Geschichte

Prvý diel knižného projektu občianskeho združenia Slavica pod názvom Atlas slovenských kaštieľov a kúrií. Každý diel edície bude mapovať kaštiele a kúrie na území jedného z ôsmych samosprávnych krajov Slovenska. Celý projekt je naplánovaný na obdobie štyroch rokov. Publikácia je zostavená formou katalógu, kde jednotlivé objekty sú usporiadané abecedne po okresoch a každej historickej pamiatke bol vyčlenený priestor v minimálnom rozsahu dvoch strán. Obsahom uvedených informácií sú hlavne základné údaje o pamiatke a obci, resp. meste, mestskej časti. Ďalej história, krátky popis a fotodokumentácia objektu.

V prílohe tejto publikácie nájdete zaujímavé dobové fotografie a pohľadnice, register kaštieľov a kúrií, slovník použitých výrazov a zoznam použitých resp. odporúčaných prameňov a literatúry. Názvy jednotlivých objektov sú vytvorené podľa nasledujúceho kľúča: 1.) názov obce, resp. mesta/mestskej časti, 2.) zaužívaný názov objektu, 3.) druh objektu. Historické osobné mená, z obdobia slovenských dejín do roku 1919 (Uhorské dejiny Slovenska) píšeme v tejto publikácii, podľa zásad a pravidiel slovenského jazyka a pravopisu. Naším dlhodobým cieľom je katalogizovať kaštiele a kúrie na terajšom území celého Slovenska podľa jednotlivých krajov.

Informácie o jednotlivých historických pamiatkach sú základné, doplnené fotografiami a mapkami. Podrobnejšie informácie s množstvom fotografií a máp budú postupne uverejňované na našich internetových projektoch www.kastiel.org a www.atlaskastielov.sk, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto knižnej edície.

Preklad publikácie významného uhorského historika 19. storočia, Gustáva Wenzela o bojoch príslušníkov rodu Dóczyovcov s hornouhorskými banskými mestami, patrí ku klasickým dielam historiografie zaoberajúcej sa dejinami územia dnešného Slovenska.

Publikácia vyšla ešte roku 1876, v maďarskom a latinskom jazyku a dnes je prakticky nedostupná. Je to pritom dielo, ktoré v celkovom rozsahu doteraz nebolo prekonané, od jeho vydania vyšlo len niekoľko málo štúdií, čiastočne sa dotýkajúcich problematiky Dóczyovcov alebo spomenutých hradov v ich vlastníctve.

Preložená publikácia, obohatená o vysvetlivky s doplňujúcou štúdiou o najnovších výsledkoch výskumu, bude mať mimoriadny význam a bude prínosná nielen pre odborníkov, ako sú historici, muzeológovia alebo archivári, ale aj pre širokú laickú verejnosť so záujmom o históriu.

Podtitul: Mohyla na Bradle, pamätníky doma i vo svete.

Publikácia prináša slovný aj obrazový súpis pamätníkov M. R. Štefánika na Slovensku a vo svete. Ide o starostlivo spracovaný materiál, ktorý sa člení na súpis pamätníkov spojených so životom hrdinu a na súpis pomníkov postavených na rôznych miestach z iniciatívy rôznych spolkov, obcí a organizácií, len s malým príspevkom od štátu. Mohylu na Bradle osvetľuje štúdia Dušana Jurkoviča v reedícii.

Fenomén hlavného mesta prirodzene láka obyvateľov krajiny, aby sa tu usádzali. Nachádzajú to viac pracovných príležitostí, možnosti uplatnenia, zvýšenia kvality života či zlepšenia sociálneho statusu. Dnešná Budapešť oficiálne vznikla v roku 1873, keď sa tri predtým samostatné mestá Budín, Pešť a Starý Budín zlúčili do jedného mesta. Budín a Pešť tvorili spoločnú mestskú aglomeráciu už pred oficiálnym zlúčením, čo podporilo otvorenie reťazového mosta cez Dunaj v roku 1849, a v slovenskej historiografii sa pre túto aglomeráciu vžilo pomenovanie Pešťbudín. Autor člení monografiu na päť kapitol. V prvej si všíma, ako bol vnímaný Pešťbudín, resp. už Budapešť v slovenskej spoločnosti v tretej štvrtine 19. storočia. Prevláda jej negatívne hodnotenie, keď je hlavné mesto vnímané ako miesto národného odnárodnenia, morálneho a náboženského úpadku, ktoré sa potom následne prenáša do slovenského prostredia. Všíma si jednotlivé sociálne skupiny, ktoré sa podieľali na národnom živote – inteligenciu, meštianstvo i sezónne robotníctvo. Druhá kapitola približuje formovanie národného života Slovákov v meste v prvej polovici 19. storočia. Nezanedbateľnú rolu tu má Ján Kollár, ktorý založil v Pešti samostatný slovenský evanjelický zbor. Ten si postupne vybudoval faru, školu a kostol na dnešnej Rákócziho ceste (tzv. Lutherov dvor), ktorý slúžil slovenskej komunite do 60. rokov 20. storočia. Približuje snahy tunajších vzdelancov okolo Martina Hamuljaka o zakladanie slovenských inštitúcií. V samotnom jadre práce (kapitola č. 3 až 5) predstavuje autor snahy pešťbudínskych Slovákov v období neoabsolutizmu, politického uvoľnenia v 60. rokoch a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Autor svoju publikáciu ukončuje rokom 1875, kedy po zatvorení slovenských gymnázií a Matice slovenskej aj v Budapešti nastáva pokles slovenských aktivít v meste a zaniká aj politický prúd Nová škola slovenská na čele J. Bobulom, ktorý sa usiloval o rokovanie s uhorskou vládou a rozširovanie používania slovenčiny v úradoch a na stredných školách. Centrom národného života sa potom stáva hlavne slovenská evanjelická fara, kde pôsobil D. Bachát.

