Do roku 1944 sa Spojené štáty len veľmi málo zaujímali o povojnový osud stredovýchodnej Európy, lebo predpokladali, že tento priestor bude patriť do britskej záujmovej sféry. Lenže v povojnovom usporiadaní stredovýchodnej Európy sa nepresadili britské plány vytvorenia federácií alebo konfederácií. Hlavnou prekážkou bol sovietsky odpor, lebo ich pokladal za prekážku svojho politicko-mocenského prenikania na západ po porážke Nemecka. Kategorické sovietske „nie“ federáciám tak pochovalo plány „tretej Európy“ s kľúčovou úlohou Poľska v stredovýchodnej Európe.
Z týchto dôvodov nemal nádej na úspech ani predošlý plán československo-poľskej konfederácie a neskôr ani plán balkánskej federácie. Po neúspechu konfederácie, československý exilový prezident Edvard Beneš našiel východisko v podpísaní československo-sovietskej zmluvy o priateľstve a povojnovej spolupráci z decembra 1943.
