Publikácia Zuzany Profantovej predstavuje snahu o aplikáciu biografického prístupu v etnológii každodennosti na príklade témy životopisného rozprávania o období socializmu. Ako autorka upozorňuje v úvodnej kapitole, nie je to reprezentatívny text o socialistickej každodennosti, ale „reprezentuje iba jeden z možných pohľadov na túto zložitú etapu našej histórie“. Kniha pozostáva z dvoch častí. Prvá kapitola je venovaná teoretickým východiskám a konceptom štúdia každodennosti. Autorka približuje históriu tejto problematiky, metódu oral history, ako aj kľúčové pojmy (napr. autobiografické gesto a autobiografická pamäť, identita a každodennosť). V závere kapitoly sa zameriava na rôzne aspekty výskumu socialistickej každodennosti a naznačuje ciele, ktoré si publikácia kladie i prostredníctvom svojej druhej časti nazvanej „Helena“. Je to autobiografické rozprávanie respondentky spomínajúcej na svoj život v období socializmu, ktoré je podľa autorky „tak trochu aj etnografickou sondou do života jednej malej lokality na Slovensku a iba jedného ,malého‘, ale jedinečného osudu ženy v čase ,budovania socializmu‘ po súčasnosť“.
