláštorom, synagógam, kalváriám a drobnej sakrálnej architektúre, kaštieľom a kúriám, historickým parkom a záhradám, ľudovej architektúre, technickým pamiatkam... Osobitný priestor je venovaný archeologickým, architektonickým a výtvarným nálezom a reštaurovaniu a v závere aj zaniknutým a novozapísaným pamiatkam. Súčasťou graficky zaujímavo spracovanej publikácie je predslov a doslov a výber z literatúry, ktorý zahŕňa tradičné bibliografické zdroje, téme zodpovedajúce edície a pamiatkové výskumy a reštaurátorské dokumentácie.

Z obsahu: Ohrozené kostoly Gemera. Evanjelický kostol v Štítniku-niekolkov poznámok k stavebnému typu kostola s trojchórovým východným záverom. Kostol Všetkých svätých v Henckovciach –a výsledky architektonicko-historického a umeleckohistorického výskumu. Starý kláštor minoritov v Levoči-najnovšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Gemerské a malohontské nástenné malby z pohl´adu textilných a odevných realit. Mobiliár gemerských kostolov v kontexte historických a kultúrnych súvislostí. Hrad Muráň z pohl´adu najnovšieho archívno-historického a architektornicko-historického výskumu. Kaštiel´ v Jelšave z pohl´adu stavebného vývoja a problémy jeho obnovy.

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Juraj Gavula (1942) je jednou z osobností, ktorých prínos zhodnocuje ďalšia generácia. Nová kniha je výsledkom výskumu sochárovho syna a vizuálneho umelca Mateja Gavulu v spolupráci s teoretikom umenia Danielom Grúňom a ďalšími autorkami a autormi. Predstavuje diela sochára na sympóziách a stavbách od Bratislavy cez Galantu po Svidník neďaleko rodnej obce Čabiny. Sú to diela organických abstraktných tvarov, ktoré nenapĺňali politické požiadavky socialistického realizmu, ale dotvárali okolité životné prostredie. Text in Slowakisch und Engl.

Slovensku v medzivojnovom období.

Autorka sa v práci venuje len málo spracovanej problematike – výstavbe a rekonštrukcii rôznych vojenských objektov v kontexte s hospodárskym a celospoločenským vývojom danej oblasti. Poukazuje na prínos armády vo východnej časti Čs. republiky v rokoch 1918 – 1939, približuje jej mnohostranné pôsobenie, vzťah s civilným obyvateľstvom, bytovú situáciu, vplyv vojenskej stavebnej činnosti na rozvoj vybraných východoslovenských miest a premenu mestskej spoločnosti. Primárne vychádzajúc z archívneho výskumu, autorka dokumentuje a analyzuje množstvo poznatkov o kasárňach, strelniciach, barákoch, barákových táboroch, vojenských letiskách, vojenských nemocniciach, vojenských liečebných ústavoch i vojenskom názvosloví. Štruktúra práce vychádza z dvoch etáp vojenského stavebníctva danej oblasti medzivojnového obdobia – prvá sa týka výstavby nových alebo rekonštrukcie starých vojenských objektov v pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva so sídlom v Užhorode v rokoch 1920 – 1925, v druhej etape po roku 1925 už prevažuje výstavba nových stavieb v pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva v Košiciach. Monografiu dopĺňa rozsiahla obrazová príloha máp, plánov, schém, náčrtov, nákresov a dobových fotografií predmetných vojenských objektov.

Cena za architektúru CE ZA AR už 21 rokov upozorňuje na spoločenskú váhu architektúry a profesionálnych výkonov slovenských architektov a architektiek. Jeho prínos pre rozvoj kultúry a prostredia pre zdravý život ľudí je vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu ešte významnejší. Práve z toho dôvodu Slovenská komora architektov každoročne prezentuje nominované diela, ako najlepšie architektonické diela s osobitným významom v jednotlivých kategóriách, ktoré si pre svoju originalitu a výnimočnosť zaslúžia osobitnú pozornosť. Samotné ocenenie však nekomunikuje iba jednotlivé diela a kvalitnú prácu architektov. Vytvára aj priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu nášho života. Práve preto je po tretíkrát heslom komunikačnej línie ceny CE ZA AR pre rok 2022 #zelenaprearchitektúru, ktorou sa pridáva ku globálnym výzvam na miernenie dopadov environmentálneho vplyvu architektúry. 

kolokvia.

