Štátna vedecká knižnica v Košiciach si usporiadaním vedeckej konferencie s názvom Dvojica v súkoliach vedy: Michal Potemra a Mária Potemrová dňa 17. mája 2022 pripomenula tieto dve významné osobnosti (nielen) Košíc. Z konferencie predkladáme verejnosti zborník a ich personálne bibliografie. JUDr. Michal Potemra, CSc. bol autorom mnohých významných a dosiaľ neprekonaných odborných publikácií a štúdií, ktoré sú odrazovým mostíkom pre výskum predovšetkým Košíc aj v dnešnej digitálnej dobe. Patril medzi aktívnych členov miestnej organizácie Matice slovenskej v Košiciach a Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. Ing. Mária Potemrová, promovaná historička a muzikologička, členka Slovenskej historickej spoločnosti, Zväzu slovenských skladateľov stála pri zrode Štátneho konzervatória v Košiciach, na ktorom dlhé roky aj pôsobila. Bola autorkou mnohých štúdií, dvojzväzkovej monografie Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918, iniciátorkou vzniku nadácie známej pod súčasným názvom Hudobná spoločnosť Hemerkovcov v Košiciach. Formovala novú generáciu muzikológov, hudobných kritikov a pedagógov, ktorí sú známi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Zborník z konferencie. V dňoch 30. – 31. mája 2023 Štátna vedecká knižnica v Košiciach usporiadala vedeckú konferenciu s názvom Menej známe osobnosti, spolky a udalosti na východnom Slovensku 1848 – 1948. Okruhy tém príspevkov boli zvolené tak, aby zachytávali najviac preferované smery výskumu čo najväčšieho okruhu bádateľov. Prvým mapovaným okruhom tém sú osobnosti regionálneho i nadregionálneho významu, ktoré ovplyvnili svojou odbornou, politickou, spoločenskou činnosťou dianie na východnom Slovensku. Druhým sú spolky, ktoré najmä v tomto období predstavovali dôležitú súčasť spoločenského života v rôznych oblastiach. Tretím sú udalosti, ktoré sa odohrali alebo v značnej miere ovplyvnili dianie a vývoj udalostí na východnom Slovensku. Zborník prináša 16 príspevkov rozdelených na štúdie, články a materiály. Tematický záber konferencie bol široký, preto aj obsah, forma i rozsah príspevkov sú rôznorodé.

Ordály, či inak nazývané aj božie súdy, predstavujú jednu z "najexotickejších" zvyklostí európskeho stredoveku. Rozhodnutie orientovať štúdium tohto jedinečného historického fenoménu na prostredie stredovekého Uhorska je vyvolané jeho nedostatočným spracovaním v maďarskej, slovenskej či európskej historiografi. Cieľom bolo presiahnuť zaužívané paradigmy staršej historiografie a odpútať sa od neustálej reprodukcie formálnej stránky božích súdov. Na príklade prameňov uhorskej proveniencie sú ordály analyzované v zmysle historicko-antropologických prístupov, čoho výsledkom je interpretácia ideového pozadia a existenčných predpokladov tejto právnej ustanovizne. Vo výsledku by sa tak malo dospieť k lepšiemu porozumeniu danej problematike. Druhú oblasť, ktorej je venovaná pozornosť, predstavuje úloha ordálov v spoločnosti stredovekého Uhorska. Opäť na príklade dostupných prameňov je prezentovaná ich funkcia pri riešení ľudských konfliktov spojených s rôznymi spoločenskými zmenami. Zdôrazňuje sa význam ordálov pri zabezpečení právoplatnosti a akceptácie konečného rozhodnutia. Tretia časť publikácie približuje históriu súdnych súbojov v stredovekom Uhorsku a ich meniacu sa koncepciu, ktorá sa od formy božieho súdu transformovala do profánnej záležitosti vo veci cti. Záver tvorí diskusia o možných príčinách úpadku a zániku ordálov v študovanom geografickom priestore.

Kniha s podnadpisom Heraldické kuriozity a pozoruhodnosti nadväzuje na predchádzajúci diel. V 22 samostatných kapitolách približuje zaujímavosti z heraldického výskumu šľachtických a meštianskych rodov, opäť prevažne z územia dnešného Slovenska. Súčasťou publikácie je druhá časť (M – Z) podrobnej mennej databázy k zbierke pečatí, ktorých digitalizáty autor zhromaždil počas jeho výskumu.

Kniha približuje výskum pečatí v 11 samostatných kapitolách na príklade rôznych rodov pôsobiacich v minulosti na území dnešného Slovenska. Súčasťou publikácie je prvá časť (A – L) podrobnej mennej databázy k zbierke pečatí, ktorú autor zozbieral za desaťročia výskumu.

Syntéza o vyznačovaní hraníc (najmä na území Slovenska a špeciálne Bratislavy) v minulosti od staroveku do nedávneho obdobia. Po krátkom všeobecnom vývoji (terminológia, pramene, vývoj v antike, stredoveku, ranom novoveku, 30 str.) sa autori venujú konkrétnym druhom hraničníkov a znakoch či nápisoch na nich (stromy, valy, priekopy, stĺpy, 30 str.). Následne sa venujú špeciálne vývoju hraničníkov v priestore dnešnej Bratislavy (162 str.). Knihu ukočujú resumé, registre a mapy.

Kniha predstavuje dnes už zabudnutý rod Lausserovcov, ktorý patril k elitám prešporského a viedenského meštianstva. Dvaja bratia z tohto rodu dokonca stáli na čele Prešporka aj Viedne, dvoch susedných metropol na Dunaji. Kniha pútavo prevádza čitateľa dejinami a genealógiou rodu až do jeho vymretia koncom 17. storočia.

Svoradov nie je obyčajný internát. Od svojho založenia Dr. Eugenom Filkornom v roku 1922 nechcel poskytovať len potrebné ubytovanie, ale hneď od začiatku niesol ušľachtilú myšlienku formovať mladú inteligenciu v duchu náboženskom, národnom a sociálnom. Rozvinúť a upevniť katolícku vieru, pripraviť mladých ľudsky a odborne na prevzatie zodpovednosti sa spoločné dobro slovenského národa a osobitne prebudiť v srdciach sociálnu citlivosť, osobitne pre robotnícku otázku a laický apoštolát. Z jeho útrob vyšli naozaj zaujímavé osobnosti, ktoré si prešli zložitým vývojom v náročných dobových okolnostiach. Po zoštátnení komunistickým režimom v roku 1951 sa stal obyčajným internátom bez „ducha zakladateľa", aby v čase slobody dostal druhú šancu a takmer po 100 rokoch od svojho založenia nadviazal na svoje korene a niesol myšlienku formovania a rastu vzácneho pokladu národa - mladých ľudí - do budúcnosti...

Starodávne mesto Pressburg, v 19. storočí aj s oficiálnym názvom Pozsony, mesto korunovácií 18 panovníkov rakúskej monarchie za uhorských kráľov, bolo v roku 1919 pomenované slovenským názvom Bratislava. Je to začiatok obdobia, ktorým chceme čitateľa previesť. Turbulentnými rokmi 20. storočia, ale aj prechodom do prvých rokov 21. storočia, v ktorých doznievali problematické spoločenské procesy po Nežnej revolúcii v roku 1989. V stručnom prehľade sú popísané hlavné etapy vo vývine mesta od začlenenia do československého štátu po dnešné dni.

Daniel Luther (1950, Bratislava), vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v starších obdobiach i v súčasnosti, sociálnu a kultúrnu diverzitu v mestskom a vidieckom prostredí.