Kniha predstavuje osobnosť maliara Jozefa Vrtiaka (1920 - 1993), ktorý je pre súčasné publikum takmer neznámou osobou a to aj napriek faktu, že aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia. Rodák z turčianskej obce Ďanová, ktorý takmer celý život strávil v Bratislave, sa najskôr dvadsať rokov profesionálne venoval ilustrácii a grafike, aby konečne v roku 1972 vstúpil do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúcej z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor. Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta.
