Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií – dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí“ – dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej“ a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej.