Zborník je zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na vedeckom kolokviu konanom pri príležitosti ukončenia rozsiahleho pamiatkového výskumu Kostola sv. Mikuláša v roku 2019. Architektonicko-historický, reštaurátorský a archeologický výskum sa zameral najmä na identifikáciu najstarších vývojových fáz kostola, listinne doloženého v roku 1262 a v staršej literatúre datovaného do roku 1221. V prvej etape výskumu bola v presbytériu objavená jedinečná celoplošná fresková výzdoba, dnes už zreštaurovaná. Objavené boli tiež zamurované románske okná nad emporou a vo východnej stene bočnej lode, čo potvrdilo predpoklad, že celé trojlodie bolo vystavané v románskom období. Archeológovia zasa datujú najstaršie nivelety interiérových podláh a prvý horizont pochovávania na cintoríne do obdobia 10. - 11. storočia. Prekvapujúce nové poznatky vypovedajúce o dôležitosti regionálneho centra a naznačujúce dávnu tradíciu sakrálneho miesta budú zaiste vážnym podnetom pre ďalšie odborné diskusie a interpretácie.

V novovekých dejinách Uhorska zohrala historická Trnavská univerzita jezuitského typu dôležitú úlohu. Bola to najvýznamnejšia vysoká škola v Uhorsku a po stredovekej Univerzite Istropolitane v Bratislave druhá univerzita, ktorá vznikla na území dnešného Slovenska. Pre Trnavu znamenala okrem logického ekonomického prínosu i výrazné povznesenie a Matej Bel ju označil dokonca za perlu mesta. Prítomnosťou a činnosťou Trnavskej univerzity v rokoch 1635 – 1777 mesto nabralo druhý dych, stalo sa z neho náboženské a kultúrne centrum. Skoro poldruha storočia ovplyvňovala univerzita nielen atmosféru Trnavy, ale dokázala povzniesť vzdelanosť slovenského národa a byť 142 rokov centrom intelektuálnych hnutí. Okrem duchovného dedičstva je cennou pamiatkou na jej existenciu aj areál univerzitných budov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa.

Po prvýkrát sa k čitateľovi dostáva v knižnej podobe spracovaná téma o vzájomných vzťahoch tradičného staviteľstva a slohovej architektúry na Slovensku v ich dejinnom vývoji. Autor v širokom rozpätí pojednáva o vplyvoch architektonickej tvorby jednotlivých slohových období od gotiky po secesiu, z ktorých prevzaté slohotvorné prvky sa v modifikovaných formách rôznou intenzitou podieľali na dotváraní tradičného staviteľstva slovenského vidieka v časovej rovine od konca 18. do prvej tretiny 20. storočia; dokladuje to aj bohatým obrazovým materiálom. Tieto prepojenia výraznou mierou prispeli k značnej variabilite a druhovej rozmanitosti tradičného staviteľstva a tým i vytvoreniu jedinečných hodnôt a osobitostí stavebnej kultúry na našom území.

24 súčasných slovenských architektov - Andrea Ambrovičová, Karin Barényiová, Tomáš Bujna, Martin Dulík, Irakli Eristavi, Matej Grébert, Vít Halada, Juraj Hantabal, Martin Jančok, Jakub Kopec, Lukáš Kordík, Martin Kusý III., Štefan Moravčík, Richard Murgaš, Samuel Netočný, Pavol Paňák, Peter Pásztor, Imrich Pleidel, Oliver Sadovský, Ilia Skoček, Ján Stempel, Aleš Šedivec, Juraj Šujan, Ľubomír Závodný - píše o jednom svojom realizovanom architektonickom diele.