Kunst

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda najväčším prínosom je úplne nový výber fotografií. Autorka okrem predmetov zo súkromných zbierok zberateľov prezentuje vo svojom diele fotografie zbierkových predmetov z Balneologického múzea v Piešťanoch, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne, Slovenských národných múzeí v Bratislave a v Martine, Etnografického múzea, Múzea Červený Kameň v Častej,Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Záhorského múzea v Skalici a Západoslovenského múzea v Trnave. Unikátne fotografie dopĺňa aj zoznam značiek džbánkárov alebo dielní, v ktorých bola fajansa vyrobená. Publikácia vychádza v rovnocennej, dvojjazyčnej slovensko-anglickej mutácii.

Svätí – martýri, ktorí kedysi položili život za svoju vieru a presvedčenie, ale aj anjeli – dokonalí a všadeprítomní prostredníci medzi Bohom a človekom, boli zvyčajne stvárňovaní ako vznešené bytosti, trpiace (svätci) a bezpohlavné (anjeli). Sadovskej svätí a anjeli sú však napospol ľudia (v prípade anjelov len muži, i keď svoje mužstvo na obdiv nevystavujú). Sú nahí, nie vždy krásni a dokonalí, netrpia. Celkom všedne, gestom či posunkom, pohybom tela, len akoby mimochodom nám sprostredkovávajú svoju stigmu.

Ako svätcov a anjelov Dorota zobrazila svoje priateľky a priateľov, známych i neznámych ľudí zo svojho okolia, ktorí jej boli ochotní pózovať – niekedy pravdepodobne aj bez toho, aby videli výsledné dielo. Tak teda ako je to? Poľudštila svet svätých a anjelov, alebo premenila ľudí na anjelov a svätých? Isteže, táto ideová ambivalentnosť sa opiera aj o iný – materiálny základ. Vyplýva totiž z jej pracovnej metódy, kde spája fotografiu s maľbou. Práve paradox prenosu obrazu videného cez fotoaparát do rýdzo maliarskych prostriedkov tvorí základ živého a dynamického napätia, ktoré sprevádza jej maľbu.

Peter Pollág sa narodil v Levoči 19.2.1958. Študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Akadémii di belle Arti v Perugii. Najvätší vplyv na jeho tvorbu majú majstri štetca ako Želibský, Hložník a Brunovský. Neskôr ako asistent na Vysokej škole absolvoval pracovné stáže v Paríži, v San Fernando a Madride. Autor patrí k profilovým postavám súčasného slovenského maliarstva. Škála jeho námetov siaha od mytologických metafor, cez novú interpretáciu biblických motívov a historických a literárnych príbehov. Často cestuje, aby svet jeho maľby vstrebal podnety nielen z domácich ale aj mimoeópskych kultúrnych tradícií najmä z Číny a Afriky. Okrem maľby zaoberá sa aj kresbou, knižnou ilustráciou, grafikou i plastikou. Peter Pollág je držiteľom viacerých domácich i zahraničných ocenení (naposled Krištáľové krídlo).Vystavoval prakticky na všetkých kontinentoch. Peter je konškolákom a generačným kolegom viacerých umelcov Spectrum ART.

Untertitel: "Ženské umění a mezinárodní spolupráce meziválečného Československa".

V první dekádě první republiky se zásadně proměnily podmínky, za nichž mohly československé umělkyně vystavovat v zahraničí a začleňovat se tak nejen do širšího kontextu dobového „ženského umění“, ale rovněž do moderního umění jako celku. Političtí představitelé meziválečného Československa si byli dobře vědomi toho, že export umění a kulturních hodnot může posílit status mladé demokracie a přinést ekonomický profit, a „ženské umění“ pro ně bylo v rámci kulturních výměn a zahraniční kulturní politiky zajímavým artiklem. Výstavní katalog se soustředí na zmapování dosud málo studovaného fenoménu „ženského umění“ na české výtvarné scéně dvacátých a třicátých let 20. století, a to především skrze jeho úlohu v dobové státní reprezentaci.

Jeho hlavní součástí bude rekonstrukce nejvýznamnějších „vývozních“ expozic, jež se mezi válkami realizovaly pod kuratelou ženských spolků a jež umělkyním z prvorepublikového Československa poprvé ve větším měřítku umožnily vstup na mezinárodní umělecké kolbiště. Katalog akcentuje vynikající práce českých meziválečných umělkyň – ať již více známých představitelek užitého umění nebo malířek a sochařek, jejichž práce bývá neprávem opomíjena. Stranou však nenechává ani představitelky dobového „středního proudu“, který byl součástí exportních „ženských“ výstav mezi válkami. Ten totiž odrážel nejen doznívající diletantismus v práci řady umělkyň podporovaných mladým státem, ale rovněž konformismus a akademickou doktrínu ovládající v této době oficiální propagaci českého umění.

