Architektur

Po Ladislavovi Eduardovi Hudecovi predstavuje C.A.L.E.H. n.o. verejnosti jeho otca Juraja Hudeca, ktorý patril medzi významné osobnosti Banskej Bystrice na prelome 19. a 20. storočia. Juraj Hudec bol predovšetkým staviteľom, ale podieľal sa na stavbách aj ako projektant a reštaurátor. Okrem toho bol členom Obchodnej a priemyselnej komory, Uhorského karpatského spolku, viacerých mestských komisii a pri magistráte zastával funkciu mestského staviteľa a hospodárskeho inšpektora. Juraj Hudec získaval zručnosti vo firmách Cserey a Wünsch, ktoré neskôr zúročil vo vlastnej firme založenej spolu s Ľudovítom Rosenauerom. Firma Hudec a Rosenauer patrili medzi dôležité spoločnosti pri rozvoji mesta. V prehľade Hudecovej stavebnej činnosti vidíme širokú škálu stavieb - od verejných budov, cez vily až po zázemie elektrárne a turistické útulne. Výskum ku knihe potvrdil Hudecovu odbornosť, všestrannosť a inovatívnosť, ktoré ho spolu s dobrými kontaktmi predurčili na úspešnú profesionálnu dráhu, aj keď iba v rámci provinčného mesta, akým bola Banská Bystrica na prelome 19. a 20. storočia. Komplikovanosť daného obdobia mohla byť príčinou, prečo sa na meno Juraja Hudeca v priebehu 20. storočia vytratilo. Jeho stavby ale pretrvali a môžeme ich dodnes obdivovať – väčšina budov postavených Jurajom Hudecom stále stojí a mnohé plnia podobnú funkciu ako za jeho života.

Jedna z najvýraznejších premien Bratislavy sa udiala pred 50 rokmi. Vznikala v tom čase nová dominanta mesta: Most SNP. Dizajn mosta spred polstoročia je taký originálny a nadčasový, že dodnes žasneme nad umom a nadaním jeho tvorcov z vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Nad ich odvahou a ambicióznosťou. Most SNP preklenul Dunaj v jedinečnej podobe a jeho silueta vpečatila mestu novú identitu. Raritné dobové reportážne fotografie Juraja Bonča z výstavby sa stretávajú v knihe s ich súčasnými verziami. Jeho pokračovateľ, fotograf Ľubomír Deák, si dal záležať na tom, aby ich spravil presne z tej istej pozície, z akej boli pred 50 rokmi odfotené. Monochrómia verzus farebnosť, budovanie zajtrajškov verzus svet dneška, z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, je to zaujímavé porovnanie. Pripomeňte si teda, aké to bolo, pozrite si, aké to je, a zasnívajte sa, aké to mohlo byť – to všetko vďaka výnimočnej fotodokumentácii tejto významnej bratislavskej premeny v majstrovsky spracovanej knihe.

Juraj Gavula (1942) je jednou z osobností, ktorých prínos zhodnocuje ďalšia generácia. Nová kniha je výsledkom výskumu sochárovho syna a vizuálneho umelca Mateja Gavulu v spolupráci s teoretikom umenia Danielom Grúňom a ďalšími autorkami a autormi. Predstavuje diela sochára na sympóziách a stavbách od Bratislavy cez Galantu po Svidník neďaleko rodnej obce Čabiny. Sú to diela organických abstraktných tvarov, ktoré nenapĺňali politické požiadavky socialistického realizmu, ale dotvárali okolité životné prostredie. Text in Slowakisch und Engl.

Z obsahu: Ohrozené kostoly Gemera. Evanjelický kostol v Štítniku-niekolkov poznámok k stavebnému typu kostola s trojchórovým východným záverom. Kostol Všetkých svätých v Henckovciach –a výsledky architektonicko-historického a umeleckohistorického výskumu. Starý kláštor minoritov v Levoči-najnovšie poznatky o jeho stavebnom vývoji. Gemerské a malohontské nástenné malby z pohl´adu textilných a odevných realit. Mobiliár gemerských kostolov v kontexte historických a kultúrnych súvislostí. Hrad Muráň z pohl´adu najnovšieho archívno-historického a architektornicko-historického výskumu. Kaštiel´ v Jelšave z pohl´adu stavebného vývoja a problémy jeho obnovy.

Cena za architektúru CE ZA AR už 21 rokov upozorňuje na spoločenskú váhu architektúry a profesionálnych výkonov slovenských architektov a architektiek. Jeho prínos pre rozvoj kultúry a prostredia pre zdravý život ľudí je vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu ešte významnejší. Práve z toho dôvodu Slovenská komora architektov každoročne prezentuje nominované diela, ako najlepšie architektonické diela s osobitným významom v jednotlivých kategóriách, ktoré si pre svoju originalitu a výnimočnosť zaslúžia osobitnú pozornosť. Samotné ocenenie však nekomunikuje iba jednotlivé diela a kvalitnú prácu architektov. Vytvára aj priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu nášho života. Práve preto je po tretíkrát heslom komunikačnej línie ceny CE ZA AR pre rok 2022 #zelenaprearchitektúru, ktorou sa pridáva ku globálnym výzvam na miernenie dopadov environmentálneho vplyvu architektúry. 

