Táto publikácia sleduje iba líniu slanských Forgáčovcov od Hunt-Poznanovcov cez gýmešských, haličských a sečianskych Forgáčovcov a prostredníctvom poslednej slanskej príslušníčky tohto rodu, grófky Alžbety Forgáčovej-Waldbottovej, sleduje aj osudy je j štyroch detí, ich detstvo chránené pevnými múrmi ich kaštieľov a spoločenským postavením rodiny, ich zápas o prežitie počas vojnového besnenia v Európe a trpké skúsenosti emigrantov na americkom kontinente.

Monografia sleduje zdroje, ktoré ovplyvńovali vývoj národného vedomia Slovákov od obdobia posobenia Cyrila a Metoda na Vel´kej Morave. Rast záujmu o minulost´priniesol humanizmus. Uhorskí historici už v 17. storočí poznali všetky základné pramene, pápežské listiny, buly, legendy a kroniky k vel´komoravskému obdobiu. Vyzdvihovala sa úloha Nitry ako sídla kniežat´a Pribinu, ako miesto vysvätenia najstaršieho známeho krest´anského chrámu u nás, aj ako centrum údelného kniežatstva. Všetky tieto prvky nabrali nový rozmer v priebehu 18. storočia, ktorý súvisel s rozvojom slovenskej historiografie. Základ vedeckého historického bádania položili príslušníci jezuitskej historickej školy, ktorí pri tvorbe svojích diel vychádzali z konkrétnych historických prameňov. Na ich myšlienkach stavali národní buditelia a úspešne ich rozvíjali.

Tretí diel edície Slovenské dejiny približuje obdobie od roku 1780 do roku 1914. Autorská dvojica ponúka prehľadný obraz tzv. dlhého 19. storočia, na ktorého začiatku sa začal proces formovania moderného slovenského národa v podmienkach habsburskej monarchie, v staršej historiografii známe tzv. obdobie slovenského národného obrodenia. Publikácia prináša pohľad na politické, kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v habsburskej monarchii, Uhorsku a na Slovensku v danom období. Ide o storočie plné zmien ohraničené na začiatku Veľkou francúzskou revolúciou a na konci vypuknutím prvej svetovej vojny, v ktorom spoločnosť oscilovala medzi stavovským a občianskym princípom, prešla modernizáciou v hospodárskej a ekonomickej oblasti a Slováci ako národ prvýkrát aktívne zasahujú do stredoeurópskeho diania a hlásia sa o svoje práva. Publikácia je určená širokej verejnosti, je vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Untertitel: Encyklopedický sprievodca dejinami mesta.

Čitateľ na stránkach knihy nájde nielen state venované politickému a hospodárskemu vývoju či vojenským dejinám mesta, ale aj jeho topografii, demografii, etnickej štruktúre, cirkevnému životu, kultúre a každodennému životu obyvateľov vrátane trávenia voľného času a kriminality. Text dopĺňajú zaujímavé obrazové dokumenty.

Untertitel: Štúdie k dejinám Bratislavy v 13. storočí.

Autorka študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor história – estetika. Je vedeckou pracovníčkou Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa dejinám stredovekých miest s akcentom na 13. a 14. storočie, najmä problematike sociálnej štruktúry stredovekej Bratislavy.

Untertitel: Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia.

Publikácia Jany Oravcovej Mocné ženy alebo ženy moci? Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.

V origináli ručne písaná a stredovekým autorom Jánom z Turca ilustrovaná kniha je úžasným svedectvom našej minulosti, ozdobou každej knižnice. Do slovenského prekladu tohto stredovekého dokumentu sa začíta každý milovník mimoriadnych textov. Latinčina dýcha časom pol tisícročia.

Kronika Jána z Turca (resp. Uhorská kronika – lat. Chronica Hungarorum). Kronika vyšla prvýkrát 20. marca 1488 v Brne, jej autorom bol prvý známy laický spisovateľ v Uhorsku Ján z Turca. Toto dielo mapuje uhorské dejiny od najstarších čias až po dobytie Viedne Matejom Korvínom v roku 1488 a významné je okrem iného aj tým, že sa v ňom po prvýkrát vyskytuje názov slovenského národa vo forme Slováčka (Zlowachko).

Untertitel: Kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku.

Kniha sa zaoberá predovšetkým kriminalitou v Pezinku, prihliada ja na vývoj v iných mestách. Nemá však za cieľ spracovať dejiny kriminality v mestskom prostredí na území Slovenska. Pri koncipovaní našej práce sme mali na zreteli podchytenie témy kriminality a súdnictva v období novoveku z lokálneho hľadiska: ako konkrétne mesto riešilo trestnoprávny a kriminologický problém, ako aplikovalo právne normy do praxe a aká bola obsahová náplň zločinnosti v minulosti.

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie usporiadanej v rámci propjektu CrACr Pamäť bez hraníc v dňoch 19.-20. marca 2013 v Bratislave.

Z obsahu: Vplyv viedenskej centrálnej správy na vývoj cisarských pantiev Halíč a Šaštín. Dolnorakúski vzdelanci v Bratislave na sklonku stredoveku. Výstavba československých opevnení v bratislavskom predmostí a regióne Záhoria (1933-1938). Slovensko-rakúska spolupráca pri vydávání stredovekých listín. Wimmerovci-sonda do života obchodníckej rodiny. Slovenskí reemigranti z Rakúska po roku 1945 a ich osudy. Ilegálne prechody vojakov a dostojníkov cez slovensko-rakúske hranice po februári 1948. Friesenhofovci a Brodzany.

