Pracovné jenotky v kontexte druhej svetovej vojny predstavujú nie veľmi prebádanú, avšak o to zaujímavejšiu zložku slovenskej armády. Málokto však vie, že pracovná služba v armádnom prostredí existovala už v období Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945 a zastrešoval ju Pracovný zbor národnej obrany (ďalej len "pracovný zbor")
Pracovný zbor predstavoval nástroj, ktorým vtedajšie velenie slovenskej armády vyriešilo otázku prezenčnej služby Židov a Rómov, ako aj "árijcov" nespĺňajúcich zo zdravotných alebo disciplinárnych dôvodov podmienky na vzkonávanie riadnej vojenskej služby. Zároveň sa vytvorením tejto zložky armády reflektovalo na požiadavku slovenskej armády aplikovať z civilného prostredia do prostredia slovenskej armády diskriminačnú legislatívu voči Rómom a Židom. Z hľadiska existencie viacerých skupín brancov muselo aj v rámci prezenčnej pracovnej služby prísť k deleniu. Z dôvodu oddelenia "árijcov" od Židov a Rómov, "árijci" vykonávali prezenčnú pracovnú službu a Židia a Rómovia pracovnú povinnosť.
Cieľom tejto publikácie je objasniť príčiny a podmienky vzniku pracovných jednotiek a pracovného zboru a zároveň poukázať na spôsob ich existencie počas celej doby ich trvania. Nemenej dôležité je poukázať aj na špecifické aspekty existecie pracovného zboru , ktorými sú riešenia židovskej a rómskej otázky v prostredí slovenskej armády. Ambíciou tejto práce je objasniť problematiku pracovných jednotiek v čo možno najväčšej šírke, t.j. priblížiť ťažiskové problémy celkového vývoja pracovných jdnotiek a pracovného zboru s maximálnym prihliadnutím k ich základným determinantom, sprievodným javom a súvislostiam a to na základe doterajších výsledkov vojenskej historiografie a predovšetkým podrobného archívneho výskumu. Pracovný zbor zanikol rovnako ako vznikol. Vznikol na politickú objednávku, aby ním vyriešili problém so Židmi a Rómami. V momente, keď už nebolo v prostredí armády túto otázku riešiť, tak zanikol takmer bez povšimnutia.
