Geschichte

Untertitel: K 100. výroči československého odboje, korunovaného vznikem Československa.

Sborník navazuje na knihu Živé hodnoty Masarykova Československa pro 21. století (CCB, Brno, 2012). Dílo je věnováno památce prvního odboje 1914-1918, načrtává však i hlubší historický průřez dějinami Čech, Moravy a Slezska od doby pobělohorské. Pokračuje dobou národního obrození v podmínkách Rakouské a Rakousko-Uherské monarchie a pokračuje lety přelomu 19. a 20. století až k roku 1918, kdy se utvářel humanistický a lidský charakter protagonistů boje o nezávislost Čechů a Slováků, o vznik samostatného československého státu.

Výskum vývoja osídlenia patrí k bazálnym úlohám každej historiografie. Veď práve „ľudia tvoria dejiny“, teda iba prítomnosťou ľudí a ľudského spoločenstva v určitom priestore sa formujú udalosti, ktoré možno skúmať a tie nazývame dejinami. Štúdiom sídelného priestoru môžeme získať lepšiu predstavu o etnických, hospodársko-ekonomických, kultúrnych, ale i politických pomeroch. Zároveň sa tomto pozadí dajú sledovať procesy, ktoré ovplyvňovali tzv. veľké dejiny.

Čitateľovi sa dostáva sa do rúk publikácia, ktorej hlavnou obsahovou náplňou a cieľom je opísať vývoj stredovekého osídlenia v časti regiónu západného Slovenska. V období stredoveku sa sformovali ekonomické, hospodárske a politické štruktúry ktoré významným spôsobom formovali a v mnohých ohľadoch aj podnes formujú našu spoločnosť. Aj preto je nevyhnutné pravdivo poznať tieto procesy. Toto skromné dielo si nemôže klásť ambíciu byť vyčerpávajúcim opisom všetkých sídelných procesov v sledovanom období, skôr chce byť príspevkom k bádaniu osídlenia západného Slovenska v stredoveku. Veríme, že táto publikácia bude užitočným sprievodcom pri pochopení jednej zo základných stránok takmer tisícročného vývoja stredovekej spoločnosti.

Publikácia obsahuje zoznam viac ako dvestošesťdesiat významných osobností, pochovaných na modranskom cintoríne.

Oproti prvému vydaniu publikácia obsahuje dvojnásobný počet osobností. Podľa profesií najviac je pedagógov pôsobiacich v Modre, ďalej sú to umelci, keramikári, farári, lekári, remeselníci, vinári, vojaci, politickí väzni a ďalší. Publikácia je rozšírená aj o informácie o cintoríne v Kráľovej, v huncokárskom cintoríne na Pieskoch a o židovskom cintoríne v Modre. Obsahuje aj „Zoznam zosnulých“, ktorý zostavil hrobár Alexander Kintler za obdobie rokov 1942 až 1963.

Juraj zo Schönbergu (-1486) sa stal prvým infulovaným prepoštom v dejinách Bratislavskej kapituly, čo znamená, že pri cirkevných obradoch ohol používať biskupské insígnie - berlu, mitru (infulu) i prsteň, ktorých znázornenie nechýba ani na náhrobku. Jeho pôsobenie však nebolo ohraničené na povinnosti predstaveného kapituly, keďže súčasne bol radcom uhorského kráľa aj rímsko-nemeckého cisára. Z ich poverenie dohováral kráľovský sobáš a viaceré mierové rokovania, radil panovníkom v politických záležitostiach alebo vyjednával so zahraničnými posolstvami.

Zo životného príbehu prepošta Juraja je však zrejmé, že bol vzdelaným právnikom, diplomatom uznávajúcim kompromis, záchrancom s odvahou rytiera, neúnavným organizátorom prestavby svätyne Dómu sv. Martina a spiritus movens Univerzity Istropolitany. Cieľom predloženej knihy je priblížiť životné osudy tohto hodnostára, zasadené do kontextu doby, v ktorej žil, hoci sa nedajú zachytiť komplexne...

