Prvá publikácia o tvorbe maliara Jozefa Srnu (1930-1992) prináša pohľad na ucelený súbor diel z prvej polovice 80. rokov minulého storočia, ktorý je najintímnejšou časťou umelcovej tvorby. Aj napriek tomu (alebo práve preto) k nám dnes silno prehovára. Srna nám ukazuje vlastné zázemie – zobrazuje svojich najbližších, manželku Evu a syna Jozefa. Ponúka osobný príbeh – vlastnú rodinu, jej spôsob žitia. Ich „obyčajný“ a pokojný život, existenciu... Prečo nás jeho súkromie aj po rokoch tak dojíma? Okrem remeselnej zdatnosti a technickej vyspelosti nám Srna zanechal prostredníctvom svojich malieb aj vážny komentár – výpoveď očitého (a mimoriadne pozorného) svedka.

The Empire Style Gown is the first publication from the new series entitled Zamerané na predmet (Focused on Object) which strives to present the role of the museum by focusing on specific activities which the staff carries out when researching and preserving items of our cultural heritage. This book presents the oldest dress from the collections of the SNM – Museum of History. This Empire style gown from the historic textile and clothing collection is more than 200 years old and was owned by Maria Zay, a member of the Zay aristocratic family. According to family recollections, she wore this gown at one of the balls during the Congress of Vienna. This publication describes the gown itself, the materials used when making it as well the Empire style fashion. You will also learn about the magazines that Maria Zay bought in order to follow the latest fashion trends. In addition to information about the gown itself, readers will learn about its owner, who due to her education, literary ambitions and charitable activities, is one of the outstanding noblewomen in our history. She lived in Uhrovec, Bučany, Šopron and Vienna and attended and organized literary salons. Her portraits, books from the large family library and her gown which she wore during her stays in Vienna were later donated to different museums in Slovakia.

Igor Ďurišin sa narodil 6. mája 1947 v Klenove, od roku 1983 odišiel žiť do Nemecka, kde pôsobí dodnes. Kniha obsahuje rozsiahly fotografický a textový materiál vrátane výberového súpisu diela.

Štefan Bogota (1942 Šurany ). V rokoch 1956 – 1960 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1960 – 1966 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v?oddelení monumentálnej maľby (prof. P. Matejka).

Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti výtvarných disciplín – maľba, kresba, grafika, diela do architektúry, v rámci ktorej experimentoval popri klasických technikách (nástenná maľba, štukolustro, kamenná mozaika, sklenená vitráž  v oblasti nových technologických postupov. Vytvoril sériu obrazov a kresieb, v ktorých nadviazal na odkaz európskeho surrealizmu a prehodnotenie jeho vplyvu vo vlastnej tvorbe. Svoj záujem vo výtvarnej tvorbe sústredil na človeka a jeho stvárnenie spôsobom blízkym výrazovým tendenciám, opierajúcim sa o východiská realizmu v rozpätí tzv. Novej figurácie.

Kniha Empírové šaty vychádza ako prvý titul novej edície Slovenského národného múzea s názvom Zamerané na predmet. Cieľom tejto edície je prostredníctvom konkrétnych predmetov priblížiť čitateľovi funkciu múzea a činnosti, ktoré v ňom odborní múzejní pracovníci vykonávajú pri skúmaní a uchovávaní predmetov kultúrneho dedičstva. Kniha Empírové šaty predstavuje najstaršie šaty z fondu SNM – Historického múzea. Prezentované dámske empírové šaty sú staré viac ako 200 rokov a patrili príslušníčke šľachtického rodu Zay – Márii Zayovej. Tá ich podľa rodovej pamäte nosila počas Viedenského kongresu, ktorý sa konal v rokoch 1814 – 1815 vo Viedni. Čitateľ sa dozvie, z čoho sa samotné šaty skladajú, ako a z akých materiálov sú vyrobené, zistí viac o empírovej móde, v štýle ktorej sú ušité, ako aj o módnych časopisoch, prostredníctvom ktorých Mária Zayová sledovala módne novinky vo svete. Autorka Eva Hasalová sa zamerala aj na samotnú majiteľku šiat, ktorá svojím vzdelaním, literárnymi ambíciami, ale aj dobročinnými aktivitami patrí medzi výnimočné šľachtičné v našich dejinách. Zostali po nej portréty, knihy z veľkej rodovej knižnice a v SNM – Historickom múzeu jej šaty, ktoré mala oblečené počas svojich pobytov vo Viedni. Kniha prináša aj zaujímavosti o zbieraní módnych šiat v múzeu a odbornej starostlivosti o ne.

