Rudolf Sikora (1946-)patrí od začiatku 70. rokov 20. storočia k najvýznamnejším postavám českého a slovenského výtvarného umenia, počas normalizácie bol aktívny na neoficiálnej umeleckej scéne; vo svojom ateliéri v Bratislave zorganizoval 1. otvorený ateliér (19. novembra 1970), ktorý predznamenal nástup silnej generácie konceptuálnych tvorcov. Vyšiel zo svojskej syntézy „novej citlivosti“ a konceptuálneho myslenia, neskôr ho obohatil aj o postmoderné podnety. Zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia; venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií.