Publikácia sa venuje rozvoju centra mesta Bratislavy, je to prehľad architektúry mesta po roku 1990. Autorský výber obsahuje 346 položiek s popisom a fotografiou. Grafické riešenie publikácie dopĺňajú prehľadné mapky, schémy a tiež foto z dronu. Autor člení centrum mesta na niekoľko častí. V strede územia je Historické jadro, ktoré je tiež podrobnejšie rozdelené na bloky a jednotlivé upravené, rekonštruované i nové budovy majú svoj popis a foto. Atlas obsahuje aj rozostavané väčšie zámery v centre mesta. Bratislava tak má prvý prehľad architektúry po roku 1990. Publikácia obsahuje aj súbor ďalších budov a menný register autorov, architektov jednotlivých budov, ktoré sú popísané.

kolokvia.

Zborník je zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na vedeckom kolokviu konanom pri príležitosti ukončenia rozsiahleho pamiatkového výskumu Kostola sv. Mikuláša v roku 2019. Architektonicko-historický, reštaurátorský a archeologický výskum sa zameral najmä na identifikáciu najstarších vývojových fáz kostola, listinne doloženého v roku 1262 a v staršej literatúre datovaného do roku 1221. V prvej etape výskumu bola v presbytériu objavená jedinečná celoplošná fresková výzdoba, dnes už zreštaurovaná. Objavené boli tiež zamurované románske okná nad emporou a vo východnej stene bočnej lode, čo potvrdilo predpoklad, že celé trojlodie bolo vystavané v románskom období. Archeológovia zasa datujú najstaršie nivelety interiérových podláh a prvý horizont pochovávania na cintoríne do obdobia 10. - 11. storočia. Prekvapujúce nové poznatky vypovedajúce o dôležitosti regionálneho centra a naznačujúce dávnu tradíciu sakrálneho miesta budú zaiste vážnym podnetom pre ďalšie odborné diskusie a interpretácie.

Slovensku v medzivojnovom období.

Autorka sa v práci venuje len málo spracovanej problematike – výstavbe a rekonštrukcii rôznych vojenských objektov v kontexte s hospodárskym a celospoločenským vývojom danej oblasti. Poukazuje na prínos armády vo východnej časti Čs. republiky v rokoch 1918 – 1939, približuje jej mnohostranné pôsobenie, vzťah s civilným obyvateľstvom, bytovú situáciu, vplyv vojenskej stavebnej činnosti na rozvoj vybraných východoslovenských miest a premenu mestskej spoločnosti. Primárne vychádzajúc z archívneho výskumu, autorka dokumentuje a analyzuje množstvo poznatkov o kasárňach, strelniciach, barákoch, barákových táboroch, vojenských letiskách, vojenských nemocniciach, vojenských liečebných ústavoch i vojenskom názvosloví. Štruktúra práce vychádza z dvoch etáp vojenského stavebníctva danej oblasti medzivojnového obdobia – prvá sa týka výstavby nových alebo rekonštrukcie starých vojenských objektov v pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva so sídlom v Užhorode v rokoch 1920 – 1925, v druhej etape po roku 1925 už prevažuje výstavba nových stavieb v pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva v Košiciach. Monografiu dopĺňa rozsiahla obrazová príloha máp, plánov, schém, náčrtov, nákresov a dobových fotografií predmetných vojenských objektov.

Po prvýkrát sa k čitateľovi dostáva v knižnej podobe spracovaná téma o vzájomných vzťahoch tradičného staviteľstva a slohovej architektúry na Slovensku v ich dejinnom vývoji. Autor v širokom rozpätí pojednáva o vplyvoch architektonickej tvorby jednotlivých slohových období od gotiky po secesiu, z ktorých prevzaté slohotvorné prvky sa v modifikovaných formách rôznou intenzitou podieľali na dotváraní tradičného staviteľstva slovenského vidieka v časovej rovine od konca 18. do prvej tretiny 20. storočia; dokladuje to aj bohatým obrazovým materiálom. Tieto prepojenia výraznou mierou prispeli k značnej variabilite a druhovej rozmanitosti tradičného staviteľstva a tým i vytvoreniu jedinečných hodnôt a osobitostí stavebnej kultúry na našom území.