Banská Štiavnica je klenot medzi mestami Slovenska a jedno z najkrajších miest Strednej Európy. Kedysi tretie najväčšie mesto Uhorska bolo po stáročia najbohatším zdrojom striebra a zlata v Európe. Z bohatstva tu vyťaženého sa stavali paláce vo Viedni a Budapešti, financoval cisársky dvor, vojny aj vznikajúca veda. Tu bol po prvý krát na svete použitý pušný prach na odstrel horniny, tu vznikla prvá vysoká škola technického typu v Európe. Paláce a meštianske domy, súsošia a kostoly stavali architekti a umelci európskeho formátu, a centrum mesta sa zázrakom zachovalo v svojej historickej podobe. Od roku 1993 je Banská Štiavnica zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Prvý turistický bedeker pre Banskú Štiavnicu a okolie vytvoril tím domácich autorov so zámerom ponúknuť návštevníkom obsahom uceleného, avšak dobre čitateľného sprievodcu touto obľúbenou turistickou destináciou. Bedeker uspokojí hlad po poznaní histórie Štiavnice, jej architektúry a atrakcií, poskytne informáciu o výletoch do okolia.

Stereotypizácia uhorských národností v slovenskej cestopisnej a národopisnej literatúre 19. storočia.

Monografia prináša odpovede na viacero z dodnes nezodpovedaných otázok z oblastí formovania moderného slovenského národa a aktivít slovenského národného hnutia. Ponúka tiež niekoľko nových a pozoruhodných interpretácií slovenských dejín 19. storočia. Výskum etnických stereotypov patrí v ostatných desaťročiach v spoločenských vedách, ako aj v historiografii k priekopníckym témam.

Starobylá Nitra má bohatú minulosť, ktorú okrem histórie samotného mesta obohacuje aj história viacerých bývalých samostatných obcí, ktoré sú už dnes jej súčasťou. Predmetná knižná publikácia je zameraná na históriu bývalej obce Chrenová, predtým Tormoš, ktorá sa v roku 1960 stala súčasťou dnešnej významnej mestskej časti. Autori rozdelili obsah knihy na celkove 23 hlavných kapitol, v ktorý sa sústredili na tieto hlavné témy: pôvod názvu, najstaršie dejiny a archeologické nálezy, obdobie stredoveku, obdobie tureckého panstva, kurucký odboj, osvietenské reformy, vývoj v 19. a 20. storočí, obyvateľstvo, hospodársky život, poľnohospodárstvo, obecná samospráva, spoločenský a kultúrny život, kultúrne pamiatky, farnosť Nitra – Chrenová, urbanistický rozvoj, školstvo, výstavba sídliska, vybrané kapitoly zo života Chrenovej, priľahlé osady, šport, Chrenová očami fotografov. Súčasťou knihy je medená medaila s motívom sv. Martina, ktorý pochádza z obecnej pečate zo začiatku 19. storočia. (vložená v obale knihy).

„Olomoucký archivní sborník 13, 2015“ se zaměřuje na témata, spjatá s archiváliemi, uloženými v olomoucké archivní budově. Ve sborníku jsou uveřejňovány nejen práce olomouckých archivářů, ale i odborníků z jiných místních vědeckých institucí či ostatních místních badatelů. Dalším hlediskem je vztažnost k otázkám pomocných věd historických, archivnictví, regionální historie nebo, jak již bylo naznačeno, souvislost se zdejší pramennou základnou. Sborník se člení do čtyř oddílů. I. oddíl plní funkci „archivní kroniky“ olomouckých archivních pracovišť. Zároveň sem náleží i odborné informace o zpracovávání archivního materiálu. II. oddíl je věnován rozsáhlejším studiím, věnovaným především tématům z regionální historie i problematice, která je spjata s prameny k církevním dějinám či s dokumenty patrimoniální správy. Ve III. oddílu jsou zařazeny články kratšího rozsahu či různé menší biografické studie. Do IV. oddílu se zařazují zejména edice archivních pramenů či studie, věnované primárně analýze těchto pramenů.

