Katarína Bajcurová sa rozhodla pre historickú panorámu vývoja 70 rokov slovenského sochárstva. Spláca tak starý symbolický „dlh“ disciplíne i samotným tvorcom. V centre jej záujmu je klasické (tradičné) sochárstvo, ako aj problematika objektu a inštalácie. Autorka charakterizuje premeny sochárskeho myslenia na pozadí spoločenských zmien, poukazuje na miestne špecifiká v konfrontácii so svetom, ako aj na prínosy osobností v jednotlivých historických obdobiach. Interpretuje kľúčové, ikonické diela a pokúša sa sformulovať, čo je v slovenskom sochárstve autentické a prečo.
