Ethnografie

Kniha o živote našich starých a prastarých rodičov nadväzuje na publikáciu Tradície na Slovensku (2015). Pútavé rozprávanie v slede ročných období opisuje život v južných oblastiach aj severných regiónoch Slovenska a približuje, na čo sa my súčasníci možno ešte pamätáme, ale i to, na čo sme sa už našich starkých nestihli opýtať.

Ako kedysi vyzerali mestá, dediny, obydlia? Aké boli všedné i sviatočné dni našich predkov, aké práce ľudí zamestnávali okolo domu i mimo neho, ako trávili voľný čas, ako vyzeralo ich vzdelávanie, oblečenie či hygiena?

Dejiny a tradície každej obce či regiónu majú na mape Slovenska nezastupiteľné miesto, ako komponenty utvárajúce históriu a kultúru celého národa. Svojou čiastkou do tejto mozaiky prispeli aj autorky publikácie Akoby ho anjeli šili, Jana Čerepová a Michaela Škodová, ktoré jej prostredníctvom prinášajú cenné informácie o ľudovom odeve v Ábelovej. Obec leží v okrese Lučenec na severozápade Novohradu, v regióne dodnes bohatom na pozoruhodné a v mnohých smeroch nedocenené prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Jedným z najzaujímavejších je práve tradičný odev ako fenomén sto¬jaci v súčasnosti v centre záujmu nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Autorky skĺbili nadobudnuté skúsenosti a odborné znalosti, ktoré v súčinnosti s výsledkami terénneho výskumu podávajú komplexný obraz o vývoji tradičného odevu v Ábelovej, keď prostredníctvom textových informácií a množstva farebných fotografií podrobne opisujú ženské, mužské a detské odevné súčiastky i doplnky.

Unikátna obrazovo-textová publikácia o kysuckých dreveniciach a zabudnutých remeslách.

Takmer dve tisícky fotografií sú výsledkom niekoľkoročného výskumu, aký dosiaľ na území Kysúc nemá obdoby. Obsiahol všetky kysucké obce a mestá a ich horské osady. Text prináša nielen informácie o stavebných a remeselných tradíciách, ale ponúka aj osobné výpovede pamätníkov, posledných pôvodných obyvateľov kysuckých lazov. Zároveň je vrúcnym vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti, húževnatosti a obrovskej schopnosti prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam.

Autor v tejto publikácii opisuje:
Spôsob adaptácie na prírodné prostredie a získavanie potravy bola každodenná tvorivá aktivita roľníka, ktorou získaval nielen potrebné biologické hodnoty, ale napĺňal aj vlastnú kultúrnu identitu. Súčasne však bola aj mierou kultúrnej vyspelosti v humanizácii prírodného prostredia. Materiálne, sociálne i duchovné prejavy kultúry, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie - to všetko bolo na Slovensku v minulosti výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. Závislosť roľníka a jeho rodiny od poľnohospodárskej produkcie prestúpila aj ich duchovný život a prejavila sa v bohatom agrárnom kulte našich predkov.