Districtus Dunaveczensis, situovaný na území Spišského Zamaguria, bol jedným z 13 dekanátov Spišskej diecézy. Na území celej Spišskej diecézy žilo v roku vizitácie spišského ordinára ThDr. Jozefa Bélika: 219279 katolíkov, 75473 protestantov a 4996 Židov. Dunajecký dekanát pozostávajúci z 18 spišsko-zamagurských farností obývalo v tom čase 18996 katolíkov, 284 protestantov a 393 Židov.

V roku 1872 vtedajší spišský biskup, kardinál ThDr. Jozef Samassa (piaty sídelný spišský biskup ThDr. Jozef de Bélik (1757 – 1847) , podelil Dunajecký dekanát na dva, t.j. na Staroveský (districtus Ó-falvensis) a Nedecký (districtus Nedeczensis), pričom každý pozostával z deviatich farností. Odvtedy farnosťami Staroveského dekanátu boli: Veľká Franková, Haligovce, Hanušovce, Lechnica, Lesnica, Matiašovce, Spišská Stará Ves, Reľov a Richvald, kým k Nedeckému dekanátu patrili: Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Tribš a Nová Belá.  

Veľká historicko-geografická kniha Slovensko na starých pohľadniciach je prechádzkou Slovenskom v rokoch 1900 až 1918. Autori sa v nej venujú jeho obrazu na začiatku 20. storočia a na príklade takmer 500 pohľadníc miest a dedín sa snažia čo najvýstižnejšie charakterizovať krajinu a ľudí v posledných rokoch existencie rakúskouhorskej monarchie.

Orava je zaujímavý región s prekrásnou prírodou, ale aj množstvom historických pamiatok, spomedzi ktorých vyniká najmä Oravský hrad. Kolektív vedeckých pracovníkov Historického ústavu SAV a och kolegov čitateľovi osvetľuje nielen kľúčové dejinné momenty Oravy, ale približuje aj rôzne fenomény vývoja tohto regiónu a jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu dvadsiateho storočia. Publikácia je dôkazom, že mikrodejiny, regionálne dejiny a makrodejiny nie sú protikladom, ale ide o dva interpretačné smery, ktoré sa môžu a majú prelínať.

Biografia je venovaná osobnosti politika, vysokého štátneho úradníka a diplomata medzivojnového Československa Juraja Slávika (1890 – 1969), syna evanjelického farára z Dobrej Nivy Jána Slávika. V úvodnej kapitole autor kladie dôraz na faktory, ktoré ovplyvnili jeho hodnotovú orientáciu a pomohli mu vybudovať si politický a kultúrny kapitál, potrebný pre vstup do československej politiky: rodinné prostredie, univerzitné štúdium práva, spolkový život budapeštianskych Slovákov a príslušnosť ku generačnej skupine prúdistov.

V ťažiskovej časti monografie historik analyzuje jednotlivé etapy Slávikovho poprevratového politického pôsobenia ako poslanca Revolučného národného zhromaždenia, popredného predstaviteľa vládnej agrárnej strany, župana Pohronskej a Košickej župy a ministra vnútra –prvého Slováka v tejto funkcii. Bohato štruktúrovaná sieť politických a sociálnych vzťahov, ktorá sa v Československu vytvorila, ponúkla možnosť rozšíriť jeho biografický portrét aj ako o príslušníka vysokej štátnej byrokracie, politika blízkeho Hradu, „pražského Slováka", laického predstaviteľa evanjelickej cirkvi, spolkového funkcionára.

Untertitel: Historické práce Franka V.Sasinka a ich vnímanie v súčasnej slovenskej historiografii. Zborník z vedeckej konferencie k 100. výročiu úmrtia F.V.Sasinka 22.októbra 2014 v Bratislave.