24 súčasných slovenských architektov - Andrea Ambrovičová, Karin Barényiová, Tomáš Bujna, Martin Dulík, Irakli Eristavi, Matej Grébert, Vít Halada, Juraj Hantabal, Martin Jančok, Jakub Kopec, Lukáš Kordík, Martin Kusý III., Štefan Moravčík, Richard Murgaš, Samuel Netočný, Pavol Paňák, Peter Pásztor, Imrich Pleidel, Oliver Sadovský, Ilia Skoček, Ján Stempel, Aleš Šedivec, Juraj Šujan, Ľubomír Závodný - píše o jednom svojom realizovanom architektonickom diele.

Úlohou ocenenia CE ZA AR (Cena za architektúru) je zdôrazňovať kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, no predovšetkým kultivovať verejné povedomie o nutnosti rozvoja kvalitnej architektúry, ako základného princípu zvyšovania kvality prostredia vytváraného výstavbou. Práve z toho dôvodu Slovenská komora architektov každoročne prezentuje nominované diela, ako najlepšie architektonické diela s osobitným významom v jednotlivých kategóriách, ktoré si pre svoju originalitu a výnimočnosť zaslúžia osobitnú pozornosť.

Kniha mapuje mestské fontány vybudované v období medzi rokmi 1960 do roku 1990. Okrem tých ikonických ako fontána Družba alebo Vejárová fontána publikácia predstaví desiatky malých opustených fontán, ktoré sú zväčša neznáme alebo ich poznajú iba obyvatelia sídliskových vnútroblokov. Kniha prináša bližší pohľad na jednu časť súboru moderných sôch vo verejnom priestore Bratislavy formou nápaditej umeleckej reflexie. Teoretik architektúry Martin Zaiček, grafička Katarína Knežníková a fotografka Andrea Kalinová v tvorivom tandeme interpretujú a zaznamenávajú súčasný stav a kvalitu bratislavských fontán. Prostredníctvom autorského rukopisu odkrývajú poetiku a „inú” stránku známych i menej známych diel. Ich pohľad je dostatočne silný a výpovedný, aby obstál aj bez sprievodu slova. Publikácia Bratislavské moderné fontány sa zameriava na obdobie vymedzené rokmi 1963 až 1989, kedy bol v platnosti inštitút tzv. Hlavy V. ako súčasť vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu, určujúcej investíciu do umenia v rámci rozpočtov stavieb. Kniha zaznamenáva diela takých významných autorov - sochárov 20. storočia akými boli Jozef Jankovicˇ, Juraj Hovorka, Juraj Gavula, Peter Roller, Alexander Trizuljak, Jozef Vachálek, Alexander Bilkovicˇ alebo Tibor Bártfay. Fontány v rámcoch významných bratislavských objektov a verejných priestranstiev však vznikali spravidla v autorskej spolupráci sochára a architekta, z ktorých nemožno opomenúť Ferdinanda Milucˇkého, Jozefa Slíža, Virgila Droppu a Irenu Kedrovú

Vojnová Bratislava rozpráva príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Cieľom knihy Vojnová Bratislava, však nie je súdiť neprávosti či osobné tragédie, ktoré prežili obyvatelia Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Ako voľné pokračovanie knihy Moderná Bratislava chce táto publikácia pokračovať v opisovaní histórie mesta a jeho architektúry. Cez príbehy domov, námestí či celých štvrtí sa usiluje predostrieť meniacu sa mapu histórie mesta počas najničivejšej vojny akú naša civilizácia zažila. N. Bartošová. M. Bogár, K. Haberlandová, L. Pastoreková, P. Szalay.

Ročenka slovenskej architektúry je dlhodobý projekt, ktorý má ambíciu pravidelne prinášať pohľad na aktuálnu slovenskú architektonickú scénu. Diela zaradené do tretieho vydania ročenky sú tým najlepším, čo vzniklo v rokoch 2018 a 2019. Dve úvodné štúdie kriticky reflektujú slovenskú architektonickú realitu z domáceho a zahraničného pohľadu a súčasťou ročenky je aj súpis cien, súťaží, výstav a kníh z aktuálneho obdobia.

Kniha predstavuje textovú, architektonickú a fotografickú interpretáciu štyroch významných a súčasne najviac diskutovaných Dedečkových architektonických diel a spolu s nimi prináša aj zdroje na rozšírenie sformulovanej metodológie a postupov interpretácie ďalších kľúčových Dedečkových diel 60. 90. rokov 20. storočia. Okrem návrhu a príkladov nových interpretačných možností utvára predpoklady nezaujatej diskusie o Dedečkovom architektonickom diele, ale aj o interpretácii architektonického diela vôbec. Rovnako ako prvá kniha, aj táto zámerne nadobúda formu pracovných zošitov, s úmyslom poskytnúť čitateľom otvorený komplexný prístup k architektonickému mysleniu významného slovenského tvorcu architektúry druhej polovice 20. storočia.