Zborník príspevkov. Publikácia venovaná univerzitnému profesorovi F.Uličnému, ktorý je jednou z najvýraznejsích osobností slovenskej medievalistiky a archívnictva.

Z obsahu: Ferdinand Uličný – osemdesiatročný. Ferdinand Uličný: Moje vzťahy k archívnictvu a dejinám Slovenska. Staré Slovensko a slovenská historiografia. Historický obraz Šariša v slovenskej a maďarskej dobovej historiografii a spisbe. K otázke cirkevných archívov na Slovensku. Zemplín v kontexte historicko-geografických poznatkov. Archeologický výskum pri Kostole sv. Mikuláša v Nižnej Myšli. Svätopluk – knieža alebo kráľ? Villam locare et congregare. Lokačné listiny sídlisk na východnom Slovensku v stredoveku. Slovenské miestne názvy v kontexte kancelárskej praxe stredovekého Uhorska. Pečate a znaky spoločenstiev spišských Sasov.Bratřické hnutí na Slovensku v plánech a aktivitách českého krále Jiřího z Poděbrad. Každodenný život uhorských študentov na Krakovskej univerzite v stredoveku. Stredoveká sakrálna architektúra v strednom Honte – donátori, vlastníci a ich kultúrne dedičstvo. Kde presne ležala obec Scinthe (Sinka)? Krátka štúdia k lokalizácii zaniknutej obce.Ferdinand Uličný ml.: Výsadné listiny pre Prešov do konca 14. storočia.

Untertitel: Na príklade Banskej Bystrice, Zvolena, Lučenca a Rímavskej Soboty.

Predkladaná vedecká monografia vychádza z dizertačnej práce Oslavy ako nástroj manifestácie pamäti v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Lučenci a Rimavskej Sobote (1867 – 1914) obhájenej v roku 2012 na Katedre histórie Fakulty humanitných vied (dnes Filozofická fakulta) Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Globálny konflikt zúriaci v rokoch 1914 až 1918 sa do histórie zapísal aj použitím mnohých technických noviniek na bojové účely. Prvýkrát nasadili znepriatelené strany vo významnejšej miere letectvo. Ani Rakúsko-Uhorsko nebolo výnimkou a jeho krehké stroje z dreva, plátna a výstužných drôtov operovali už od prvých vojnových dní nad rôznymi časťami starého kontinentu. Krátku históriu cisárskych a kráľovských vzdušných oddielov výrazne ovplyvnili mladíci z vtedajšieho Prešporka. Jozef Kiss, jeden z najúspešnejších stíhačov habsburského impéria, Josef von Maier, ktorého jednotka Flik 55J bola jednou z najúčinnejších a mala prestížne pomenovanie Cisárska letka. Ako prvý pilot habsburskej ríše použil úspešne padák Frigyes Hefty. Zachránil si tak život, keď jeho stroj zachvátili plamene. Spolu s prešporským rodákom Ferdinandom Udvardym patril Hefty k obávanému stíhaciemu zoskupeniu Zlatý triumvirát. Kniha približuje aj ďalších letcov zo Slovenska – osudy mužov, ktorí v nespoľahlivých lietadlách plnili rozkazy a mnohí položili za krvácajúcu habsburskú ríšu život.

