Úspešný vstup prvej Slovenskej republiky na medzinárodnú scénu bol podmienený predovšetkým tým, aké stanovisko k nej zaujmú jednotlivé štáty sveta. Cesta k nadviazaniu diplomatických stykov s Rumunskom nebola napriek dlhoročnému slovensko-rumunskému priateľstvu jednoduchá, ale po prekonaní počiatočných pochybností o trvácnosti Slovenskej republiky Rumunsko uznalo nový štát de iure. Ako sprostredkovatelia medzi oboma krajinami účinkovali v prvom rade diplomati stojaci na čele zastupiteľských úradov v Bratislave a Bukurešti. Aj vďaka nim sa podarilo v krátkom čase vybudovať pomerne intenzívne slovensko-rumunské diplomatické, politické, hospodárske a kultúrne vzťahy, a to aj navzdory nepriaznivým okolnostiam. Zatiaľ čo rozvíjaniu stykov v kultúrnej a školskej oblasti nepriali najmä vojnové pomery, prehĺbeniu politicko-diplomatickej a hospodárskej spolupráce Slovenska a Rumunska bránilo hlavne Nemecko a ochotne mu pri tom sekundujúce Maďarsko. K rozchodu krajín však napokon viedol politický prevrat v Rumunsku v auguste 1944.
