Publikácia Antona Hruboňa, historika z radov najmladšej generácie slovenských bádateľov, približuje peripetie politickej strany, ktorá po vzniku Československej republiky roku 1918 ako prvá vyrukovala s revolučným plánom „záchrany národa“, totálnej prestavby a regenerácie spoločnosti v duchu integrálneho nacionalizmu. Národná obec fašistická bola najväčšou československou fašistickou stranou medzivojnového obdobia. Počas vyše 12 rokov svojej existencie sa popri českých krajinách dokázala udomácniť i na slovenskej politickej scéne. Hoci jej volebný zisk nikdy výraznejšie neprekročil 2%, nemožno NOF úplne považovať za „slepé črevo“ politiky 20. a 30. rokov, pretože v politickej kultúre (či skôr nekultúre) zanechala nezmazateľnú špecifickú stopu.
Hruboň tému uchopil v dvoch rovinách – analyzuje tak pôsobenie NOF na Slovensku, ako aj Slovensko a slovenskú otázku v politike pražskej centrály NOF. Koncepcia práce pritom vysoko prevyšuje teritoriálne zameranie a načiera do európskych dimenzií. Autor sa nevyhýba analógiám s fašistickými organizáciami v iných častiach kontinentu a podáva tak zaujímavú výpoveď o podobách medzivojnového fašizmu v našich končinách.