Kunst

Maľované príbehy z Kovačice obdivujú ľudia po celom svete. Na pestrej mape svetového naivného umenia má toto malebné mestečko postavenie ozajstnej metropoly. Insitné umenie z Kovačice je výnimočné najmä svojou výraznou lokálnou identitou. U umelcov prevláda silný pocit spolupatričnosti k mestu, v ktorom žijú. Pre oblasť sú typickými zdrojmi príjmu poľnohospodárstvo a dobytkárstvo, ktoré sú aj dominantnými motívmi na obrazoch. Často zachytávajú tradičné práce v domácnosti ako oračka či žatva, ale aj staré remeslá. Samotnú dedinu neznázorňujú tak, ako vyzerá dnes, ale ako si ju maliari pamätajú, alebo ako im o nej rozprávali predkovia. Príbehy z každodenného života zachytené na plátne do posledného detailu v sebe nesú i nemalú etnografickú hodnotu, pretože znázorňujú prvky materiálnej a nemateriálnej kultúry (slovenské kroje, zvyky a tradície späté s ročným obdobím, životným cyklom a pod.).

Kniha Empírové šaty vychádza ako prvý titul novej edície Slovenského národného múzea s názvom Zamerané na predmet. Cieľom tejto edície je prostredníctvom konkrétnych predmetov priblížiť čitateľovi funkciu múzea a činnosti, ktoré v ňom odborní múzejní pracovníci vykonávajú pri skúmaní a uchovávaní predmetov kultúrneho dedičstva. Kniha Empírové šaty predstavuje najstaršie šaty z fondu SNM – Historického múzea. Prezentované dámske empírové šaty sú staré viac ako 200 rokov a patrili príslušníčke šľachtického rodu Zay – Márii Zayovej. Tá ich podľa rodovej pamäte nosila počas Viedenského kongresu, ktorý sa konal v rokoch 1814 – 1815 vo Viedni. Čitateľ sa dozvie, z čoho sa samotné šaty skladajú, ako a z akých materiálov sú vyrobené, zistí viac o empírovej móde, v štýle ktorej sú ušité, ako aj o módnych časopisoch, prostredníctvom ktorých Mária Zayová sledovala módne novinky vo svete. Autorka Eva Hasalová sa zamerala aj na samotnú majiteľku šiat, ktorá svojím vzdelaním, literárnymi ambíciami, ale aj dobročinnými aktivitami patrí medzi výnimočné šľachtičné v našich dejinách. Zostali po nej portréty, knihy z veľkej rodovej knižnice a v SNM – Historickom múzeu jej šaty, ktoré mala oblečené počas svojich pobytov vo Viedni. Kniha prináša aj zaujímavosti o zbieraní módnych šiat v múzeu a odbornej starostlivosti o ne.

Štefan Bogota (1942 Šurany ). V rokoch 1956 – 1960 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1960 – 1966 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v?oddelení monumentálnej maľby (prof. P. Matejka).

Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti výtvarných disciplín – maľba, kresba, grafika, diela do architektúry, v rámci ktorej experimentoval popri klasických technikách (nástenná maľba, štukolustro, kamenná mozaika, sklenená vitráž  v oblasti nových technologických postupov. Vytvoril sériu obrazov a kresieb, v ktorých nadviazal na odkaz európskeho surrealizmu a prehodnotenie jeho vplyvu vo vlastnej tvorbe. Svoj záujem vo výtvarnej tvorbe sústredil na človeka a jeho stvárnenie spôsobom blízkym výrazovým tendenciám, opierajúcim sa o východiská realizmu v rozpätí tzv. Novej figurácie.

early modern period.

The title of the book may appear confused in content at first sight. The selected goldsmiths’ works always represent the starting point for wider considerations in the field of the art history of the specific micro-region. Although the four chapters are understood more as case studies and still cannot be regarded as synthesizing works, their titles already ask questions, which apply more comprehensively to the interpretation of early modern art in the central Slovak mining towns. Thus, specific goldsmiths’ works originated in various circumstances, and the texts of the case studies published here are an attempt to identify the different alternatives. Domestic works on one side and imports on the other are not vertically placed in hierarchical positions, but rather contextualized in the specific frameworks in which they originated or circulated after their completion. They represented inter-cultural contacts or active artistic communication of a specific micro-region in both inward and outward directions.