Katalog výstavy 30.11.2000 - 28.01.2001. Austellungskatalog dreier slowakischen Künstler: Ivan Csudai (1959-), Stanislav Diviš (1953-) und Laco Teren (1960-).

Katalog výstavy. Výstava predstaví dvadsaťpäť rokov sústredeného vizuálneho výskumu v priestore nezobrazujúcej maľby, v podaní popredného slovenského maliara Marka Vrzgulu (1966-). Expozíciu tvoria práce autorových nosných cyklov (Prieniky, Mosty, Pohyby, Špirály, Pulzary), v ktorých, v kontexte prelomu storočí, prehodnocuje paradigmy avantgárd a esenciu modernity prezentuje v mnohorakosti maľby postmediálnej doby.  

Monografia predstavuje súborné umeleckohistorické spracovanie a zhodnotenie tvorby maliara Antona Schmidta (1713 Viedeň – 1773 Banská Štiavnica), ktorého život a dielo sú späté s oblasťou stredoslovenských banských miest, kde sa v polovici 18. storočia usadil a tvoril temer tri desaťročia. Jeho tvorbu reprezentujú dodnes charakteristické maliarske diela, ktoré tu zanechal, predovšetkým monumentálne freskové realizácie v cirkevných i profánnych pamiatkových objektoch (kostoly na banskoštiavnickej Kalvárii, v kaštieli vo Sv. Antone a i., zavŕšené freskami na klenbách farského kostola v Banskej Bystrici) a desiatky dosiaľ identifikovaných olejomalieb, najmä oltárnych obrazov zachovaných v kostoloch alebo v muzeálnych zbierkach.

Kniha sumarizuje a završuje výsledky dlhoročného štúdia a umeleckohistorického bádania v rámci autorovej špecializácie na problematiku umenia raného novoveku, najmä barokové maliarstvo. Výsledkom systematických materiálových a archívnych výskumov je spresnenie biografie a tvorivého profilu umelca a komplexné spracovanie Schmidtovej tvorby na Slovensku a v Rakúsku, vrátane tzv. catalogue raisonné.

Vydanie knižnej monografie je zároveň vhodným pripomenutím Antona Schmidta v jubilejnom roku 300. výročia narodenia a 240. výročia úmrtia tohto významného umelca.

Po knihe o výnimočnej keramickej kultúre s názvom „Keramické umenie habánov“ ponúka nám tento zväzok ako jej pokračovanie rovnako kvalitnú odbornú a obrázkovú pokladnicu ich potomkov a nasledovníkov. Máte výnimočnú príležitosť, že sa môžete kochať fotografickými snímkami keramických predmetov z rokov 1730-1860, ktoré spravuje dvadsaťpäť múzeí a sú majetkom dvadsaťjeden súkromných zberateľov z piatich krajín.

Story of Bib: Half a century of Biennial of Illustrations Bratislava in memoirs.

Autori publikácie Príbeh BIB – Polstoročie BIB v spomienkach oslovili množstvo zahraničných spolupracovníkov, ktorí si pamätajú bienále od jeho začiatkov a boli jeho pravidelnými návštevníkmi, ocenených ilustrátorov a ďalších pamätníkov. Je doplnená množstvom archívnych fotografií. Text in Slowakisch und Engl.

Karol Plicka (1894 - 1987) bol etnograf, folklorista, zberateľ ľudových piesní, fotograf, scenárista, režisér, kameraman. Táto monografia podrobne mapuje život a tvorbu tejto pomaly zabudnutej osobnosti slovenskej fotografie. Pripomenie jeho najznámejšie fotografie, filmy i zozbierané piesne a poodhalí jeho súkromie. Obsahuje bohatý obrazový materiál a oživuje Slovensko také, ako ho na fotografiách a filmoch pred desaťročiami zachytil Karol Plicka. Autorom knihy je spisovateľ a teoretik fotografie Marian Pauer. Profesora Plicku poznal osobne a práve táto skúsenosť dodáva knihe čaro. V knihe sa nachádza bohatý obrazový materiál - fotografie Karola Plicku, zábery z jeho filmov, ale aj fotografie umelca pri práci, faksimile dobovej korešpondencie, rukopisy notových zápisov, spomienky jeho blízkych či fotografie z rodinného albumu Plickovcov.