Keď po nepokojnom období prelomu 14. a 15. storočia vypukla v Českom kráľovstve husitská revolúcia, zdalo sa, že pôjde o okrajový a lokálne obmedzený problém. V priebehu rokov 1418 až 1428 sa však husitstvo ako hnutie i vojenská sila rozšírili natoľko, žezačali čoraz viac zasahovať do susedných krajín. Z „českého kacírstva“ sa stal medzinárodný problém a stolice severného Uhorska začali križovať vojská českých nájazdníkov, ktorí sa sem prišili čiastočne pomstiť a čiastočne preniesť boj na územie nepriateľa.Predložená kniha je pokusom o prekonanie interpretácií historiografie z 20. storočia. Ponúka niektoré čiastkové analýzy pohybu husitských vojsk na našom území, rovnako sa však venuje aj vplyvu husitstva nielen ako učenia, ktoré ovplyvnilo úzku časť študentov a vzdelancov z Uhorska, ale aj ako mocenského činiteľa v prostredí severouhorskej šľachty. Kniha je určená predovšetkým záujemcom o stredovekú históriu Slovenska a strednej Európy.

Textilné remeslá minulých storočí sú časťou nášho kultúrneho dedičstva, dodnes budia obdiv a inšpirujú módnych tvorcov. Ako súviseli nariadenia panovníkov, výtvarné slohy či móda európskych kráľovien so vznikom a rozvojom textilných remesiel na Slovensku? Pútavé odpovede ponúka kniha Príbeh vlákna. Zaujímavé rozprávanie etnografky Zory Mintalovej Zubercovej sa začína domácou výrobou textílií pokračuje textilnými remeslami a vznikom i pôsobením cechov. Opisuje spôsob života, prácu majstrov a tovarišov, ich remeselnícku zručnosť a umelecké cítenie. Uvádza textilné materiály, techniky výroby aj výzdoby, originálne výrobky majstrov tkáčov, súkenníkov, vyšívačov, čipkárov či farbiarov. Práca skúsených majstrov inšpirovala aj domácu výrobu, a tak sa viaceré motívy v pozmenenej forme preniesli aj do ľudového odevu a textilu. Súčasťou knihy je farebná obrazová príloha s fotografiami textilných výrobkov z minulých storočí.

Podrobná vlastivedná monografia významnej obce na západnom Slovensku, ktorá sa zapísala veľkými písmenami do histórie Veľkej Moravy. V tom období tu existovalo veľkomoravské hradisko s dôležitou obchodnou a správnou funkciou v širokom regióne dolného Považia. Pod jeho správu patrili aj osady ležiace na území dnešnej Trnavy.

Prvá súvislá monografia dvestoročných dejín židovstva. Publikácia ponúka historický pohľad do života, zvykov, pôsobenia, ale i prenasledovania židovskej komunity v meste Lučenec, ako aj v Novohrade.

Súdnictvo a súdna prax patria na Slovensku k málo prebádaným oblastiam histórie. Monografia je postavená na archívnom výskume v piatich východoslovenských, kedysi hornouhorských mestách v období 16. storočia. Išlo o mestá združené do regionálneho spoločenstva známeho pod menom Pentapolitana, medzi ktoré patrili Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov. Autorka skúma charakter mestského súdnictva a jeho fungovanie v praxi a na konkrétnych prípadoch rozoberá typické delikty i udelené tresty. Záverečná kapitola poukazuje na vplyv reformácie pri posudzovaní mravnostných deliktov a načrtáva dobovú mentalitu mešťana, jeho chápanie cti, spravodlivosti a trestu.

Z obsahu:  Nepokoje v Bratislave v dobe richtára Ulricha Rauchenwartera na začiatku 15. storočia. Spory o česť v ranonovovekej Kremnici. Mesto ako symbol v slovenskej humoristickej tlači na prelome 19. a 20. storočia.

V bratislavskom Dóme sv. Martina je dodnes uchovávaná a verejnosti prezentovaná zaujímavá kuriozita: doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami pravej ruky.

Tieto, ako aj ďalšie znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa Zwespenbauera, ktorý sa v Prešporku v rokoch 1641 – 1642 zjavoval mladej Regine Fischerin. Clement zavraždil človeka a jeho duša za tento hriech pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal zariadiť niekoľko vecí, ktoré pred smrťou už nestihol zrealizovať, pričom sa Regina mala postarať najmä o zhotovenie súsošia Piety pre Dóm, vtedy hlavný mestský chrám. Duša Jána Clementa bola napokon vyslobodená a pri oltári s votívnym dielom vyhotoveným na žiadosť mŕtveho vznikol osobitný kult „zázračnej“ prešporskej Piety. Zanikol až v polovici 20. storočia a spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil naše mesto v takmer celej Európe... Tri storočia sa kauzou mŕtveho Clementa zaoberali teológovia, spisovatelia a parapsychológovia, ktorí väčšinou hovorili o jednoznačnej autenticite udalostí z polovice 17. storočia. Až dnes sa však čitateľ môže prvý raz dozvedieť, aké významné – no takmer úplne zabudnuté – miesto majú tieto udalosti v našej histórii a čo za nimi skutočne stálo... Monografia zostavená na základe niekoľkoročného systematického výskumu totiž odkrýva dosiaľ nikdy komplexne nespracovanú kapitolu z dejín Bratislavy.