Jana Ilková (1978) je fotografkou v klasickom zmysle tohto slova. Jej snímky zo série Diary (od roku 2018 - ) sú rôznorodou zmesou motívov z každodenného života. Motívov, ktoré sú na prvý pohľad banálne a neatraktívne. Ilková pracuje so snapshotovou estetikou a často využíva priame bleskové svetlo, ktoré odhaľuje všetky chyby a nedostatky. Vo svojej tvorbe sa snaží o dokumentárnu, ba priam vedecky presnú reprodukciu videného. V kontraste jej autorského prístupu a výsledných veľkoformátových zväčšenín vzniká znepokojivý pocit zo všednosti.

early modern period.

The title of the book may appear confused in content at first sight. The selected goldsmiths’ works always represent the starting point for wider considerations in the field of the art history of the specific micro-region. Although the four chapters are understood more as case studies and still cannot be regarded as synthesizing works, their titles already ask questions, which apply more comprehensively to the interpretation of early modern art in the central Slovak mining towns. Thus, specific goldsmiths’ works originated in various circumstances, and the texts of the case studies published here are an attempt to identify the different alternatives. Domestic works on one side and imports on the other are not vertically placed in hierarchical positions, but rather contextualized in the specific frameworks in which they originated or circulated after their completion. They represented inter-cultural contacts or active artistic communication of a specific micro-region in both inward and outward directions.

Svojou tvorbou sa presadil v medzinárodnom kontexte aj doma na Slovensku a získal viacero významných ocenení. Resumé je v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. Kniha ukazuje veľkého autora v celej šírke námetov , techník a experimentov. Prezentuje i fascinujúcu maľbu a ilustrácie ktoré diváci poznajú z množstva krásnych kníh ktoré ilustroval. Figurálne kompozície obrazov ako „ Meranie Trójskeho koňa „ , „ Rekonštrukcia Odysea „ a ďaľšie striedajú Parižske inšpirácie a nádherná austrálska krajina , v Kellenbergerovom prevedení , unikátna na Slovensku i vo svete. Vitajte v monografii vzácneho výtvarníka , v jeho vinici osviežujúceho kumštu. Už roky tvorí diela vzácnej harmónie a syntézy. Spája v nich obrazové prvky, zrelú maliarsku kvalitu, rytmickú dekoratívnu skladbu i lyrický, poetický kolorit. To všetko ešte umocňujú jedinečné aspekty autorskej obrazovej reči , divadla, hudby a piesní ako svojských múzických hercov jeho obrazových kompozícií inscenovaných na javisku otvorenej obrazovej panorámy. Na tomto javisku dominuje intenzívny, ale citlivý a podmanivý kolorit. Hra farieb. Ich veselosť, vitalita, optimizmus a harmonický súlad aj v jemných kontrastoch. Spolu s koloritom je tu aj ilustrátorské rozprávačstvo kresby. Znaková štylizácia. Archetypy geometrie. Letristické prvky. Častý otáznik, ktorý odpovedá. Aj ornament je tu na moment a – večnosť....

Koncepcia publikácie je prirodzene rozdelená do troch častí podľa jednotlivých autorov v chronologickej postupnosti ich tvorivých dráh. Kurátor výstavy Karol Maliňák jednotlivé diela a skupiny diel začleňuje do časových súvislostí na priestore temer sedemdesiatich rokov tvorby troch generácií umelcov, približuje dobu a podmienky či situácie, v ktorých jednotlivé diela či koncepcie vznikali a rozvinuli sa. Načrtáva základné inšpirácie, pohnútky k tvorbe či životné filozofie a postoje, pramene, z ktorých tvorba jednotlivých autorov vychádza. Výstava aj publikácia potešia predovšetkým záujemcov o ikonické šesťdesiate roky a hľadanie univerzálneho, archetypálneho, všeobsiahleho tvaru vo vzťahu k domácej tradícii, o umenie Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá prestavovala najprogresívnejšie tendencie súdobého umenia na Slovensku a dnes patrí k zlatému fondu slovenského umenia; ale i záujemcov o hravé, čisté, príťažlivé diela, ktoré sa hlásia k estetickým hodnotám materiálu (dreva a kovu) s príznačným humorom, dávkou nostalgie, štipkou irónie, ale i lásky a úcty k človeku a životu. Text in Slowakisch und Engl.

Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť, rozdelené do tematických okruhov: Rozprávky o kráse, Žena a iné spotrebiče v domácnosti, Zvery v nás, Moja krv a mlieko a Cítim sa ako... Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.