Untertitel: Historia moru a vzniku jednej z najkrajších barokových pamiatok na Slovensku.

Kniha podáva sumárny prehľad historických udalostí a faktov, ktoré mali vplyv na vznik morového stĺpa v Kremnici. Kapitola - Kremnica, morový rok 1710 ozrejmuje udalosti a život obyvateľov mesta počas morových dní a opatreniam, ktoré mali viesť k likvidácii moru.Kapitola - Morové epidémie a umenie baroka sa venuje obdobiu umenia baroka, prostredníctvom ktorého sa cirkev snaží znovu získať stratených veriacich. Neznalosť pravej príčiny šírenia epidémií moru viedla k zosilneniu kresťanského učenia. Náboženská podstata barokového umenia sa prejavila aj pri vzniku jedinečných votívnych barokových pamiatok - morových stĺpov. Kapitola - Morový stĺp v Kremnici podáva kompletné informácie o vzniku jednej z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku, morového stĺpa sv. Trojice v Kremnici. Rovnako tak približuje autorov - sochárov nového diela a ich pôvod. Kapitola - Ikonografia stĺpa vysvetľuje ikonografický rozbor diela, poslanie stĺpa zobrazené v ikonografii pamiatky. Kapitola - Reštaurovanie morového stĺpa zaznamenáva reštaurátorské zásahy a spôsoby reštaurovania barokového diela, ktoré boli na ňom nutné uskutočniť presne v časových súvislostiach a postupnosti. Najväčšiu pozornosť venuje poslednému reštaurátorskému zásahu, ktorý bol jedným z najnáročnejších, nakoľko bola prvoradá úloha zachovať barokové originály, ako aj kópie z 19. storočia. Zaoberá sa osudom barokových originálov a vytvorením lapidária, kde súprezentované na patričnej úrovni, ktorá im prislúcha a prináleží.         

Doprovodná kniha k výstavě. Milan Laluha (* 11. november 1930, Tekovské Lužany – † 10. november 2013) bol slovenský maliar a grafik. Milan Laluha je jedným z najdôslednejších členov Skupiny Mikuláša Galandu pokiaľ ide o programové riešenie cieľov vytýčených v Manifeste Skupiny M. Galandu, uverejnenom v Mladej tvorbe (1957, č. 2). Tomuto poslaniu zostal verný počas celej tvorby, v ktorej sa nenachádzajú tvorivé obdobia, výkyvy alebo veľké experimenty.

Ako sa dá vidieť krajina a zem, príroda a jej rytmus ináč než doteraz? Pravdivo, avšak očami, ktoré VEDIA, nespokojné s tým, čo vidia. Ako vidí človeka a ľudskú spoločnosť maliar Laco Berger (1942)? Ako vidí seba? Vzájomné pôsobenie človeka na krajinu, krajiny na človeka, príbehy všedného života, medziľudské vzťahy - to je zdroj inšpirácií, stručne obsiahnutý v dvanástich kapitolách monografie, doplnené pohľadom niekoľkých kunsthistorikov. Maliarove reflexie voľne plynú celou knihou, slovom sa približujú k duši obrazu, tým tvoria vnútornú harmóniu s čitateľom. Zážitok, pocity, skúsenosť, porozumenie a poznanie, emotívne väzby a intelektuálne chápanie, čistý, otvorený a úprimný kontakt so skutočnosťou – to je umelcovo tvorivé krédo.

 Banskoštiavnická kalvária, pôsobivý barokový sakrálny celok a neprehliadnuteľná krajinná dominanta, sa zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Dokonale premyslenou súhrou architektúry, diel sochárstva, maliarstva a umeleckého remesla v jednote s prírodným prostredím doslova vtiahne návštevníkov do deja, ktorý zhmotňuje - do príbehu Ježišovej poslednej cesty.

Katalog výstavy. Výstava dvoch generácií autorov Jána a Borisa Kudličku, otca a syna, prezentuje ich pohľad na priestor prevedený dvoma rozdielnymi formami – maľbou a scénografiou. Jánovu poetickú sémantiku, meditatívny podtón a esenciálnu citlivosť krajiny dopĺňa Borisova veľkolepá jednoduchosť divadelných scén.