Dielo regionálneho historika analyzuje špecifickú rolu mesta Martin v slovenských dejinách a jej premeny, od 40. rokov 19. storočia, keď bol Turčiansky Sv. Martin málo významným mestečkom Turčianskej župy, cez postupný nárast jeho významu v súvislosti s revolúciou 1848 – 49, Memorandom, založením MS, utvorenie a premeny jedného z centier slovenskej politiky v 1. polovici 20. stor., cez neskorší postupný úpadok významu, až po zástoj Martina a jeho inštitúcií v ponovembrovom dianí.

Nový zväzok Historických štúdií obsahuje dva tematické celky:prvý z nich je venovaný vzťahu človeka a prírody v stredoveku, druhú časť tvoria práce doktorandov Historického ústavu SAV.

Štúdie sú pôvodné, založené na archívnom výskume a najnovšej domácej a zahraničnej literatúre.

Obsah: Ochrana prírody a ekologické myslenie ako teoretický problém.„Dajže pokoj stromom!“ Začiatky ekologického myslenia v strednej Európe.Hory a človek.Prvý Exkurz: Viribus unitis.„Tichá jar“ a prázdna obloha.Ako ryba vo vode alebo najlepšia ryba je na tanieri? Človek, životné prostredie a kapitalistická industrializácia.Druhý exkurz: Príbeh martinskej celulózky.Kontexty a transfery.Spolky na ochranu zvierat.Slovenská krajina, príroda a národ – mýty a symboly.Reformné hnutie.Tretí exkurz: Pravda o Vrchu pravdy.Štvrtý exkurz: Veľkolevársky prorok a pacifista.Uhorský karpatský spolok.Záver: Otázky namiesto odpovedí.

Untertitel: Sociálny, kultúrny a politický rozmer konfesionálneho exilu z Uhorska v 17. storočí.

Monografia E. Kowalskej predstavuje objavný pohľad na fenomén exilu v Uhorsku v období raného novoveku. Príbeh exulantov z Uhorska, obetí náboženského prenasledovania v dobe vypätej, násilne uskutočňovanej rekatolizácie (cca 1670 - 1681), opakoval mnohé z toho, ako vládna panovnícka moc postupovala proti protestantom (resp. ”heretikom„) v iných európskych krajinách. Násilné formy rekatolizácie, namierené proti celému spoločenstvu, boli účinné najmä vo vzťahu k jeho elite: duchovným a učiteľom. Ich násilné vytrhnutie z cirkevných zborov radikálne zmenilo nielen osudy ich samých či ich rodín, ale celého konfesijného spoločenstva. Procesy analyzované v tejto knihe ukazujú, že najmä v posledných dvoch (jeseň 1673 a jar 1674) nešlo o hľadanie individuálneho podielu na protizákonnom konaní (príprava rebélie, paktovanie s rebelmi a Osmanmi, dehonestovanie katolíckeho náboženstva a jeho symbolov) a adresné konanie proti jednotlivým previnilcom, ale o uplatnenie princípu kolektívnej viny. Kolektívne sa aj uvaľovali tresty, medzi ktorými bol exil najčastejšie akceptovanou formou.

Siedmy zväzok dejín časovo nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva sa v ňom o udalostiach po smrti Žigmunda Luxemburského, o vláde ďalšieho veľkého kráľa Mateja Korvína, ale aj panovníkov, ktorí nemali také šťastie ako on, o Ladislavovi Pohrobkovi a poľských Jagelovcoch. Ešte vždy platí, že pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie. Ťažba drahých a farebných kovov ho udržiavala v pozícii, keď aj nemecký kronikár Ulrich Richental, historiograf Kostnického koncilu, píše o „slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh“, a „liptovské knieža“ Ján Huňady mladší sa pokúša získať uhorský trón.

Untertitel: Polemika Bélu Grünwalda a Michala Mudroňa o slovenskej identite

Po stotridsiatich šiestich rokoch sa slovenskému čitateľovi v preklade konečne dostáva do rúk mýtom a legendami opradená práca zvolenského podžupana Bélu Grünwalda Horný vidiek / Felvidék, ba po prvý raz vychádza na Slovensku aj osobne zaujatá, argumentmi podložená odpoveď Michala Mudroňa na tento pamflet. Konfrontácia týchto dvoch názorov poskytuje dnešnému čitateľovi predstavu o situácii slovenského etnika po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, po založení Matice slovenskej a po zrušení troch slovenských gymnázií.

Polemika Grünwalda a Mudroňa v sebe nesie komplexnosť svojej doby. Grünwaldova matka bola Slovenka a otec Nemec, on sa napriek tomu stal jeden z najzapálenejších maďarizátorov. Aj napriek všeobecnej snahe jazykovedcov a slovenským pravidlám písania vlastných mien ho poznáme ako Bélu, nie Vojtecha – aj tu vidieť jeho skoro až démonizovanú maďarskosť v slovenskom povedomí. Tento politik vo svojom spise vystihuje arogantný a krátkozraký prístup maďarsko-uhorskej politickej reprezentácie k ostatným národom Uhorska. V Mudroňovej reakcii je naopak zachytená ich konštruktívna, nie štát oslabujúca obrana. Táto publikácia ponúka pohľad na začiatok konca Uhorska a pôvod dnešných zložitých vzájomných vzťahov Maďarov a ich susedov. No aj vďaka nej máme šancu vidieť našu históriu viac než len schematicky.