Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812 - 1876) bol spojený s kňazskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka Múdrosť života ve chrámových řečech (1853). Jej jedinečnosť spočíva v ideovom zameraní, v sústredení sa na základné „cirkevno-náboženské a mravno-praktické pravdy.“ Záborský predostiera koncept národnej výchovy s dôrazom na posilňovanie kresťanského vedomia národného celku a na cieľavedomé formovanie kresťanského konania a správania jednotlivca v rámci jeho vlastného sociálneho statusu. Text má výrazné estetické parametre, preto jeho nové edičné sprístupnenie vytvára predpoklad nielen pre objektivizovanejší pohľad na spisovateľskú osobnosť J. Záborského, ale aj na jeho aktuálne predstavenie súčasným čitateľom. Pramenná edícia sprístupňuje text v pôvodnej čiže transliterovanej podobe s obmedzením sa na nevyhnutné textové korekcie. Sprievodný aparát informuje o prameni, komentuje a vysvetľuje menej zrozumiteľné a nejasné textové miesta a upozorňuje na podstatné súvislosti.