Historici sa pokúsili z hľadiska modernej historiografie zhodnotiť najdôležitejšie dejepisné práce tohto najvýznamnejšieho slovenského historika 19. storočia a významného matičného činovníka. Konfrontovali niektoré Sasinkove náhľady s najnovšími vedeckými poznatkami, pričom vyzdvihli široký záber vedomosti autora a všeobecný rozhľad, zodpovedajúci dobe v ktorej žil. Všimli si zvláštne terminologické novotvary, ktoré Sasinek vytváral. Vyzdvihli didaktickú a formálnu stránku jeho učebníc dejepisu, ktoré spĺňali aj náročné kritéria pre učebnice. Zhrnuli Sasinkove celoživotné vedecké názory. Išlo najmä o autochtónnosť Slovákov na našom území, o slovenskosť Veľkej Moravy, o Slovákoch ako spolutvorcoch uhorského štátu a o dlhodobej existencii „slovenského kniežatstva“ v Uhorskom kráľovstve. Sasinek podrobne skúmal uhorské dejiny zo slovenského pohľadu.

Štvrtý diel edície Monumenta Vaticana Slovaciae, ktorého prvá časť sa čitateľovi dostáva do rúk, obsahuje písomnosti z rokov 1424 až 1524 uložené v špecifickom fonde vo Vatikánskom tajnom archíve pod označením Libri formatarum, ktoré svojou povahou patria k slovenským dejinám. Séria uvedených formačných kníh je súčasťou archívneho fondu, ktorý pochádza z Apoštolskej komory – tá mala na starosti ekonomické zázemie úradného chodu Rímskej kúrie. Z tohto dôvodu preto aj všetky ostatné zväzky, ktoré budú postupne a vo svojom čase publikované v rámci tohto štvrtého dielu Monument, budú okrem svojho špeciálneho titulu niesť aj súhrnné označenie Camera Apostolica.

Publikovaný materiál v prítomnom zväzku je výsledok výskumu, realizovaného vo Vatikánskom tajnom archíve v rokoch 2012 až 2013 ako súčasť vedeckého projektu vatikánskeho slovacikálneho výskumu, ktorý v súčasnosti realizuje Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave s podporou Slovenského historického ústavu v Ríme pri Trnavskej univerzite, vedeckej súčasti tejto univerzity. Historická matéria, ktorá je predmetom prítomnej edície, je vo svojej podstate úplne neznámym historickým prameňom, ktorý doteraz ešte nebol spracovaný.

Dnes je v advokácii zhruba rovnako veľa mužov ako žien, no pred 150 rokmi bolo slovo advokátka neznáme. Na Slovensku sa stalo realitou až po vzniku Československa. Advokácia bola mužskou doménou. Ako sa advokácia zmenila, keď do súdnych siení vstúpili prvé ženy? Čo ženy do advokácie priviedlo, ako vykonávali osnovnícku a advokátsku prax, ako sa im viedlo, ako a prečo sa postupne rozširovali i znižovali ich počty? O tom hovorí táto kniha. Ženy v advokácii sa postupne zaradili k intelektuálnej elite národa, pestovali tradície a noblesu advokácie. Často boli ľavicovo orientované, zapojili sa do protifašistického odboja a po skončení vojny do obnovy štátu. Autori svoje skúmanie časovo ohraničili na jednej strane vznikom ČSR a vstupom prvých žien na právnické štúdia, na druhej strane rokom 1945 s potrebným krátkym presahom. Práca podľa dostupných údajov obsahuje úplný a vyčerpávajúci prehľad všetkých žien, ktoré boli zaevidované v matrikách advokátskych komôr v sledovanom období ako advokátky či osnovníčky (celkom ide o 104 žien z toho 17 advokátok). Kniha zapĺňa medzeru v slovenskej monografickej literatúre o položení ženy v istých sociálnych okolnostiach, ktoré vyjadrujú jej právne postavenie v rámci advokácie v prvej polovici 20. storočia.